– „Kolegyne sú s deťmi doma. Je nás málo. Nestíham dokladať ani tú trochu tovaru zo skladu, čo zostalo.“ – prehovoril ku mne zamestnanec supermarketu, kým som zadumane pozerala na prázdny regál. Usmiala som sa na neho. Ústa zakryté rúškom nemohol vidieť. Možno však úsmev uvidel v mojich očiach. Rozhovoril sa o tom, že nejaká pani mu vzala celé balenia múky priamo z vozíka. On rúško nemal. Asi viac dôveruje životu ako existencii nákazy. Vzala som kilo múky, posledný balíček červenej sladkej papriky, namiesto chýbajúcich citrónov zopár limetiek. Okrem malého nákupu som si odnášala aj zabudnuté pocity zažívané v časoch socializmu.
***
Tvrdá drina od čias vyhnania z raja
Had v raji prebudil v Adamovi a Eve materiálnu túžbu, a tým ich odsúdil k drine a bolesti. Keď nič nepotrebujete, nemusíte pracovať. Keď túžite mať, tak tú túžbu musíte uhasiť len peniazmi zarobenými prácou. Aby bolo terminologicky jasne zadefinované: „Prácou je všetko, čo človek musí robiť a hrou všetko, čo chce robiť.“ Dogma tvrdej driny je podstatou predstavy o vysnenom „americkom sne“ a príčinou ochoty nechať sa vykorisťovať. Odloženie zábavy na „potom“ je však ťažobný mýtus. Žiť tu a teraz je sloboda. Uliať sa z práce bez pocitov viny znamená nadobudnúť dôstojnosť a sebaúctu.
Nadávať na vládu alebo leňošiť?
– Čo sa týka práce: „Kto koho vlastne potrebuje?“ Zamestnanie bolo vynájdete preto, aby sa veci uľahčili tým hore. Ľudia prišli o svoju nezávislosť, aby slúžili spoločensky vyššie postaveným majiteľom. Zamestnanci sú sluhovia kapitalizmu, poslušnou, disciplinovanou a vďačnou pracovnou silou. – Dočítala som sa v knihe: Ako byť lenivými – Jak být líny, s podtitulom Nicneděláni je dřina od Toma Hodgkinsona. Hm. Odovzdávate svoju vlastnú zodpovednosť do rúk nadriadenému? Vláde? Firme? Áno? Tak vám nič iné nezostáva, iba na nich nadávať. Alebo, žeby bolo predsa iné východisko? Samozrejme, že je. Stačí leňošiť. Mimoriadnymi preventívnymi opatreniami v časoch pandémie nám ani nič iné nezostáva.
Duchovné prebudenie počas PN-ky
Choroba je často posledná oprávnená možnosť ako leňošiť. Teda ako sa z výkonu profesie dostať k nečinnosti. Utrpenie obohacuje ducha alebo ako hovorí Nietzsche: Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Byť chorými znamená byť sám sebe pánom (paňou) a robiť si čo chcem. Ako hovorí Proust: „Veď spisovatelia, to je jedna banda neduživcov.“ Neduživosť umožňuje analyzovať procesy, na ktoré pracujúci človek večer padajúci únavou do postele, nemá chuť ani energiu. Spoločnosť ako výkonný organizmus totiž ťažko uverejní článok s názvom: „Človek odišiel z otrockej práce na PN-ku, vyspal sa a zažil chvíle duchovného prebudenia a pravého šťastia.“
„Choroba je prekážkou pre telo, nie však nevyhnutne pre vôľu človeka.“ Epiktetos
Kedysi sa na zotavenie predpisovala dlhá rekonvalescencia. Dnes sa predpisujú lieky. A zasa tu máme pocit viny za premrhanie produktívneho času na užitočnú prácu, akoby maródi robili hanbu. Morálka pracovnej výkonnosti dovoľuje potlačiť príznaky choroby zapíjaním prášku proti bolesti. Utrpenie sa bagatelizuje nepripúšťa ignoruje popiera. A choroba tu stále je a bude trvať dlhšie ako sa s ňou vysporiadať. Utrpenie je súčasťou života a drieť je spôsob myslenia – vlastný otrokovi.
