Stretko duší počas Letného slnovratu


Slnovrat

Slnovrat

Stretko duší vo výprave za poznaním začalo v prvý deň solárneho obdobia zvaného Letný slnovrat 21.6.2019 o 17:54 hod. LSEČ. Toto obdobie začína, keď Slnko dosiahne 90 stupňov a končí keď dosiahne 105 stupňov na ekliptike, to znamená trvá od 21.6. do 6.7. Je spojené s vyvrcholením regeneračných síl prírody a človeka. Je spojený s množstvom rituálov, zvykov a legiend. Najznámejšie sú pálenie ohňov na počesť oslavy sily Slnka (v kresťanskej kultúre známe ako svätojánske ohne). My sme ho oslávili nežno-krásno-poeticky v Slovenskom raji. V čarokrásnej doline “na konci sveta” v srdci Poráčskej doliny, kde si oddýchne telo a rozveselí duša.

Po prednáške Milana Schirla zo súdka tradičnej čínskej medicíny na tému huby a zdravie sme si vypočuli Svetlanov koncert nádherných piesní v hľadaní Súvislostí a odozneli aj vo vesmírnej vibrácií 432 Hz. Súhlasím aj s Einsteinovým výrokom, že: „V živote je všetko vibrácia.“ ako uvádza na svojej stránke aj Juraj Tkáč výrobca zvonkohier a potvrdzuje Rasťo Hriňák so spievajúcimi misami a inými nástrojmi v rámci Muzikoterapie. O šesťuholníkových harmonických vibráciách včelích plastov oslobodených od duality, s dvoma dávkami viery (2×3) v rytme štyroch svetových strán a štyroch ročných období a expanzii v piatej dimenzii pentagramu sme diskutovali o symbolike čísel.

Od Milana Vargu sme sa dozvedeli ako pracovať s virguľou, a že geopatogénne zóny sú spomenuté aj v Stavebnom Zákone ako uvádza aj na stránke dracie-zily.sk:  § 47 – písmeno J.: „Stavby sa musia navrhovať tak, aby: bola zabezpečená čo najväčšia ochrana stavby pred ….. vplyvom geopatogénnych zón, bludných prúdov a podzemných a povrchových vôd,“ ….“

A domov som si odniesla Etnografiu Slovákov v Uhorsku od Jána Čaploviča (1780 – 1847) ako darček, aby som nezabudla, že aj v minulosti sa diali záhadné a nevysvetliteľné udalosti (zaznamenaný príbeh Katalepsia o 16 týždňov dlhom spánku muža v jaskyni na strane 50), verili v ľudové liečiteľstvo a povery a mnoho zvykov a obyčajov sa zachovalo do dnešných časov.

Stretko duší

Stretko duší

***

- Povedz mi číslo strany! – obrátila sa na mňa z malého pódia Saša, autorka zbierky Básní z neba Večnosti.

- 38. – odvetila som prvú asociáciu.

Ona nalistovala stranu v knihe a začala prednášať ako Vedma:

Ježiškove papučky

 

Kedysi dávno za siedmymi horami,

žilo malé dievčatko,

čo plakávalo nocami.

 

Len jednu starosť malo,

pri vyslovení “nič”

ju srdce bolievalo.

 

A tak sedela a plakala

uprostred noci sama

a cez deň ju do prírody

vzala vždy jej mama.

 

Kvety, stromy, lesné plody, voda,

len po jedných kvetoch

nestúpala,

vedela, že je ich škoda.

 

Kvietočky maličké vo farbe modrej,

žiarili pri dotyku na jej rúčke drobnej.

A tak medzi nimi jemne a ľahúčky

spievala, že sú to

Ježiškove papučky.

Na gitaru hral podmaz Jano Svetlan Majerčík a vizuálne atmosféru dotvárali nežné obrazy slovanských bohýň od Jána Nehoslava Vrabca.

***

Pieseň budúcnosti, ktorá sa nám v stretnutí spriaznených duší počas najkratších nocí letného slnovratu preklopila z nevedomia do ľudského vedomia, môže pretrvávať až do zimného slnovratu. Symbolicky tým spúšťajúcim sa horiacim kolesom z vrcholkov hôr sa stal kotúč poznania a vedomia, že sme tu.

 

Zaradené v Knižné príbehy, O mne, Svetom-letom | Zanechať komentár

Virtuálne zimné blues


Sklo v západe slnka

Sklo v západe slnka

Ranné slnené lúče mi pripomenuli, že končí obdobie temnej časti roka a teda je čas na rekapituláciu pozretých filmov. Neskorá jeseň, zima, skorá jar –  ideálny čas pozrieť sa na dno svojej duše cez filmové príbehy. Ponúkam vám mini-inšpirácie na vzhliadnutie filmov z môjho individuálneho top-rebríčka.

***

Jeseň po španielsky

Vybehne pred bytovku na lavičku chytať posledné lúče leta a dá si na pomyselnom balkóne kávu s cigaretkou. Obzerá sa po okolí. Pamätá si ho ešte od študentských čias. Slušný polocigáň a furt smetiar. Baví ho to.

- Dobre je na slnku? – pozdraví ju ležérne zo stupienka smetiarskeho auta držiac sa len jeden rukou.

S úsmevom mu z lavičky s cigaretou v ruke kývne.

- A vy kam s tou kyticou? Obísť pol Slovenska a položiť na Slavín? – podpichne okoloidúci sused ledva dychčiacu susedu obchádzajúcu cintoríny.

Pri nohy sa jej priplichtí mača. Ráno mu dala mlieka do bielej porcelánovej misky a už si ju ochočilo. Privonia k zaváraninovému poháru plnej ohorkov od cigariet akoby hovorilo: “Ja viem, že si tu kvôli tomu!“ A po chvíli sa jej usadí v kline. Je niektorý z voľných dní – štátnych sviatkov. Vie to podľa prázdneho parkoviska pred supermarketom.

Filmy ako Julieta (2016) od Pedra Almodóvara odhaľujú zmysel života a v tomto konkrétnom filme napĺňanie rodových vzorcov naprieč generáciou, alebo ak chcete transgeneračný prenos. Volver (2006) Vrátiť sa – vypointovaný na samý koniec po tragickom prežívaní ťažoby osudu zneužívaných žien s typicky južanským temperamentom je majstrovským dielom. Aj Všetko o mojej matke (Todo sobre mi madre, 1999) vtiahne do deja, požuje a vypľuje. “Už sa mi stalo všetko, čo sa mi mohlo stať. Zostáva mi už len užívať si života.” (Rozervaná objetí, Los abrazos rotos, 2009).

Večerné zore

Večerné zore

Stmieva sa. Susedia z prvého poschodia sa vracajú od rodičov s výslužkou v plastikovej nádobe. Ponúknu ju domácou jablkovo-makovou štrúdľou. Pre potulujúce mača vraj už majú útulný domov na dedine. Doma ju čakajú čerstvo odtrhnuté neskoré jablká zo stromu bez postrekov od jedného obuvníka, obyčajného remeselníka s poctivou náturou. Vylial jej svoje ťažké srdce: „Deti, manželka a už vôbec nie svokra ma za čistý štít charakteru slovne veru neocenia.“ A odfrčal už preč na motorke. Blonďavá kráska z opačnej strany prvého poschodia jej nesie domáce, mamou napečené, pagáče a ide si užívať tichý byt bez pubertálnej dcéry a priateľa.

Almodóvarova tvorba je plná symboliky prihovárajúcej sa priamo duši. Rozkoš v oblakoch (Los amantes pasajeros, 2013) ako seba-reflexívny a odľahčený výtvor autora vymykajúci sa súčasnému žánru, s humorom odkrýva gay-svet. K tomu ešte veštica na palube lietadla, ktoré sa možno zrúti k zemi a ona cíti smrť niektorého z pasažierov. Nuž, na základoch sexu ľudia uzatvárajú rôzne druhy vzťahov. Preplietajú sa ich osudy. „Koniec lásky je jedna z najsmutnejších vecí v živote.“ (Hovor s ňou, Hable con ella, 2002). Čo myslíte – počujú ľudia v kóme, čo im rozprávate?

Aj Erika potrebuje ticho. S každým stretnutím totiž vníma, obsahy podvedomia druhého človeka a tie sa napĺňajú do toho jej vyprázdneného individuálnou sebaskúsenosťou. A kým neodznie v komunikácii všetko nevypovedané verbálne a kým sa jej tým neuľaví, žije svetom dotyčného človeka. Teší sa chvíľam samoty a túži po dome na samote. Tam, kde silný vietor rozfúka močiare smútku.

V sérií španielskych filmov zostaneme. Relatos Salvajes (2014) – Divoké historky pobavia slušne žijúcu a pomaly vymierajúcu strednú triedu. Je o tom, čo sa môže stať, keď niekto vystúpi zo spoločenskej role, poddá sa inštinktom a uchýli sa k extrémnemu konaniu. Aké uvoľňujúce! Zo španielskych „noviniek“ tohto roku jednoznačne vedie Muž, ktorý zabil Dona Quijota (2018) alebo skôr: Ako sa mi v donquijotskom duchu podarilo po 30-tich rokoch konečne dokončiť film. La cara okulta (2011). Vyžaduje viac odvahy na opätovné vzhliadnutie, ak sa s hlavnou predstaviteľkou identifikujete. Mimochodom, čo by ste robili vy, keby ste uviazli v skvele maskovanom atómovom kryte a s prehľadom sledovali, čo sa v dome deje?

Intelektuálne blues

Intelektuálne blues

Záhada strateného popolníka a formulka na odplašenie nočnej mory

Dlhé noci a krátke tmavé a studené dni sa jej zdajú vhodnými na rozšírenie vzdelania a poznania cez súčasnú filmovú produkciu. V španielskych filmoch cíti dušu, zmysel života a spiritualitu bez hľadania. V tých amerických nie. A predsa?

