Mesto osamelosti

Titulka knihy Mesto osamelosti s veľkým modrým písmenom L a na pozadí most nad ulicou a budovou– Povedala mi, že nemám chodiť domov, aby som ju nenakazil. To je tá láska?! – vytryskla sťažnosť od známeho po desiatich minútach telefonického rozhovoru. – Na internete písali o pozeraní si z očí do očí, keď sú ľudia teraz doma. A ja som teraz sám. – dodal.

Na vysvetlenie, aby zvládol platiť nájom a odvody živnostníka, zamestnal sa v inej firme. Firme, ktorú navštevujú klienti zo zahraničia. Jeho manželka tento fakt vyhodnotila ako bezpečnostné riziko. Prespáva preto v prenajatých priestoroch zatvorenej firmy. Sám.

***

Pocit osamelosti
Mesto osamelosti je zaľudnené miesto. Mesto osamelosti je o izolácii moderného života.
Kniha Mesto osamelosti s podtitulom O umení byť sám od Olivie Laing nám predostiera spoločnosťou obchádzanú tému osamelosti a odlúčenosti ľudských jednotiek v novodobých bunkách východoamerického veľkomesta. Autorka píše, nie o dobrovoľne zvolenej samote, ale o subjektívne preciťovanej osamelosti. Alebo slovami psychoanalytičky Melanie Klein: „Pocit osamelosti bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.“ Osamelosti, ktorá nesúvisí s kvantitou ľudí, s ktorými sa stretneme, súvisí s kvalitou vzťahov, v ktorých žijeme.

Početné rodiny verzus bohatstvo spotrebiteľov
Naša spoločnosť nie je komunitou, ale len súborom izolovaných rodinných jednotiek.“ (Solanas Valérie, str. 100)
V knihe sa odvoláva na diela popredných amerických umelcov, ktoré vznikli v častiach New Yorku pred džentrifikáciou. Džentrifikácia je typ populačnej zmeny, v ktorej sú zanedbané oblasti s pôvodným, nízkopríjmovým obyvateľstvom početných rodín vytlačené (vyššie nájomné, ceny domov, aj daní z nehnuteľností) bohatšími spotrebiteľmi s nižšou veľkosťou rodiny v spoločenstve. Priemyselné využitie pôdy ustupuje využitiu pre obchod a bývanie.

Prázdna hnedá stolička, na nej plechovka v starej izbeOstrakizuje ako mantra
O reči – verbálnom spôsobe komunikácie – v knihe hovorí ako o nedokonalom prostriedku, ktorým vyjadrujeme svoje vnútro iným. V kapitole Sklenené múry prostredníctvom výtvarných diel hlavného predstaviteľa realistického smeru v americkom maliarstve 20. storočia Edwarda Hoppera odhaľuje osamotenosť a melanchóliu. Maľoval krátke izolované momenty a na zvedavé otázky ohľadne interpretácie svojich výtvorov hovoril: „ Celá odpoveď je na plátne.

Nedokonalosť reči vylučuje (ostrakizuje) jedinca z kolektívu. A to aj na príklade životopisu dôležitej osobnosti pop art, amerického maliara, filmového tvorcu, autora a zároveň otvoreného homosexuála Andyho Warhola, syna rusínskych prisťahovalcov, ktorého postrelila psychicky labilná, militantná feministická spisovateľka Valerie Solanas. Slovný výraz „ostrakizovať“ sa na stránkach knihy pravidelne a s odstupom opakuje tak často, až sa do mozgu vpisuje ako mantra.

Excentrickí na psychiatriu
Osamelosť z inakosti, osamelosť z nepríťažlivosti, osamelosť z neprijatia do magických kruhov – spojenia blízkosti – spoločenských a profesionálnych skupín objímajúcej náruče.“ (Kapitola – Moje srdce počúva tvoj hlas, str. 53)
Na príklade amerického maliara, fotografa, spisovateľa, filmára, skladateľa /nahrávača, jedného z najvýznamnejších a najplodnejších členov avantgardného krídla, ktoré používalo graffiti a street art, aktivistu AIDS prominentného vo svete umenia v New Yorku Davida Wojnarowicza popisuje príčinu v opustenom a zneužívanom dieťati. Zároveň v kapitole Na začiatku konca sveta odhaľuje cestu ako sa vymaniť z osamelosti: „niekedy stačí povoliť si cítiť.

V stati o Klausovi Nomi, známeho pre svoju širokú vokálnu škálu, neobvyklú osobnosť a ako jedného z náhradných spevákov Davida Bowieho, píše o inej príčine osamelosti: „Lebo excentrické správanie v spoločnosti vedie do psychiatrickej liečebne.“ Podobným označením časť spoločnosti neprijala a stigmatizovala aj dielo Henryho Dargera.