Vyspávanie v posteli ako podstata ľudského bytia
Kapitáni priemyslu podľa vzoru Edisona používajú stroje na zotročovanie, nie ako si idealisticky predstavoval Oscar Wilde na zbavenie sa driny. Produktivita a výkonnosť od umenia a života smerom k práci a smrti. Zaneprázdnenosť prácou totiž zabraňuje zaoberať sa obsahom svojej mysle. Čo ak sa cez rozmýšľanie dozvieme pravdu o disharmónii sveta, v ktorom žijeme? Lenivci ako vizionári vidia jasnejšie ako ostatní. Majú čas na reflexiu udalostí i na sebareflexiu. Lenivci odmietajú nechať sa šikanovať zvyklosťami ostatných. Že leňošenie plytvá časom, to môžu tvrdiť len ľudia prázdneho ducha. Keď prekonáte pocity viny z leňošenia, môžete povýšiť vyspávanie na pracovnú metódu ako René Descartes. Pre neho ležanie v posteli znamenalo samotnú podstatu ľudského bytia.
Lenivec ako vírus v Matrixe
Dôvodom prečo sa lenivci dostávajú na čiernu listinu vládcov a ich poskokov mravokárcov je jednoduchý. Nevyrábajú neužitočné konzumné veci a ani si ich nekupujú. Nemôžu byť monitorovaní. Vymykajú sa kontrole. Sú vírusmi v Matrixe. A viete o tom, že leňosi boli prví na zozname smer koncentračný tábor v hitlerovskom Nemecku? Viete o tom, že aj postoj jedlu ako k nástroju umožňujúcemu len pracovať podporovali fašisti? Definícia funkcie jedla znela: „Dodať robotníkovi injekciu energie. Dotankovať.“ Pritom súhlasím s autorom, že obed má byť výživný duchovne aj telesne. Či mýlim sa? Kofeinová kultúra multikultúrnych kaviarni je tiež pre lenivcov nepriateľom. Káva vyčerpáva a plodí duchovne prázdnych šialencov, ktorí sa ženú za spoločenským postavením a peniazmi.
Dovolenka v železnej mreži práce
Výstrednosti ako rozjímanie alebo chvíľky zamyslenia sú neprípustné a záhaľčivosť plodí revoltu. Komercionalizácia voľného času v podobe dovolenky, aj preto prišla veľmi zľahka a opatrne. Legislatívny krok bol ospravedlňovaný, ale pozor, nebol určený. Láskavosť zavedenia pracovného voľna bolo treba stráviť užitočne. Vlada totiž verila, že vďaka tomu budú robotníci drieť s väčšou radosťou. Dovolenka musí byť aktívna, aby zamestnanci nevyšli z cviku a zostali výkonní. Pracujúci sú tak zvyknutí, že im čas organizuje niekto iný, že sa ani nevedia sami zabaviť. Ešte aj voľný čas im musí niekto zorganizovať. Slobodu presadzujúce odborové hnutie je iba pozlátko na železnej mreži práce. No a v súčasnosti sa stávame cez voľné víkendy konzumentmi nákupných centier.
Lenivci veria, že existuje neviditeľná sila udávajúca udalostiam smer. Stačí sa jej podvoliť. Keď človek žije záhaľčivým životom neexistuje drina, pred ktorou by musel unikať na dovolenku. Aby dovolenka nebola len sestrou práce, je treba pracovať sami na seba. Kedy sa nám zachce. Múdrym riešením je, keď je náš život dovolenkou. Zostať doma je nová móda kam si vyraziť. Vďakabohu za mimoriadne opatrenia vlády v súvislosti utlmením šírenia nákazy. Štátom odobrená meditatívna dovolenka.