Wonder (2017). Veľmi hlboký a dojímavý príbeh na americkú kinematografiu. Výnimočný, ako som už dávno nevidela. Porovnateľný snáď len s príbehom Pošli to ďalej. Nuž, keď sa raz niekto narodí ako výnimočný, ťažko zapadne medzi priemer. Rozkreslenie prežívania jednotlivých postáv, ich motivácií dojme snáď aj najtvrdšie srdce.   

Práve, keď číta o sile ticha v kapitole Cesta ducha z knihy Duša Indiána, zazvoní sused. Narýchlo vezme kľúče oblečená v teplákoch a bunde, obutá v bielych krokuskách s fialovými kvetmi a zelenými lístkami vybehne pred barák.

- Niekto nám ukradol pohár so špakmi – ozve sa z mikrofónu domovníčka – Vyjebanci akýsi!

Erika vyfúkne cigaretový dym. Spomenie si, čo poznamenal v lete jej kamarát s výzorom chlapca z akejsi chlapčenskej hudobnej skupiny: “Tu je to divoké!” a odišiel potajme popíjať do bytu na okraji mesta s výhľadom na les a srnky. Obloha sa mračí a temná časť roka sa rozvaľuje všade. Nie je to až taká tragédia. Skôr si predstavuje, že odrazu vypínajú internet a jej zostanú iba nahrávky Senzusu, Carmy a Colonie na záložnom disku, z ktorej súčasní mladí vytvorili novú hymnu. Striasa ju od hlavy až po končeky prstov.

Oblaky sa rozostúpia a Mesiac v splne sa vyníma nad cirkusantmi stavajúcimi svoj šiator na zelenej lúke. Tigre sa ladne prechádzajú v klietke v analógii s ich králikárňou.

- Sú to naozaj tigre? – spýta sa pribehnutá domovníčka s prižmúrenými očami. – Strčme ruku a zistíme!

Rýchlo sa zasmeje vtipu. – Ideme? – vyzve ju.

- Ideme! – odvetí ona a poberú sa.

Kaviareň Škodovka

Kaviareň Škodovka

V rodinnom aute na parkovisku sedí domovníčkin synovec postihnutý detskou mozgovou obrnou v špeciálnom sedadle. Vraj sa včera vyhrážal celej rodine, že spácha samovraždu a chce sa s ňou stretnúť, tak mu s jej súhlasom plnia jeho želanie. Prichádza k nemu ako hviezda na nebi záhad, ktorú obdivuje. Hneď po miestnom vodcovi nacionalistov. Jeho mama vytvára slovnou vatou povzbudzujúcu atmosféru, jeho otec sa vzdiali a zvyšné tri zdravé detí sa tvária nezúčastnene. On nadšene pľuje sliny a takmer zrozumiteľne komunikuje. Veľmi rád a často sleduje TV8 s vešticami pred spaním. Pred pár dňami jedna z nich dala jednoduchý, stručný a účinný príkaz ako sa zabaviť nočnej mory. Zaujíma ju aký príkaz.

- „Odjeb sa!“ – zaznelo zvučným hlasom z obrazovky.

- Najskôr sa smial. Strašne silno sa smial, – hovorí jeho mama. – A odvtedy sa v noci bojí a chce zomrieť. Chlapec za výraznej podpory svojej mamy súhlasí, že sledovanie televízie nahradí večer počúvaním upokojujúcej meditatívnej hudby. Hneď po ubezpečení, že žiadneho ducha určite doma nemajú a môže bez strachu v izbe pokojne zaspať.

Remake (2017) francúzskeho filmu Nedotknuteľní (2011) osviežuje, aj keď nie tak ako originál. Sci-fi horor Upgrade (2018) ponúka iné riešenie, technologické vylepšenie namiesto života na invalidnom vozíku.  

Z YouTube jej už hrajú upokojujúce jazzovo-bluesové inštrumentálne skladby, kým si vyberá podložku pod notebook. Rozcvičí si stŕpnuté prsty odvyknuté od monotónnych drobných pohybov štrikovacích ihlíc a položí ich na klávesnicu. Automaticky sa pohybujú, ako keď v meditácii čistí myseľ od myšlienok ponárajúc sa stále hlbšie a hlbšie do duše a vnútorným zrakom aj uchom vnímajúc, čo je podstatné.  Potom vybaví zopár mailov.

***

Piano blues

Piano blues

Hudobný šaman v Live Aid a iné rozprávky

Lúska darované orechy pomaly a trpezlivo si uvedomujúc prečo Popoluška (2015) bola Popoluškou. Tiež musí na všetky ponuky a dary života hovoriť – Áno. Bývalej kolegyni, teraz opatrovateľke blízko nemecko-francúzskych hraníc, pošle zopár vrúcnych telepatických pozdravov ako vďaku za darček a zhodnotí, že nová verzia klasickej rozprávky ju obohacuje o nový rozmer poznania citového zranenia macochy. Nalúskané orechy sype do malých zaváraninových pohárov a zalieva medom. Podľa lunárneho kalendára je totiž vhodný deň na zaváranie aj uprostred zimy.

„Rozprávku“ Alfa (2018) sa oplatí vidieť aspoň kvôli krásnym digitálnym scénam prírody a povznášajúcej myšlienke priateľstva chlapca a vlčice (vlčiaka). Keď už sme v rozprávkovom žánri, tak Janko a Marienka – lovci čarodejníc (2013) je síce krvavý upgrade pôvodnej verzie, avšak symbolikou obrazov veľmi prístupný súčasnému dynamicky sa rozvíjajúcemu postmodernizmu. Kráska a zviera (2017) okrem iného ukazuje ako fungujú a pracujú veštice, čo však neznamená, že vďaka daru jasnovidnosti práve oni dokážu uniknúť predpovedanému osudu. Rebelka (2012) nádherne odkrýva ako funguje napĺňanie rodových kliatieb naprieč alebo skôr – bez ohľadu – na plynutie času. This Beautiful Fantastic (2016) je skôr snovou rozprávkou pre dospelých. Rovnako ako rozprávka mocenského boja Jupiter na vzostupe (2015) s pôvabnou Milou Kunis. Mix gréckej mytológie a niektorej z vesmírnych odyseí. Bolo by veľmi odvážne tvrdiť, že postavených na astrologických alebo nebodaj astronomických poznatkoch. Rozprávka rozprávok (2015) naopak má s rozprávkami pre deti málo spoločné, skôr cez tri príbehy s historickými kulisami stredoveku symbolicky načrtáva márnosť krutej reality v duchu hrôzostrašných príhod bratov Grimmovcov a strašidelných obrazov hriechu a morálneho úpadku od Hieronymusa Boscha.

Pozrie množstvo stiahnutých filmov z internetu a zakončí ich Bohemian Rhapsody. Vraj druhý najlepší film roku 2018. Prvým je animovaný Spiderman. Nemôže posúdiť, nevidela ho. Pre ňu je prvým film o genialite Freddieho Mercuryho a o Queen a to aj napriek tomu, že nie je a ani nebola ich fanúšičkou v temne 80-tych rokov posledného storočia minulého tisícročia.

Pohár zapadajúceho slnka na oslave v kaviarni

Pohár zapadajúceho slnka na oslave v kaviarni

Bohemian Rhapsody sa inšpiratívnym spracovaním stal prvým, čo otvára srdce radosti a nadšeniu a zaujatiu pre spoločnú vec. Filmom zachytený príbeh je tiež o tom, že emócie z každej životnej situácie možno transformovať do zhluku tónov, ktoré vibráciami naladia masy vibrujúcich na rovnakej vlnovej dĺžke.

Príbeh drží “flow” až tak skvelo, že jej nedá a pozrie sa, kto film režíroval a napísal scenár.

Pre tých, čo by radi vedeli ako sa dvíhajú vibrácie Zeme, tak presne tak ako na koncerte v Live Aid. Šamanom na pódiu hypnotizujúcim dav. Okrem ukážky práce so spirituálnou sférou má film aj ďalšiu príťažlivú rovinu postavenú na hodnote rodiny. Hudobnej rodiny. Tej rodiny, ktorá príjme vyvrheľov nielen v inakosti sexuálnej orientácie, ale otvorí brány konzervatívnej dekadencie a oslobodí od bremena tradičných predsudkov spútavajúcich slobodu ducha.

Na chodbe obchodného domu predajca predvádza funkcie hračkárskeho drona znudeným starým rodičom kupujúcim pre svojho vnuka darček pod vianočný stromček. Na chodbe bytovky mladý muž maľuje stenu na bielo po nočnom výbuchu červeného burčiaku a následne umýva schody. Ona sa zatiaľ ponára do noviniek sci-fi a vznáša sa na krídlach fantázie veľkolepých ideí.

Liekom na dušu hneď po Bohemian Raphsody sa jednoznačne stáva The Player One: Hra začína, 2018. V roli večernej uspávanky dedka Večerníčka spoľahlivo nahrádza Armagedon a Piaty element. Svet budúcnosti je v bezpečí adolescenta s čistou dušou, dobrými úmyslami  a s playstation v rukách. Žiarou rýdzeho charakteru a silou priateľstva porazí ducha kapitalizmu.

- Tí ľudia furt nakupujú! – povzdychne si predavačka z blízkeho supermarketu, kým otvára vchodové dvere jej pomyselného balkóna pred bytovkou. – Veď tovaru je dosť!

- Asi to nevedia. – myká plecom ona. 

Suseda so smiechom pribuchne dvere.

***

Modrá zima

Modrá zima

Biele čapice Pani Zimy, prekliata cigareta a svätý Peter od nebeskej brány

Sneží. Kalamitne. Vianočne. Po zimných prázdninách. Minie ďalšie klbko v rozštrikovanom svetri ešte z roku 2007.

- Boha jeho! Dnes som už dvakrát odhŕňal. – okomentoval jej za chrbtom sused 30 centimetrovú nádielku snehu.

