Pane, ty vieš lepšie ako ja,
že deň za dňom starnem
a raz budem naozaj starý/-á.
Chráň ma pred domýšľavosťou,
že musím pri každej príležitosti,
ku každej téme niečo povedať.
Zbav ma veľkej náruživosti chcieť
dávať do poriadku záležitosti druhých.
Nauč ma, aby som bol/-a
uvážlivý/-a ochotný/-á pomáhať.
Mám vrásky a šedivé vlasy.
Nechcem sa sťažovať,
ale tebe to poviem,
Pane – bojím sa
nemohúcnosti v starobe.
Pociťujem,
ako sa mi stráca telesná sila
a prichádzam o telesnú krásu.
Býval som pyšný/-á, že sa stále
môžem porovnávať s mladými.
Teraz cítim a uznávam,
že už toho nie som schopný/-á.
Daj teda môjmu srdcu silu,
aby som prijal/-a život tak,
ako ho ty riadiš.
Nie mrzuto, nie so skleslou náladou,
nie ako odchádzajúci/-a,
ale s vďakou,
pripravený/-á urobiť všetko,
k čomu ma ešte povolávaš.
Modlitba sv. Františka Saleského (1567-1622)
Vitráž Okno slávy, kaplnka Vďakyvzdania, Dallas
Premena obrazom a slovom, 2014
Túto modlitbu sa modlila neustále dokola mama v predvečer otcovej smrti. Ani nevie, kde k nej prišla, ale pomohla jej. Možno teraz pomôže niekomu ďalšiemu.
Modlitba zapísaná v deň, kedy sme s mamou navštívili jej obetavú kolegyňu v domove dôchodcov, čo doopatrovala muža a posledný cintorín s hrobom najlepšej kamarátky z mladosti.
Posledný cintorín z mnohých naprieč tromi krajmi a niekoľkými okresmi v túre s názvom úcta, rešpekt a láska k osudu v pamiatke zosnulých.