Duchovné osvietenie počas siesty
Autor v návode ako sa stať lenivými, nič nenecháva na náhodu. Veď v každú dennú aj nočnú hodinu sa dá leňošiť a je na ňu dobrý dôvod. Popoludňajšia siesta znamená vyberať si čas, ktorý vám patrí. Driemanie je zdravý a normálny spôsob návratu k prirodzenému štýlu života. Zdriemnutie je ľahká forma meditácie. Duchovné osvietenie prichádza počas driemania. Aj rybolov je forma meditácie. Čajový rituál zasa nabáda premýšľať. Tabak predstavuje nevyhnutné ukľudnenie. V priemyselnej dobe úzkosti dáva životu zmysel a chudobným na chvíľu pocit nezávislosti. Zbavenie sa pocitu viny za fajčenie prináša slobodu ruka v ruke so zodpovednosťou. Chodec na prechádzkach bez cieľa zasa praktikuje najmocnejší a najvyšší spôsob bytia. Uspokojí sa so spoločnosťou svojej mysle. Len kráča a pozoruje. Nie ten chodec, ktorý sleduje cieľ dostať sa z bodu A do bodu B, ale ten, čo si vychutnáva krok a je slobodným. Oslobodiť sa od otroctva zárobku a len tak sa prechádzať. Ani vandráci sa nenechajú vykorisťovať ľudomilmi v kapitalistickej ekonomike.
Budhisti s pivným doktorátom
Návšteva krčmy je okamihom zastavenia, umožňuje slobodu prejavu a navracia sebadôveru utláčaným, vykorisťovaným a zneužívaným. Je otvorenou spoločenskou miestnosťou na získanie „pivného doktorátu“. Lenivec je divoko nezávislý mysliteľ a snílek, čo má rád vzburu. Lenivec je aristokrat, ktorý si vytvoril svoj vlastný raj bez otrockej práce a len tak pre zábavu podniká revolúciu. V krčme. Povzbudiť kolektívneho ducha pohárikom o šiestej večer je symbolika oslobodenia od pozemských starostí, odovzdania sa dobrej nálade a rozhovorom v dobrej spoločnosti. Oslobodenie sa od minulosti, ktorá znamená ľútosť, budúcnosti, ktorá vyvoláva úzkosť a zasadenie sa v prítomnosti. Je to cesta ako sa stať budhistom.
Leňošenie ako posvätný stav po opici s otvoreným tretím okom
Autor odvolávajúc sa na Josta Glenna nazýva leňošenie tvorivým, ba posvätným stavom, stavom po opici. Oko pozorovateľa trpiaceho „kocovinou“ (poopičným stavom) zbavené klapiek každodenných predsudkov a zároveň zbavené preludov opitosti je magicky priťahované k zdanlivo všedným predmetom, ktoré dostávajú nový neuveriteľný význam. A dodáva, že oko pozorovateľa s „kocovinou“ je niekde uprostred medzi analyticky hodnotiacim abstinentom a zahmleným okom analytika, a tak by mohlo byť „hinduistickým“ tretím okom osvietenia. Predostiera nám duchovné posolstvo Wiliama Blake, ktorý uvidel svet v zrnku piesku.
Sexuálna voľnosť verzus pocit viny v bedrách
Sex sa, v na výkon orientovanej spoločnosti, premenil v drinu, otázku naplnenia ambícií súťaživosti, v tvrdý šport. Kríženec náboženstva a športu vtesnaný do diára pod vplyvom americkej pop-kultúry. Je dobré občas vypustiť diabla z klietky (sex, drogy a alkohol), inak sa môže stať že vyskočí sám, keď to budeme najmenej očakávať. Túžba oddávať sa nekonečným milostným predstavám oslobodzuje od tlaku na výkon. Avšak, sme v nich povinní poskytnúť rozkoš len sebe.
„Všetci trčíme v bahne, ale niektorí pozeráme ku hviezdam.“
Pohľad na mesiac a hviezdy pôsobí upokojujúcim dojmom na myseľ. Otvára nekonečno záhadnej reality tak vzdialenej materiálnemu sa pachteniu. Cesta do vesmíru ako symbol nezávislosti, symbol oslobodenia sa od gravitácie, serióznosti a ťažoby povrchu zemského. Veď, komu by sa chcelo „stáť neustále pevne nohami na zemi“. Naozajstný svet zvodných hviezd je v hodine duchov. Sme popri nich malí a predsa sme sebou. Inšpirujú vzrušenou čistotou filozofov a básnikov na rozdiel od hviezdnych celebrít tu na zemi, s ktorými zdieľame vlastné slabosti v správaní.