Pani Zima nasadila biele čapice a poprikrývala všetko bielou prikrývkou. Pokojne na parkovisku pred bytovkou môže vyhlásiť súťaž: “Nájdi si svoje auto!” Od autodopravcu prevezme 15 kg balík kníh z antikvariátu. Doma si skontroluje, či sú nohavice po kolená naozaj mokré a treba ich vysušiť na radiátore, alebo sa jej to iba zdá a trpí obyčajnou duševnou poruchou.

„Nie, nie, nestretol som Boha. To bola len obyčajná psychotická epizóda.” (Božský Bruce, 2003)

- Dobrý deň, pani zlatá, všetko dobré v novom roku. Máte cigaretu?

Vyberie poslednú z krabičky a ponúkne mu ju. Pripáli, kým čosi trkoce.

- A 50 centov by sa nenašlo? – pýta sa kým vysypáva obsah zaváraninového pohára plného vajglov do vrecka oblečenej dámskej koženej bundy.

Pokýva nesúhlasne hlavou.

- Už ani pohár tu vonku nemáte. Vždy som vysypal.

- Niekto ukradol. – odvetí.

- Ja som to nebol! Ja som to nebol!

Nepochybuje. Veď je slušný cigáň. Vyberie zvyčajne zvyšky zo smetných kontajnerov do igelitky a pobrie sa k ďalším.

- Veľa zdravia Vám prajem. Aj vášmu mužovi a deťom. – Naznačeným pohybom panvy dopredu a dozadu a gestom ruky od rozkroku smerom hore ukáže stoporený penis a poberie sa za kamarátom pred otvoreným kontajnerom.

Hačkovaná deka

Hačkovaná deka

V duchu sa zasmeje a myšlienky sa jej pohnú smerom k letnému stretnutiu s iným mužom v castingu na voodoo-trpazlíka.

 „El padre“ ho volali robotníci v Afrike. Stál na krížnych cestách, pofajčieval a odrazu z ničoho nič sa pri ňom zjavil malý šaman ako duch. Oblečený len akýmisi šnúrkami na tele, čo pripomínali oblečenie.

- Nedám. – odvrkol mu vtedy na žiadosť o cigaretu.

Na Slovensko si vtedy „El padre“ doniesol piaty stupeň malárie ako suvenír. Na 11 dní upadol do kómy. Po prebratí do tohto sveta ako prvé povedal:  „A odteraz si nestrihám vlasy. Svätý Peter od nebeskej brány mi tak nakázal.“ Ako jediný muž jej vtedy poďakoval za stretnutie. Že sa mohol vyrozprávať. Ostatní muži v „castingu“ brali sebaprezentáciu, opis vlastného životného príbehu a ventiláciu ako dialóg s ňou. „El padre“, muž, za ktorým v lese prichádzali zvieratá, aby boli v jeho prítomnosti sa v Erikinom živote zjavil prvý aj poslednýkrát.

Miesto splnených prianí (2017), čo dodať? Treba vidieť ako sa dokážu v realite pospájať osudy ľudí s rôznymi želaniami alebo inak – ako vyzerá psychohygiéna psychoterapeuta. Keď už sme pri menšinových filmoch Líza – líščia víla (2015) zasa ukazuje ako je to s človekom, s ktorým ruka v ruke kráča životom Pán Smrť. Je veľa príbehov vytvorených z precítenia blízkych stretnutí so smrťou. Chatrč (2017) je jeden z nich. Ak animovaný film, tak radšej Kniha života (2014). Prirodzenosť podania smrti, posmrtného života a hier bohov filtrované cez latinskoamerickú kultúru sa len tak bežne nevidí. V Blueberry (2004) je zasa nádherne vizuálne zobrazená duša. Autor sa vyzná.

Spontánna a nečakaná novoročná predpoveď Erike dáva viac ako nespočetne iných a formálne pozdravov zaslaných emailom. Radosťou z tohtoročnej priaznivej prognózy otvorí srdcovú čakru a pohľadom rozžiarených očí roztopí okolitý sneh.“

***

Hudobné okienko

Hudobné okienko

Paralelne potulný kaviarenský život a Super-hrdinovia

Televízia bez predžutých informácií a predpripravených TíVí programov jej dáva obrovskú slobodu výberu v trávení voľného času.

All Eyes on Me (2017) tvorí hudobné okienko (Beze mně – Šest tváří Boba Dylana (2007),  Cadillac Records (2008),  Elvis Presley (1979), Johnny Cash, 2008) v poznaní, na čom, teda na akých hudbou vyjadrených emóciách – vibráciách, vyrastala Amerika. Film s Lady Gaga Zrodila sa Hviezda (2018) je síce z hudobného sveta, ale má iný nádych. Komornejší. Žensky emotívnejší. Otvárajúci srdcia túžiacich po láske či smútiacich za láskou. Ten ju neoslovil. Hlavný predstaviteľ mužskej role, áno.

Thor – Ragnarok (2017): „Nič ťa tak neupokojí ako keď vidíš, že je svet šialenejší ako ty.“ (Ktorý svet? Reálny alebo virtuálny?)

- Keď sa pozriem na filmy cez optiku sympatií k hlavnému mužskému hrdinovi, jednoznačne vedie Thor (2011). Teda viedol. Len dovtedy, kým priateľ na sociálnej sieti nezdieľal fotku Thor – Temný svet (2013) v nechutnej fotomontáži ružového Barbie-kostýmčeku. (Čo tí žiarliví chlapi na facebook nevypustia?) A samozrejme kým zo všetkých marvelovských aj nemarvelovských hrdinov neurobili karikatúry v Avengers – Nekonečná vojna (2018). Avengers virvarom zmiatol. Proste tam chýbal opitý Hancock (2008).

- To musíš ísť práve čil, keď čúram? – spýta sa jej podgurážený a kymácajúci sa sused zatvárajúci poklopec a otvárajúci jej vchodové dvere do bytovky. Gentleman za každých okolností. Osvetlila ho nechtiac svetlami auta, keď parkovala. Fakt ho nechcela vydesiť. Len dodržovala dopravné predpisy a bezpečnosť na cestách. Tak ako jej poradil Strážca zákona: „Dodržujte dopravné predpisy, nech je na cestách bezpečne!“ Radu od neho dostala hneď po tom, čo sa ho spýtala, či tú statickú kameru tam majú už dlho a zaplatila blokovú pokutu za nedodržanie prikázaného smeru jazdy.

“Každý chlap je pre ženu limitujúci.” ako hovorí úspešná Slovenka žijúca v Taliansku. Krásna ako Alita – Bojový anjel (2019) novšia počítačová verzia Lary Croft, ženskej hrdinky v otcovskom komplexe.

Erika zisťuje, čo znamená počúvať správy od kamarátok žijúcich doma a v zahraničí v porovnaní s nesledovaním správ z miestnych televíznych staníc. Ona sa jej ešte spýta, čo je na tom pravdy, že o 5 rokov bude koniec sveta. Vraj aj v televízii to dávali. Hovoril americký aj ruský prezident. A na Slovensku o tom nemôžeme vedieť a následne devalvuje rodnú krajinu na mediálne-politicko-ekonomickú kolóniu.

Valentínsky čaj

Valentínsky čaj

Keď sme už pri blonďákoch, tak svoje čaro má aj rockový gangster Kráľ Artuš – legenda o meči (2017) alebo smerom na východ sovietsky partizán 13. storočia Legenda o kolovrate (2017). Fínsky Neznámy vojak (2017) so zdravým sedliackym rozumom a pevným i vedomým zámerom prežiť nezmyselnú vojnu Fínska a Ruska či Redbad (2018) mýtický hrdina z 8. storočia z oblasti Holandska a christianizácie ohňom a mečom. V historicky doloženej skutočnosti, keď mal byť pokrstený, sa spýtal, či v nebi stretne aj svojich predkov. Na negatívnu odpoveď kňaza zareagoval: “Radšej budem v pekle s ľuďmi, ktorých poznám ako v nebi s cudzincami.” Obaja predstavujú vzor muža vyznávajúceho tradičné hodnoty, o ktoré sa dá bezpečne oprieť.

Pridávam, nech aj my dievčatá máme vzrušujúci zážitok z pozerania na heroické výkony hrdinov a vyberania si toho svojho favorita. Každá čarodejnica predsa vie ako narábať s mužským energetickým materiálom a potenciálom na realizáciu obsahu v ženskej nádobe svätého grálu. Ale dievčatá, pamätajte: “Silný chlap je najsilnejší sám.” Aquaman (2018) v Lige spravodlivých (2017).

Fakt, čím ďalej tým viac ľudí trpí bludom, že sú superhrdinovia ako vo filme Sklenený (2019). Čo myslíte? Podarí sa psychologičke oslabiť “domnelé” schopnosti vynikajúco strážených psychiatrických pacientov pomenovaním a uvoľnením ich detskej traumy na svetlo sveta?

A iná rozvedená žena so zatvoreným srdcom vyjaví inú pravdu: “Nič sa mi nechce a je mi to jedno!”

Hnev prekrytý bezmocnosťou vynikajúce to podhubie pre odhodlanie urobiť čokoľvek a zmobilizovať hlboko skryté sily ako Vdovy (2018). Ak sa zaujímate o tému zneužívania, tak V reťaziach (2006) s Christinou Ricci – dievčaťom z Addamsových rodiny – a skvelým blues Samuela L. Jacksona, Rebelka proti vlastnej vôli  (2007) s Jane Fonda, Výmena (2008) s Angelinou Jolie alebo slovenský Únos (2017). Zo série severských filmov drsnou pravdivosťou zaujme Odkaz vo fľaši (2016) a Zložka 64 (2018).

Padova

Padova

Nepodceňuje správy ani od jednej z kamarátok. Lebo ak veľa žien zatvorí svoje srdce, rodiť sa budú iba Zombie a ľudstvo naozaj zanikne.