Arteterapeutická Koláž môjho života
Koláž môjho života

Rukopis z omaľovánok
Henry Darger – kapitola sama o sebe. Píšu o ňom, že bol americký spisovateľ a umelec, ktorý pracoval ako správca nemocnice v Chicagu v štáte Illinois. Žil sám, pracoval za minimálnu mzdu a vyhrabával z odpadkov staré časopisy, ktoré orezával pre zdrojový materiál. Z nich vytvoril v priebehu šiestich desaťročí, v histórii najobsiahlejší 15 145-stranový, jednopriestorový fantasy rukopis s pätnástimi obrovskými, husto napísanými zväzkami (tri pozostávajú z niekoľkých stoviek ilustrácií, zvitkovitých akvarelov na papieri odvodených z časopisov a omaľovánok). A preslávil sa. Posmrtne. Henry Darger sa stal medzinárodne uznávaným vďaka úsiliu ľudí, ktorí ocenili prínos jeho diela a zachránili jeho tvorbu. V súčasnosti je jednou z najslávnejších osobností v histórii Outsider Art. Veľtrhu umenia, ktorý sa koná každý január v New Yorku. A je inšpiráciou pre mnohých umelcov.

Ríša neskutočna
Mytológia príbehu Vivianských dievčat, ktorá je známa ako Ríša neskutočna, Glandeco-Angelinianskej vojnovej búrky spôsobenej Povstaním detských otrokov (originál: The Story of the Vivian Girls, in What is Known as the Realms of the Unreal, of the Glandeco-Angelinian War Storm Caused by the Child Slave Rebellion), spolu s niekoľkými stovkami kresieb a akvarelov ilustrujúcich príbeh, je dôkladne prepracovaná. Princezné kresťanského národa v ňom pomáhajú odvážnej vzbure proti detskému otroctvu. Deti si berú zbrane na svoju vlastnú obranu a sú často zabíjané v bitke alebo mučené glandelskými vládcami. On, autor, sa zapísal do príbehu ako ochranca detí. Otázka znie prečo. Čo bolo hnacou silou, tak vytrvalého celoživotného úsilia?

Dve ruky a kvety - akvarelový obraz maľovaný arteterapeutickou technikou
Len tam, kde sa stretne láska a prijatie, môžu rozkvitnúť kvety pomoci.

Matka je viac ako mlieko
K odpovedi nás navádza autorka knihy Mesto Osamelosti. Môžeme ju nájsť v detstve (pochopiteľne) Hanryho Dargera a to cez získané poznatky z experimentov amerického psychológa Harry Harlowa. V experimentoch so sociálnou izoláciou opíc oddelil drobné opičky „makaka rhésus“ od svojej matky a dal im náhradnú matku – jednu drôtovú s fľašou a druhú látkovú bez fľaše. Drobné makaky dali prednosť tomu, aby trávili čas túlením sa k látkovej matke. Aj keď výživu mohla poskytnúť iba matka z drôtu. Opice ju navštívili iba na kŕmenie. Výskumom preukázal dôležitosť vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Vzťahu, ktorý je nevyhnutný pre zdravý psychologický vývoj nielen opíc, ale aj ľudských potomkov.

Poviete si, veď dôležitosť lásky a bezpečná vzťahová väzba (Bowlby) matky a dieťaťa je prirodzený fakt. No v časoch dystopickej éry USA plnej týraných a znásilnených žien, v časoch, kedy sa k deťom pristupovalo ako k menejcenným a menej hodnotným bytostiam, ktoré potrebujú iba nakŕmiť a spať, kým sa stanú plnohodnotným dospelým, pracujúcim človekom, bol poznatok priam revolučným.

Nehumánnosť Harlowovho vedeckého psychologického bádania na tému „kontaktný komfort“ mu neslúži práve ku cti. No na druhej strane, nevedeli by sme prečo sa v časoch izolácie v karanténe nezačneme túliť k chladničke alebo umývačke riadu, ale – ako je zobrazené v kapitole Prízraky – prečo naša identita zmizne vo fixácii na fakt v obrazovke.

Ovocie v zelenej mise pri izbovej kvetine a polici so šálkamiZvláštne ovocie
Kniha je priam akademicky prepracovaná, až som nadobudla dojem, že čítam doktorandskú prácu. Nebyť poetických názvov kapitol ako napríklad – Keď som ho miloval, neuverila by som. V umeleckých dielach nielen Andyho Warhola, Edwarda Hoppera, Davida Wojnarowicza, Henryho Dargera či iných, autorka nachádza príčinu, prejav aj dôsledok osamelosti. Každý čitateľ si nájde tú svoju niť pre vnútorné mapy.

A na záver výrok z kapitoly Zvláštne ovocie aj o americkom maliarovi kombinácie štetca a spreja v štýle graffiti, Jean-Michel Basquiatovi, z Brooklynu, synovi prisťahovalcov z Haiti a Portorika.
Osamelosť a túžba neznamená, že človek zlyhal, ale že je nažive.

Príjemné čítanie.

PS: Za odporučenie knihy ďakujem Monike.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top