Spánok vyrieši všetky naše problémy. Ráno po prebudení vyzerá všetko inak ako večer. Spánok je najvyšší pôžitok leňocha pretože spánok je odovzdaním sa vyššej moci. Len škoda, že si tento stav vedome nevychutnávame. Spánok praktikovali všetci zakladatelia svetových náboženstiev.
Najrýdzejšou formou leňošenia je meditácia. Leňošenie vynesené na úroveň duchovného hľadania. Najideálnejšie o štvrtej ráno. Veď aj moslimovia si opakujú „modlitba je lepšia ako spánok“, nielen meditáciu (modlitbu) praktikujúci hinduisti a budhisti. Hĺbavá nečinnosť totiž na rozdiel od frustrujúcej prázdnoty všednej reality vedie k úspechu v živote. Leňošenie je kľúč ku šťastiu.
„Ktokoľvek praktikuje nečinnosť zaoberá sa tým, ako sa ničím nezaoberať.“ výrok Lao-c
Leňochova cesta k duchovnu je chaotická. Uniká pred plánmi, teóriami, cvičeniami, poriadkom, disciplínou, rutinou, skostnatenými myšlienkovými schémami, pred všetkými -izbami. Pravidlá, tá strašná záťaž vôbec si ich pamätať, nieto ešte dodržiavať. Úľavu duší prinesie ich vypustiť a najlepšie vypustiť aj pocit viny za ich nedodržanie. Mnoho guruov šíri mýtus, že meditáciu je potrebné sa učiť cez komplikované techniky a pritom ide o obyčajné nechať sa pohltiť okamihom, počúvať hudbu, zapáliť si cigaretu, ísť autom po diaľnici, letieť lietadlom a mať obrazne aj doslova hlavu v oblakoch.
Ráno o siedmej
Snílkovia žijú v rozprávkovom svete a všetci im odporúčajú, aby konečne začali žiť v tom skutočnom. Ľudí totiž viac zaujíma nové auto ako obsah vlastnej hlavy. Lenže, čo je skutočný svet? Láska je tiež druhom sna, v ktorom veríme, že ten druhý nám pomôže uskutočniť náš sen, kým sme zamilovaní. Láska je sen dočasný, nie pernamentný. Aj hudobný koncert je prenikajúci svet inej snovej reality do toho nášho reálneho. Aj poézia je priestor, kde sa sny stretávajú s realitou. Teória relativity vznikla vo sne, Descartova filozofia, Mendelejevova tabuľka, aj Harry Potter od J. K. Rowling. Sny zaberajú v živote toľko času, povznášajú a považujú sa za bezvýznamné?
Umenie žiť znamená prepojiť sen so skutočnosťou. V reálnom svete – svet mysle ovládajú psychoanalytici, svet moci politické strany, jedlo supermarkety. A všade musíte platiť. Jedine, čo máte zadarmo je mimo komerčný svet. Sny sú voľne dostupný spôsob ako sa zabaviť a zlepšiť kvalitu svojho života. Vizionári a básnici vidia svet jasne. Peniaze a sláva neprinesú slobodu a nezávislosť. Kto predáva svoju prácu za peniaze, sám seba predáva. A teda je otrok. Predávať svoj čas niekomu inému je dobrovoľné otroctvo. Znamená napĺňať predstavu veľkého zisku sna nadnárodných spoločností. Môj sen je láska, anarchia, sloboda. Môj sen je byť lenivou/lenivým.
***
Pocítila som smäd z tepla, tak som z chladničky vytiahla Radlera – príležitosť k nenásilnej konverzácii vizionárskeho smeru, harmonické stretnutie vnútorného sveta s vonkajším na zmiernenie pocitov viny v súvislosti s morálkou založenou na práci a zarábaní peňazí, ktorá vystriedala stredovekú morálku založenú na vzájomnej pomoci – kultúru lásky a rozjímania. Autor Tom Hodgkinson pre viac informácií odporúča literatúru od Maxa Webera Protestantská morálka a duch kapitalizmu, rok 1930.
PS: Ďakujem Miške, za požičanie knihy. Veľmi osviežujúce čítanie v na výkon orientovanom konzumnom kapitalizme. Snáď nie iba pre mňa.
Autorom publikované myšlienky a mnou okomentované čítané v lete 2019, spracované v októbri 2019 a publikované teraz.