Nosná idea sci-fi filmu Cena duše (2017) môže byť prorockou odhliadnuc od podprahovo podsunutej minulej genocídy židov. Ozaj, a to viete, že vôbec prvou sci-fi poviedkou bol Frankestein a zakladateľkou tohto moderného a obľúbeného žánru je sci-fi vizionárka (2011) Mary Shelley (2017)? Trhlinu (2019) je lepšie si prečítať. Aspoň pre všetkých s bohatou fantáziou.

„Čo pochádza z nenávisti, nepotláča sa nenávisťou, ale vyhasína sa láskou.“ – prečíta si na lístku v koláčiku ku káve.

Keď sa prelúskate úvodnými až dokumentárnymi scénami z bitúnku, objavíte to, čomu ani psychologička nechcela veriť a to v diagnostike ľudí fungovala na výbornú. Keď prijmete a dotknete sa tela, dotknete sa duše. O tele a duši (2017). Krehkým príbehom je aj Ďaleko od hlučného davu (2015) o vyzrievaní dievčenskej duše v ženskú. Zo súdka životopisných filmov pridávam ešte Gauguin (2017) s Vincentom Casselom. „Dokážeš ju urobiť šťastnou? Keď nebude šťastná, opustí ťa.“ Svokry dokážu byť kruto úprimné.

Ďalšej kamarátke (ako inak rozvedenej) vracia požičané knihy Duša Indiána a Charlesa Bukowského. Dala jej ich na prečítanie s motívom znechutiť ružovú predstavu života v Amerike. Sedia spolu v predajni nábytku a počúvajú Demis Roussos – Forever and Ever, Jane Birkin et Serge Gainsbourg – Je T’aime,…Moi Non Plus a ďalšie nezabudnuteľné perly časov minulých.

Posolí si doma pečený chlieb natretý kačacou masťou a pokračuje v surfovaní vo virtualite. Pinteres jej ponúka nové piny. Zabudne na čas. Vizuálne vníma len krásu – nábytku. Strojeno-upokojujúce relaxácie ju rozčuľujú, lebo postrádajú prirodzenosť a autentickosť v slovnom predčítaní. Ako podmaz na zaspávania použije dokumentárne filmy Elitné jednotky dávnych časov.

***

Pohľad do zrkadla

Pohľad do zrkadla

Introvert alebo extrovert na konci sveta?

Kalendár sa prehupne cez prvý jarný deň. V jednej chvíli pozoruje kúpajúceho sa muža v priehrade a hneď v ďalšej stretáva lyžiarov v kombinéze vychádzajúcich zo supermarketu.

Sníva sa jej niečo, čo hneď zabudne a budí sa na vetu v hlave: „Stačí vnímať jasné signály.“ Aké jednoduché. Zamrmle.

„Ešteže sa mi v noci neprisnili vety dávajúce zmysel a vrhajúce počas dňa do víru podivuhodných udalostí,“ – hovorí z nej Ego – „bola by som vydaná napospas osudovým silám a vety z ranného prebúdzania do večera zasa vyslovia ľudia, ktorých stretnem možno aj prvý raz a posledný raz v tomto života. Počúvať postupne jednu vetu po druhej z vlastnej hlavy v rannom prebúdzaní v inom kontexte života od iného človeka je na zbláznenie!”

Jej myšlienky (konštrukty mysle) poletujú ako netopiere zamotávajúce sa do vlasov, čoby symbolu životnej energie. Nadobúda pocit, že sa nemôže slobodne a spontánne prejaviť, aby znova nebola zrazená k zemi. Päsťou zvanou Slovo. Myšlienkové konštrukty sú ako neviditeľné pavučiny. Čím viac sa nimi v živote riadi, tým viac sa stávajú jej železnou klietkou názorov, presvedčení, predsudkov až dogiem. Oslobodiť ju od posthypnotických sugescií môže len rytier rýdzeho charakteru a čistého srdca.

„Prečo?“ – pýta sa Rozum a Duša jej odpovedá – „Pretože, čo si neviem predstaviť, neexistuje. Čo si neviem predstaviť je iba slovom. Pretože reč ostatných z vonkajšieho sveta vnímam ako šum lístia v lese, a keď nadíde zlomový bod a očakávanie reakcie od vonkajšieho sveta, jednoducho popisujem, čo vidím. Čo sa mi zjaví v obraze pred vnútorným zrakom.“

- „Aha! To je ten jasný signál bez ohľadu na logickú náväznosť. Chápem.“

„Introvert vypočuje všetky argumenty zvonka a rozhodne sa podľa vlastného presvedčenia. Extrovert zhodnotí fakty zvnútra a rozhodne sa podľa situácie.“ (Pjér la Šé´z) Príjemne verbáne hypnotizujúci hlas ju upokojuje. Vedome pracuje na stíhaní termínov, podvedome búra klietku vytesnených metaprogramov. Ak sa mala rozhodnúť medzi hystériou (extrovernosťou) a schizofréniou (introvertnosťou), tak si odrazu nevedela vybrať. Slnečná energia jej elektrizovala telo dynamizujúcou silou a magnetická energia jej dávala pocit pohody, citlivosti a – zraniteľnosti. No nič, zostáva len naučiť sa s nimi pracovať a prepínať sa medzi protipólmi ako to dokázal „dobre socializovaný schizofrenik“ Carl Gustav Jung.

***

Talianske capucino

Talianske capucino

Toľko energo-informačného kľudu ako počas MS v hokeji už dávno neprecítila. Všetko je v najlepšom poriadku. Svet sa rúti do skazy! Ľudia potrebujú chlieb a hry v zanikajúcom impériu na starom kontinente. Automaticky vykonáva raňajkový rituál kávy s cigaretou ráno o deviatej.

- Ten pohár so špakmi vzali susedia z vedľajšieho vchodu. Videla som ich. Bol to presne ten zaváraninový pohár! – zakričí domovníčka a behom preletí okolo nej ako vždy.

Erika si spokojne vezme vlastný zaváraninový pohár na ohorky od cigariet a schová ho pod schody za zatvorenými vchodovými dverami bytovky. Záhada popolníka vyriešená. Medzitým, čo uplynula tmavá časť roka, sa jedna suseda odsťahovala, ďalšia rozišla s priateľom v dlhodobom vzťahu, iná je tehotná, ďalšia porodila, opitý sused dostaval dom, pred tým veselý zmrzlinár podstupuje chemoterapiu, nasťahovali sa noví farební susedia, v okrsku číslo 13 prebehli dvoje voľby, jedna petícia proti stavbe bytovky pre Rómov, ďalší sused ju opätovne niekoľkokrát požiadal o priateľstvo po zmazaní profilu na internete za verejné vyjadrovanie extrémistických názorov a ona sveter môže doštrikovať aj nasledujúci rok. Sériu filmotéky uzatvára Zelená kniha (2018) a Hašišbaba (2012). Po smrti poslednej žijúcej sestry starej mamy v decembri si uvedomuje, že v priamej pokrvnej línii po praslici (najstaršia dcéra, vnučka, pravnučka) je teraz tretia najstaršia v rodine a chlácholí sa, že mamininy bratranci a sesternice sú od nej starší.

***

Slnko sa lenivo ešte váľa v posteli tmavých mrakov nad jarnými zelenými poliami, lúkami a lesmi, akoby čakalo na Beltain v čase splnu v Býkovi, čoby skutočného počiatku svetlej časti roka podľa keltských a pohanských tradícií. Tento rok jeho počiatok spadá podľa gregoriánskeho kalendára na 18.5. Verím, že ďalšie tipy na filmy prídu až po Samhaine. Teraz nastal čas na audioknihy. Čas ovplyvniť realitu. Premeniť vizualizáciu želaní na realizovaný zámer.

 

Zaradené v O mne, Svet v obraze, zo šuflíka | Zanechať komentár

Erika príde zajtra


V júli 2017 som napísala, že „Píšem“, píšem román. Podnet vzišiel už skôr, a keď som teraz po dlhej dobe listovala na blogu, uvedomila som si, že je po kúskoch vlastne napísaný, len mu dať scénosled, štruktúru a formu.

november 2016

November v Prahe
Autorka:
Neviem, či to aj ty tak máš, že príde myšlienka a musíš zapísať a potom zasa chvíľu nič.
Som v procese. :-)
 
Literárna koučka: áno, presne tak to funguje, keď to funguje
 
Autorka: Vies o tom, ze sa tomu hovori napojenie na vyssie Ja a cerpanie informacii z databanky Univerza, tzv. Kroniky akáša? ;-)
 
Literárna koučka: …ja tvrdím, že každá kniha už je hore napišaná a ty ju len postupne sťahuješ dolu a zapisuješ. niekedy si predstavujem, že tá kniha hore je ako sveter a ja ho postupne parám a tu dolu znovu pletiem. niekedy to ide ťažko (keď nenájdeš správny koniec), ale ak to chytíš za správny koniec, hore sa to para rýchlo a dole to rýchlo pribúda :-)
 
Autorka: Pekný obraz. Ženský. Mne ide mužský. Sme antény zachytávajúce jemne frekvencie rôznych vlnových dĺžok. Erika s preloženými nohami si vyzúva červenú lodičku, netrpezlivo si hrabe vo vlasoch, prevracia očami a pohľadom mi hovorí, tak toto moja zlatá ja robiť nemusím. Píšem iba kedy chcem.
 
Literárna koučka: …necítiš sa vo svojom súčasnom živote trochu ako Alica v krajine zázrakov? nikdy nevieš, čo ta čaká za rohom alebo na konci tej králičej diery, ale ak nájdeš koláčik s nápisom zjedz ma, neváhaš ani chvíľu?
 
Odoslané z mobilu

január 2017

Domáce zátišieAutorka: Dnes je novy deň a som prístupná peknému a láskavému. Aj ty? Aj dnes platí, čo je v nadpise – Erika príde zajtra ;-)
 
Literárna koučka: ako, moja milá? Dávame súťaž v prokrastinácii, či čo? Termín sa predlžuje do nedele polnoci :-)
 
Autorka: Som nachladnutá, tak ako správny chlap zomieram. ;-)
 
Literárna koučka: odkedy si správny chlap? :-) …som ťa chcela popýtať o radu, ako vstúpiť do nového roku a nového cyklu, aby to bol úspešný vstup?
 
Autorka: Spáliť mosty, urobiť hrubú čiaru a smelo vykročiť s pevnou vôľou a sebadisciplíny.
 
Literárna koučka: kde tam to dieťa zapasuje? nakresliť si ho hrubou čiarou do budúcnosti? prečo je medzi včera a zajtra?
 
Autorka: Dieťa(idea, myšlienka, vzťah, projekt) je semienko, ktoré rastie, aby semienko vyrástlo musí byt jedinečné. Načo mu je informácia z minulosti, že boli iné semienka? Načo je ruži z Malého princa vedomosť, že sú aj iné ruže?
 

júl 2017

Ahoj,
posielam ti rozsypané puzzle obrazov zaznamenaných na papier, z ktorých raz bude román. :-)
Teším sa na štvrtok.
 

október 2017

Autorka: Dnes to nedám. Papiere nachystané. Ono to príde. :-)
 
Literárna koučka: Čakám a teším sa!
 

február 2018

- “Buď mi pošleš kapitolu románu alebo 10 výhovoriek, ktoré som od Teba ešte nepočula!” znelo v telefóne prianie editorky adresované smerom ku mne. Tak som sa poddala a napísala:
 
Pred koncertomMilá Soňa,
cez okno krásne svieti slniečko, ja sedím na mojej veľkej posteli pod osvetleným nápisom Dreams so slnečnými okuliarmi na nose a pruhovanými podkolienkami opierajúc sa chrbtom o plyšové slnko uvažujem nad desiatimi výhovorkami.
 
Je 16:00 hod, a práve som sa naraňajkovala hovädzieho steaku a zapila ho Johnnie Walkerom. Možno už tušíš, že mojou prvou výhovorkou je, že som spala. Aj dnes, aj včera, aj predvčerom. A nielen v noci. Možno je za tým jarná únava, ale keď som včera večer vyšla na cigaretku pred vchod, neprišlo mi to ako jar, ale skôr treskúca zima. Dnes som sa vzdala aj obeda u rodičov, ktorí ma volali už o jedenástej dopoludnia k nim. Proste som to nedala. Až teraz som znova prebudená a môžem sa chvíľu venovať niečomu vo vonkajšej hrubohmotnej realite.
 
Včera ma prebudila o desiatej kamarátka, ktorá sa sťahuje už rok o 100 m nižšie a keďže začala intenzívne pociťovať existenciu zblúdilej duše a prejavuje sa navyše aj pukaním všeličoho v okolí a pociťujú rôzne nepríjemné emócie aj iní ľudia, tak sa rozhodla konečne natrvalo z prázdnej budovy odsťahovať. Tak ma predstava jej rýchleho presúvania osobných vecí a nábytku vyčerpala, že som zaspala, až kým mi nezavolala ďalšia kamarátka z Talianska. Ide na ďalší kozmetický kurz učenia tetovania obočia a pier a ktoviečoho ešte krásneho na tvári. Rozhodnutá si potrebovala potvrdiť správnosť investície, keďže apartmány na piesočnatom talianskom pobreží Lloret de Mar sú neskutočne drahé, že som znova vyčerpaná únavou zaspala.
 
Keď som sa večer zobudila, už sa nedalo pracovať. Nebol ani dôvod na takýto počin. Zapla som si teda na TV seriály on-line epizódy z druhej série môjho obľúbeného seriálu Stratená duša. Neskutočne ma upokojuje, že svet je normálny a točí sa. Hlavnou hrdinkou je démonka Boo, svojou podstatou sukuba (latinsky succubus), nezaradená medzi svetlými a temnými Fae. Fae je sorta bytostí, ktorá sa živia energiou ľudí. Ľudia sú ich potravou a keďže Boo s nimi nevyrastala, ale s ľuďmi, tak až do prvého pohlavného styku netušila, že dokáže sexom vysať životnú energiu z muža, tak že zaspí s úsmevom na tvári naveky. Aj ja som zaspala. Asi po šiestej alebo siedmej epizóde. Potom som sa zobudila, vypla notebook, upravila si vankúš a spala spokojne celú noc. Stratená duša je teda mojou druhou výhovorkou.
 
Pôvodne som si myslela, že mojou prvou výhovorkou bude kamarát s výhodami. Vieš, takým ako v tom filme s Justinom Timberlake a Milou Kunis Ide len o sex. Lenže žiadny kamarát s výhodami sa mi neozval a ja mám svoju hrdosť, aby som niekoho prosila o milovanie, keď by malo ísť iba o sex. A pritom žena s pravidelným prísunom mužských energií cez milovanie získava neskutočný energetický potenciál. Analógia z čarodejnicou na metle čisto náhodná. Podstatné, že mám tretiu výhovorku, ktorá je vlastne príčinou tej prvej. Som čarodejnica bez lietania na metle.
 
Na štvrtú výhovorku mi mala poslúžiť kamarátka. Tá, ktorá sa sťahuje. Pozvala ma na stretnutie do jej predajne nábytku, aby som si vyskúšala bicie a ona mi do toho zahrá na klavíri. Lenže tým, že sa sťahuje do zadnej časti predajne, čo bola pôvodne kuchyňa, jedáleň a sklady a teraz pôjde o netradičný byt spojený s prácou a výhľadom do parku, tak sme spolu strávili pekné dve hodinky v piatok filozofovaním nad mojou novou fotelkou a prekladom poetických textov piesní mojej obľúbenej americkej bluesmanky Beth Hart v albume Fire on the floor. Je to ideálny spôsob ako sa naučiť anglicky. Uveriť, že anglicky hovoriaci majú zmysel pre poéziu.
 
Ešteže som si spomenula. Z Youtube mi hrá aktuálne Fat man, slnko už zapadlo a slnečné okuliare som vymenila za tie prísne učiteľské s čiernym rámom. Teraz si hovoríš, že piatok je dlhý a asi som ho celý neprespala. Máš pravdu. Dopoludnia som dočítala Artura Schopenhauera – Spisovatelum a čtenářum, aby som sa utvrdila v tom, že vytvoriť kvalitné umelecké dielo má svoj čas, svoj správny čas a ten teraz v nedeľu nie je. Piata výhovorka je skvelým ideologickým podhubím na prokrastináciu.
 
Šiestou výhovorkou je rozhovor s dcérou a následne s mamou v piatok večer. Neviem, či toto mám nejako hlbšie komentovať. Cítim sa zovretá v karme medzi nimi, kedy mi dcéra ukazuje ako som sa správala k mame a ja sa k mame správam ako dcéra ku mne. Dávam to. Vypísať sa mi z prežívaných pocitov nechcelo a nechce ani teraz. Proste je to tak ako to je. “Baby shot me down” dohrala.
 
V miestnosti zostáva tma a svetlo je škoda zapaľovať. Kochám sa fialovo-ružovo-oranžovými zorami nad neďalekou Stanicou technickej kontroly za oknom. Dnes už si pomôcku na španielčinu neurobím. Je ešte čas do stredy. Podstatné, že som si vypočula texty, aby som si osviežila španielsku gramatiku a rytmus ich reči. “Good day to cry” dohralo. Snáď nad mojimi vedomosťami učiteľka španielčiny nezaplače. Veď jej poctivo platím.
 
Že mám dnes termín na odovzdanie horoskopov a mala by som začať konečne so serióznou prácou na Lunárnom kalendári 2019 sa ako dve výhovorky nerátajú, lebo si ich už počula. Škoda. Nebudeme na to teraz myslieť. Treba sa venovať ôsmej, deviatej a desiatej výhovorke a vykreovať niečo, čo si ešte nepočula. Osmou výhovorkou by mohli byť hlboké úvahy nad sériou epizód zo seriálu Jackpot – changet life. Podobne ako mnoho iných finančne chudobných ľudí, nielen v Amerike, zvažujem alternatívy na získanie väčšieho obnosu peňazí. Možno mi zargumentuješ, že mojou výhrou je napísanie a vydanie románu a ja nemám protiargument. Dôležitejším sa však javí iný fakt. Ono výhra mnohým zničila život. Finančná výhra spôsobila, že sa na výhercu zlietla rada supov a jedna čistá, krásna, obetavá duša skončila po vražde v nebi. Skôr ako sa narodil jeho syn. Hovorím si, že závisti a nenávisti voči mne krehkej a éterickej bytosti bolo namierenej už dosť. Je to dobre ako to je. Ďakujem za teplo domova, strechu nad hlavou s pripojením k internetu, maminu slovenskú kuchyňu, prácu, do ktorej môžem chodiť občas a nie každý deň od nevidím do nevidím, ľudí s príbehom a veľa kamarátok a kamarátov. Dohrala posledná pesnička albumu “No Place Like Home“.
 
Vlastne s tým napísaným súvisí deviata výhovorka. Veľa snívam. Nie v spánku (teda aj), ale hlavne cez deň. Telesná schránka sa nachádza na jednom mieste a duša si lieta kde-kade po svete. Je so spriaznenými dušami, ktoré sú jej blízke, prežíva ich príbehy v hlave aj na tele a keď sa vráti späť, chvíľu sa adaptujem na realitu.
 
Poslednou desiatou výhovorkou je, že písať výhovorky je strašne ťažké. Úplne sa zotmelo. Už kapitolu nedám. Pošlem ti však blogové texty spred 15 rokov. Budem vďačná, keď mi povieš ako ich osviežiť, rozšíriť a možno ich zakomponovať do románu alebo vytvoriť iný.
 
Teším sa na tvoju správu. :-)
Z.  
PS: Ak by si niektorú z výhovoriek neuznala, tak potom ju nahradím výhovorkou na arzenál nepozretých filmov, ktorý mám v poličke písacieho stolíka. Dobieham filmovú gramotnosť aj v iných ako mysterióznych, fantasy a sci-fi sférach. ;-)
_____________________________________________________________________________

 
Milá Zlatica,
 
prvý mail v tejto komunikácii s názvom Erika príde zajtra (ktorý vlastne začal eskapádu výhovoriek), si mi poslala 3.10.2016.
 
Môžem Ti oznámiť (s neskrývanou radosťou a prekvapením!), že Erika práve dnes dorazila!
 
Áno, toto je Erika! :-)
 
Musela som niekomu prečítať, taká som z toho bola vedľa, a jediný, kto bol poruke, bol môj muž a on mi hovorí: toto vôbec nie je ona. Vôbec si ju neviem predstaviť!
 
A to je úplne v poriadku, lebo to nie si Ty, ale Erika!
 
Jediné, čo treba zmeniť, je oslovenie, ibaže by Erika mala nejakú literárnu koučku, ktorá ju núti napísať knihu a za trest jej musí poslať tento zoznam.
 
Inak netreba zmeniť ani jediné slovo!
 
Wau, je to konečne tu!
 
Veľmi sa s tebou teším!
 
A ešte viac sa teším na ďalšie pokračovanie! :-)
 
Pekný večer,
S.
 

December 2018

Je polovica decembra 2018, ďalšieho roka, vonku padajú snehové vločky, tak vyťahujem text z emailovej korešpondencie. Ráno som si totiž vytiahla ďalší, v poradí druhý lístok z dvanástich napísaných na Luciu. Ono by sa mali iba roztrhať alebo spáliť a pozrieť si len ten štedrovečerný ako predpoveď na nasledujúci rok 2019, ale zmenila som pravidlá. Na lístku ráno stálo: “Píšem román”.
 
Analyzujem napísané podľa konceptu Transakčnej analýzy v knihe Jak si lidé hrají od Erica Berneho a vychádza mi, že hra ANEBY so slovnou hračkou rodičovsko-detského „áno, ale“, ktorej cieľom je získanie sebaistoty, je na konci. Už len aktom tohto zverejnenia. Respektíve opätovného písania na blog.
 
Pre dnes stačilo. Idem dokončiť textácie individuálnej objednávky magických balíčkov a zasa nabudúce.

Zaradené v O mne, zo šuflíka | Zanechať komentár

PF 2018


PF 2018

PF 2018

Zaradené v O mne, Svet v obraze | Zanechať komentár

Píšem…


čarodejnicin notebook

čarodejnicin notebook

Zaradené v namiesto terapie, O mne, Svet v obraze | Zanechať komentár

čarodejnica ako blogerka roka?


Páči sa vám môj blog? Hlasujte zaň! https://blogerroka.sk/2017/carodejnica-zlatica/

Bloger/Blogerka roka 2017

Zaradené v O mne | 2 Komentárov

Narodeninový darček


Narodeninový darček

Narodeninový darček

- „Nebojte se, já vám neuteču!“ bola jej prvá reakcia po vystúpení z auta, ktorým rýchlo cúvla do bezpečia autobusovej zastávky a Erika so svojim autom za ňou. Obzrela si škrabanec na ľavej strane predných a zadných dverí auta. Pani vodička druhého auta odbehla k náprotivnému rodinnému domu a o chvíľu sa vrátila posilnená mladým príbuzným.

- „Pokud se nedohodnem, voláme policii.“ vybafol vysoký, mladý chlapec na odosobnenú Eriku.

- „A o čom sa máme dohodnúť? Všetko je jasné.“ hlesla prekvapene. „Spíšeme a podpíšeme správu o nehode. Pani je vinníčka a škoda na mojom aute sa uhradí z povinného plnenia.

- „To neni jisté. Tak volám policii? Dostanete pokutu!“ vyhrážal sa.

V úžase na chvíľu onemela. Nastúpili pochybnosti rozumu.

- „Volajte teda políciu,“ súhlasila napokon. Vytočila číslo svojej finančnej maklérke.

- „Dnes od rána ohlasujú samé autonehody.“ oznámila jej ochotná pani z poisťovne a napokon dodala: „Viete, už je to len na svedomí druhej vodičky, či prizná tú smerovku.“

***

Mantra bezradnosti

- „Co mám delat?“ spýtala sa jej pani s výrazom bezmocného dieťaťa a vo veku Erikinej mamy tesne pred sedemdesiatkou a s iniciálami mena a priezviska bývalého.

Pani jej na dlaniach ukázala kusy plastu z nárazníka zo svojho auta a túto vetu opakovala v priebehu celej situácie mantricky ešte niekoľkokrát. Erike sa však strašne chcelo čúrať, lenže obe z miesta nehody odísť nemohli. Na čo pribehol sused z vedľajšieho domu ako záchrana.

- „Podle toho, co pani hovoří, ona je na vine.“ skonštatoval cestou k veľkému domu.

- „Ďakujem za láskavosť.“ umyla si ruky po toalete, v kúpeľni a odobrala sa späť do svojho auta.

***

V gestemanskej záhrade

V gestemanskej záhrade

Mučeníčka

S obdivom ku krásam moravského kraja si Erika za oknom auta vychutnávala prvé, nesmelé, popoludňajšie, jarné lúče osvetľujúce cestu domov na Slovensko. Dve hodiny získané skorším odchodom zo seminárneho výcviku, obe ženy strávili čakaním na dopravnú políciu. Mlčky. Každá vodička vo svojom aute. Zotmelo sa. Erika uprela oči hore na nočnú oblohu.

„Blíži sa spln. Aj v novembri bol spln a ťuknutie prednej kapoty auta. Aj vtedy som bola vinná. Aj zakaždým, keď urobím chybu. A oni, tí príbuzní druhej vodičky to určite vedia, lebo určite vždy dodržiavajú dopravné predpisy a ja nie, tak teraz za to budem pykať. Aj za toho vodiča, čo som ho nemala tú česť spoznať. Len lak zo svojho tmavomodrého vozidla nechal na mojom nárazníku. A Kaufland pre istotu ani nemá vonkajšie kamery, aby ich zákazníci neotravovali s problémami, len spotrebne nakupovali. No, ale vtedy, keď mladý vodič nabúral s autom svojho otca do brány oplotenia rodinného domu mojich rodičov som prišla až po nehode. Za to asi nemôžem. Ale asi som to niečím privolala. Aj všetky moje dopravné priestupky, o ktorých viem a policajti ma neprichytili. Aj za tie budem pykať.“ Pokračovala Erika vo vnútornom monológu. „Za všetky prekročenia rýchlosti, všetky nepozornosti na ceste, zákazy aj príkazy.“ Pozrela do spätného zrkadla. „Ktovie, o čom dumá vodička-babička vo svojom aute. Akými duševnými pochodmi prechádza.“ Nevedela. Obe len čakali na ortieľ vyššej inštancie.

Do ticha v tme auta zazvoní mobil.

- „Všetko najlepšie k narodeninám.“ zaznieva z aparátu od bývalej zamestnankyne. Počuje sa ako jej ďakuje, skladá hovor a pokračuje v sebaobviňujúcich úvahách.

Pred cestou na výcvik pozerala film o prvej pohanskej mučeníčke Hypatii z Alexandrie a cestou späť nútene a nechtiac zastane na mieste pomenovanom podľa prvého kresťanského mučeníka, ktorý si pripomíname každý rok v druhý sviatok vianočný a to práve v deň menín neveriaceho Tomáša. Už jej nič iné nezostáva, iba sa obetovať. Veď bezradná babička z patriarchálnej rodiny, kde o všetkom rozhoduje “deda” má prvýkrát v živote autonehodu. Musí s ňou súcitiť a ochrániť ju od viny, keď ju jej príbuzní chránia. Hypatiu ukameňovali kresťanskí fanatici vo veku 45 rokov. Erika ich dovŕšila práve dnes. „Mňa môžu tiež obviniť a ukameňovať. Ja to zvládnem. S pocitmi viny mám skúsenosti, ale zvládne to tá babička? Vezmem vinu radšej na seba.“

Prúd myšlienok prerušili majáky prichádzajúcej polície.

***

Slzy svetla

Slzy svetla

Ženy za volantom a muži zákona

Po štandardnom postupe na test alkoholu, nasledovalo vypočúvanie účastníkov autonehody a v tom dobehol ďalší príbuzný od domu.

- „Tahle vodička!“ ukázal na Eriku. „Objíždela zprava cez autobusovou zastávku a ohrozila babičku.“

Spoznajúc v predchádzajúcom rozprávaní „babičcin“ obratný vodičský manéver mal zať pripravenú obhajobu svojej svokry pred mužmi zákona. Erika prekvapením rozšírila oči nad jeho konštrukciou o predchádzaní sprava podľa § 15, zákon č. 8/2009 Z.z. Nezmohla sa ani na – „ale ja som iba cúvla za autom vašej babičky a do bezpečnej časti vozovky, aby som nevyčnievala do vozovky.“ Slová jej uviazli v hrdle a naprázdno prehltla.

Odvykla si od konštatovania a nazerania na svet cez názor “žena za volantom”. Arogantných alfa-samcov zo života už dávno vylúčila, tak ju útok zaskočil. Babička tam bola doma. Veď odbočovala k vlastnému domovu a ona cudzinka. Sama. Úplne pozabudla, že tento fakt mohol posmeliť babičkiných príbuzných a precítila tým aj genderovú nerovnosť v predvečer Medzinárodného dňa žien. Znova sa cítila atakovaná verziou príbehu druhého človeka, zas a znova bez možnosti presadiť si svoju verziu a dosiahnuť spravodlivosť. Hneď sa jej sprítomnila minulá vzťahová skúsenosť v podobe pocitu návalu sebatrýznivých vĺn pohlcujúcich celé telo.

- „Vy jste účastník nehody? Videl jste ji?“ postavil sa policajt medzi Eriku a rozhorčeného príbuzného tvárou k nemu a k nej chrbtom. Trochu sa jej uľavilo.

- „Ne.“

- „Tak jak to víte?“

„Predsalen sa s neodbytným príbuzným “všetkovedel a všetkovidel” baví policajt.“ hovorila si v duchu.  „Niekto túto situáciu snáď vidí objektívne.“ Utešovala sa a počúvala ako pán zať rozvíjal ďalej svoje konštrukcie o nehode, ktorú nevidel, len o nej počul.

- „Uveďte mi zákon, v kterém je to zakázané.“ vyzval ho prvý policajt a on zostal bez argumentov.

Následne sa s druhým mužom zákona presunul k škrabancu na aute a ten mu vysvetľoval:

- To jsou exaktní dúkazy! Kdyby to bylo jako říkate, ryha na aute vodičky by se táhla jinak.” Započula útržok rozhovoru.

Policajti následne načrtli možnosti riešenia s dôvetkom, že tu nemôžu stráviť „celé své mládí“.

- „Co mám delat?“ spýtala sa jej znova pani vo veku Erikinej mamy tesne pred sedemdesiatkou a s iniciálami mena a priezviska bývalého a s výrazom bezmocného dieťaťa.

- Pani, chcete sa súdiť?

- Nechcu.

***

Blyskáče

Blyskáče

Dobrá karma

Erike zazvonil mobil vo vrecku. Zdvihla.

- „Všetko najlepšie k narodeninám.“ želal jej brat. Usmiala sa a stručne ďakovala. „Vidíme sa v nedeľu na oslave.“ dodala ešte.

- „Už to ví celá vesnice,“ povzdychla si babička, čakajúc vedľa nej v búdke autobusovej zastávky, kým policajti vypíšu Správu o dopravnej nehode. Erika si mimovoľne prečítala nápis na ich aute: “Pomáhat a chránit.”

- „Pánbožko nás má rád, ešteže sa horšie nestalo a odniesli to iba plechy auta.“ zvolila rétoriku blízku staršej generácii dávajúc hodnotu životu.

Konečne prebrala vypísané a podpísané dokumenty. Poďakovala mladým, urasteným policajtom za profesionálny prístup a nadhľad. Babičke zaželala ešte veľa kilometrov bez nehody a pobrala sa konečne domov. Bez viny.

- Nech sa vám dobrá karma vráti.” zaželala na záver policajtovi, zdvihla výstražný trojuholník ako poslednú divadelnú kulisu zo zeme a všetci aktéri opustili miesto diania.

***

- „O 5 euro jej zdvihnú poistné za rok,“ prevrátila oči kamarátka nad vysvetlením prečo k tak drobnej nehode volali políciu na druhý deň. Zaúradoval strach z vyššej sumy za povinné zmluvné poistenie. „Lacnejšie by ju to vyšlo ako pokuta, ktorú dostala.“

- „Namiesto 50 eurovej investície do zdravia auta, ma oprava vyjde 500 podľa skromného odhadu súkromného automechanika.“ povzdychla Erika a prerozprávala jej celú situáciu.

- „Hlavne, že pravda zvíťazila, spravodlivosť bola nastolená a karma sa uzavrela. V deň tvojich narodenín.“ zdvihli poháre martini s ginom k prípitku oslávenkyni.

***

- „Si ako oco!“ vybuchla mama spomínajúc na minulú udalosť spred desaťročí. „Veru, ani on nevedel za seba zabojovať v konfliktných situáciách. Vtedy pri autonehode ten druhý zaprel smerovku a oco mu škodu za 17000 korún československých musel zaplatiť zo svojej havarijnej poistky.“

Erike sa uľavilo uvedomením: „Je to len naučené. Od otca.“ Lebo ako sa dozvedela na kurze – „čo je naučené, dá sa odučiť“. V dôsledku spoznáva príčinu aj naprieč generáciou. Nastáva nastolenie spravodlivej rovnováhy v transgeneračnom prenose. Čo otca postihlo nespravodlivo, sa u jeho dcéry napráva, aby bolo rovnováhe učinené zadosť. A ona si pre seba berie ponaučenia:

„V deň svojich narodenín zisťujem, že hranica medzi dobrom a zlom je veľmi krehká a z rôznych uhlov pohľadu sa môže javiť inak. V deň svojich narodenín zisťujem, že sa môžem nechať fascinovať tými, ktorí stoja objektívne na mojej strane a nie iba tými, ktorí ma napádajú v menej svojej subjektívnej pravdy. V deň svojich narodenín zisťujem, že môžem byť strojkyňou svojho života a nie obeťou osudu.“

Karma sa naozaj rozbila. Autonehoda ako darček k narodeninám.

Zaradené v namiesto terapie, O mne, Ženský svet | Zanechať komentár

Prelet zimou tisícich hviezd


Zima v Čičmanoch

Zima v Čičmanoch

Pozerám na vianočne vysvietený ihličnatý stromisko pri Pražskom orloji na začiatku adventu, obzerám sa okolo seba a všade čítam „Trdelník“, tak si dávam paprikovú klobásu v rohlíku, lebo na zemiakový špíz stojí dlhšia rada a palacinky mi nechutia. Nostalgicky na pocitovej úrovni a bez logického vysvetlenia sa lúčim s jedným obdobím v živote, aby mohlo nastúpiť iné. Ktovie aké. Ochutnávam radšej bezmyšlienkovite bonboniéru dní, aby som si kapelu naživo vypočula o dva mesiace na Valentína v Nitre.

Smrť ma sladkú chuť v ústach

Štedrovečernú siestu po bohatej večeri  a radosť z darčekov pod vianočným stromčekom preruší zvuk z kúpeľne. Sklo na sprchovom kúte sa rozletí na tisíc hviezdičiek, na množstvo ligotavých kúskov. Plné 5-litrové červené vedro. Úľak mamy, ťaživé ticho a myseľ plnú domnienok vystrieda program v televízii a film Ránhojič sa stáva balzamom na moju dušu.

„Čo za nevysvetliteľná sila ich o 19:02 rozbila?“ Spýtam sa neskôr učiteľky jógy. „Spoločná karma sa rozbila“ podľa nej. Moje strašidelné scenáre som zatlačila do úzadia a hlavou i telom mi beží – Smrť ma sladkú chuť v ústach – v najtemnejšej časti roka bez teplých slnečných lúčov. Zatiaľ neviditeľné postavy karmy strácajú silu podprahovej vnímateľnosti a miznú. Jedným rozbitím steny sprchového kútu na márne kúsky presne do 5 litrového vedra.

Šialené mača

Šialené mača

Šialené mača

Pred Vianocami sa mačiatka roztrúsia po rôznych domácnostiach. Aj ja mám doma šialené mača. Keďže každý mesiac života mačky zodpovedá roku života človeka, počas najtuhšej mrazivej zimy si užívam mačaciu materskú dovolenku a smutne pozerám na škrabance na bielej koženke nových barových stoličiek v kuchyni. Zbavujem sa lipnutia na materiálnych veciach. V novom roku drobca pomaly socializujem. Jeden mesiac života mačaťa predstavuje jeden ľudský rok, takže už chodí do škôlky, absolvuje povinné očkovania, postupne vníma odmenu aj trest, učí sa a vzdoruje.

Môj strach a úzkosť spojené so stratou mačky Murky strieda radosť z opätovného spoznávania mačacích inštinktov. Cez mačiatko zmiznutej mačky Lily nachádzam vnímanie prítomnosti nehmotných bytostí. Chce to len čas a prednastaviť priority inak. Rok a pol trvá kým sa z mačaťa stane dospelá mačka. Rok a pol potrvá, kým obnovím integráciu minulosti v prítomnosť v inej paralelnej realite budúcnosti. Zlepím čriepky krištálovej vázy v iný tvar na vlnách kvantového poľa.

Návrat k plánu A

Na Silvestra držím kapustnicovú diétu – na raňajky, na obed aj na večeru. Celé tri dni. Po novoročnom výklade tarotu (vraj – Vonkajšie zdroje sú vyčerpané, vráť sa k pôvodnému plánu! – čo je však ten pôvodný plán?) siaham po recenzii na Knihu odpustenia. Akt odpúšťania sa podľa jej autorov odohráva v štyroch krokoch – vyrozprávanie príbehu, pomenovanie bolesti, odpustenie a obnovenie alebo ukončenie vzťahu. Skoro ako v terapeutickom procese. Súbežne mi v hlave bežia slová writing-koučky – “píšeš pre obyčajných ľudí, nie pre terapeutov”. Asociujem vetu od nej so štátnicami, keď sa ma predsedníčka komisie spýtala: “Myslíte, že by sociálna pracovníčka reagovala inak, keby ste sa jej spýtali ľudskejšie a slovné spojenia psychohygiéna a sociálna opora nahradili menej odbornými výrazmi?” Likvidujem fixné gestalty odložených úloh v rámci prokrastinácie v mailboxe, v mojej mape sveta. Dokončujem úlohy nielen z roku bláznivej a škodoradostnej Opice, aby som vstala ako bájny Fénix z popola.

Filmové I am sexy

Filmové I am sexy

Filmy, ktoré lemujú moje vnútorné mapy

V každom prípade do nového roku vstupujem s príbehmi charakterových a osudových žien stvárených jednou herečkou. Sledujem filmy v hlavnej úlohe s Keirou: Pýcha a predsudok, 2005 je milou romantikou. Pokánie, 2007 je smutno-hlboký poznaním ako nízkofrekvenčným vyžarovaním nešťastia možno predčasne skončiť šťastný život. Vojvodkyňa, 2008 mi drsnosťou pripomína, ako možno zlomiť ženu a tiež pravidlá jedného svetoznámeho a možno aj svetového kouča: “Človek je priemerom piatich ľudí, s ktorými sa stretáva najčastejšie.” Alebo inak – keď chcete vedieť ako si ľudia vymieňajú karmy a stretnutím s týmto zámerom nevedome uzatvárajú kontrakty, pozrite sa.

V Love song, 2013 pozorujem zvláštne súčasné trendy v komunikácii, Zvieracia kazajka, 2005 je slabší odvar Osudového dotyku, Domino, 2005 – prejav a liečba hnevu v pomáhajúcej profesii a Princezná zlodejov nadväzuje na vianočnú sériu rozprávok s inými krásnymi predstaviteľkami v hlavnej úlohe – Červená Karkulka, 2011; Kráska a zviera, 2014, či Snehulienka a lovec, 2012.

A pri láske zostaneme. Sex v Paríži so šarmantnou ľahkosťou Francúzom vlastnou odhaľuje 11 príbehov nezávislých žien. Orlando ma v snovom naladení historickej atmosféry pohltí symbolizmom. Ospalá díra prekvapí inou zápletkou ako poznám z poviedky a očarí, pochopiteľne, hlavným predstaviteľom Johnny Deppom a mágiou. Edith Piaf prináša odlišný pocit od prečítanej knihy kedysi dávno a motív jej piesne vo filme Počiatok v sérii filmov s Leonardom DiCapriom najlepším a pre mňa najreálnejším (ostatné Vlk z Wall Street, Prekliaty ostrov – ktorá verzia príbehu je reálna?) tvorí bodku za psychopaticko-psychotickou sériou – Zmizelá (Gone girl), 2014 a Steve Jobs 2015.

Film o láske spriaznených duší rozpráva aj o tom, ako funguje transgeneračný prenos alebo ako ovplyvňujú tajomstvá rodičov rozhodnutia ich detí a aký to má celkový dopad na kvalitu života. A toto je krásny opis prebiehajúceho procesu od intelektu k láske.  Keď uprednostňujete niečo ľahšie, toto je istota: Ide len o sex. Človek by neveril, čo koho a ako vzrušuje, kým si nepozrie film Malá smrť, 2014 s ftipným záverom, aký len život vie pripraviť a scenárista znalý princípov karmy, napísať. A takto sa liečila kedysi hystéria. Snažím sa analyzovať a na dôvažok sa bavím sa pri sledovaní filmu Analyzuj (Preber si to), 1999 ako analyzovať mafiána. Alebo terapeuta?

Spoľahlivý bylinkový extrakt

Spoľahlivý bylinkový extrakt

Ídea prežitia postapokalypsy

- „Ja nechcem woodo ani harakiri.“ Oznamuje mi dcéra na môj návrh po masáži v kúpeľoch v strede januára. Návštevu učiteľa reiki absolvujem teda sama. U jasnočujnej pani počúvam príznaky ochorenia učiteľky jógy (nie moje!) a aj odporúčanie k liečbe. Pozerám do mobilu. Čas odovzdania jasnočujnej informácie zodpovedá času prijatia správy na WhatsAppe. Odkaz učiteľke jógy  odovzdávam a cítim sa pred ezoterickými profesionálmi s mimozmyslovými schopnosťami ako neviditeľná.

Spriaznená duša aj po veľmi dlhom čase od posledného mailového kontaktu (5 rokov? Viac?) konštatuje: “Medzi nami je to stále rovnaké” a posúva mi link na seriál Letopisy rodu Shannaru. Pravdou je, že aj keď ma séria častí previbrováva sledovaním na vibračne nižšie frekvencie, nemôžem od neho odtrhnúť oči. Ocitám sa späť v mixe Herkulesa, Xeny, obrázkov od Borisa Valeja, Pána Prsteňov, Hviezdnych vojen, Babylonu 5 a ešte niečoho, na čo si nespomínam. 

Uvedomím si, že k slovu sa dostáva nastupujúca postapokalyptická generácia. Generácia narodená v 90-tych rokoch minulého storočia aj tisícročia podľa gregoriánskeho kalendára. Nastupuje po generácii narodených v 80-tych rokoch, čoby inkarnácií z čias prohibície. Generácii, ktorá stihla komercionalizáciou spotrebovať a devalvovať všetky hodnoty. Svoje tvorivé sily však aktuálne investuje už do plodenia ďalšej generácie a ich kreatívny potenciál je už v rukách otrockého bankového systému.

Terajšia nastupujúca postapokalyptická generácia vyrastajúca na postmodernizme už aj v science-fiction s mixom fantazijno-mysteriózneho sveta prináša novú ideu. Ideu prežitia. Prežitia v mene príbehu. S dosť náročnou úlohou presadiť jeden príbeh v čase individualizmu zameraného na výkon v mene materiálneho obohacovania.

***

Končí zimná doba pozerania príbehov a pomalými krokmi sa blíži svetlá časť roka príbehov žitia. Keď sa na svet okolo pozriem ako na konštrukt mojej mysle, tak som s priebehom spokojná.  Píšem si do autorského denníka “Februárový spln – Mám úzkosť z toho, že cítim úzkosť.” Výrok organizátorky podujatia: „Nemusíte si siahnuť až na dno, aby ste ukázali, akým ste človekom.“ ma presvedčí a vyberám si svoj psychoterapeutický výcvik. Ďalší. Toľko plán osobnostného rozvoja na najbližší rok.

A ešte výrok z knihy Učebnica života: “Sme tými, čo si o sebe myslíme a stávame sa tým, čomu veríme.”

Zaradené v O mne | Zanechať komentár

Vianočná mačacia rozprávka


Mačiatka (foto Miška)

Mačiatka (foto Miška)

Kde bolo, tam bolo, bolo raz šesť mačacích súrodencov. Narodili sa 19.10.2016, v lunárny deň čistých duší a bojovníkov. Lilka, ich mama bola na prvorodičku a poslednorodičku a veľmi plodnou a starostlivou mamou. Otec bol Kocúr neznámy. Tešili sme sa všetci, že o pár dní už mačiatka budú aj vidieť. A v tom sa stalo nešťastie. Prišla zlá kuna. Mama Lila, sibírska to mačka, hrdinsky bránila mačacie detičky. Vlastným životom im zachránila ich malinké životy.

Šesť mačacích bábätiek zostalo bez mačky-mamy a zrazu otvorili očká a uvideli, že ich mama je človek, ktorý ich kŕmi – a sučka, čo vylizuje brušká. Náhradná rodina v podobe mačacieho mliečka vo fľaške s cumlíkom a kojná Gita a Miška si ich dočasne vzali  do starostlivosti. Zvieracia rodina sučiek a rodina starších mačiek ich adoptovala ako vlastné.

Mača z dvojčat bez bodky

Mača z dvojčat bez bodky

Jedno z mačiatok bolo úplne iné ako čierno-biele dvojčatá alebo ryšavé dvojčatá, či malý čierny poškrabok. Bolo krásne ako jej mamina so šedým odtieňom a špecificky klenutou hlavičkou. Navyše jediné, akoby vedelo zostať v pokoji za každých okolností a múdro uprieť ten svoj “mončičácky” kukuč. Dostalo meno Mončičák, Sivko až dovtedy, kým sme v ňom neobjavili mačičku. Ako prvá spomedzi nich sa vydala na ďalekú cestu až do Česka.

Najrýchlejší kocúrik a najväčší papáč Ryško dostal meno Miško od svojho nového človečieho kamaráta. „Ja vás poznám.“ Pripomenula sa mi jeho babička. „Kedysi som u vás bola. Povedali ste mi, že mám nájsť svojho otca, že vás to ďalej nepúšťa. Vyhľadala som otca a našla som nevlastného brata. Stretávame sa. Stratila som na vás kontakt. Som rada, že som vás znova našla a môžem vám o tom povedať.“ Porozprávala mi pani príbeh ako zo Siedmeho neba. Osud scucol dve túžby. Túžbu po kocúrikovi a túžbu po odovzdaní spätnej väzby pre mňa.

Zrzka mačiatko Angelika

Zrzka mačiatko Angelika

Dvaja ryšaví lezci liezli zakaždým k potrave ako prví. Ryškovou dvojičkou je herečka Zrzka, umeleckým menom Angelika. Spoločenská garfieldka sa nebála ani veľkej hrkajúcej lopty a milovala pobyt pod izbovými kvetmi. Rada oblizovala nohy mamy-sučky prístupná psačím hrám. Najlepšie sa jej však páčilo vyvaliť sa u človečej maminky a pekne zatvoriť očká a spinkať. Len najskôr maminu treba vypusinkovať na tvár ňufáčikom a poobtierať sa o krk.

Najhladnejšie čierno-biele mačatá boli počas kojenia večne zababušené v perinke. Hlavne, že mlieko tieklo. Zvedavých a šikovných kocúrikov sme rozoznávali iba podľa čiernej pehy na ňufáčiku. Jedno z bielo-čiernych dvojčiat opatrne vykúkalo a druhé išlo priamo za svojim cieľom. Jedno sa túlilo a druhé budilo ostatné, lebo sa mu nechcelo spať. Zohraná a sebavedomo-pohodová dvojka s bielymi ponožkami na nohách ochraňujúca mačacie dievčatá sa vybrala do sveta za detskými kamarátmi.

Madhu

Madhu

Najmenšie a najprítulnejšie mačiatko, zvané Opička, aj najviac kričalo. Čierna mačička s ryšavo-hnedými pásmi si v jednom momente vychutnávala ešte sušené mačacie mliečko z fľašky a v inom momente veľmi svižne prechádzala na pitie mliečka z misky a na mäsové kapsičky. Vo fyzickej zdatnosti zaostávala za bratmi a sestričkami. Individualistická cica nedonosenosť kompenzovala mňaukaním. Dostala meno Madhu ako medový opojný nápoj odhaľujúci podľa indo-iránskej tradície tajomstvo podstaty. Teraz zažíva stretnutia tretieho druhu s odrazom v zrkadle. Hneď vzápätí fascinovaná mojimi okuliarmi skúša pazúrikmi dotknúť sa mi oka.

Len do láskavých rúk – znel inzerát

Tieto Vianoce sú v znamení šťastných detí s mačiatkami. Aspoň v mojom svete. Šťastný vnúčik od radosti zo živého mačacieho darčeka plače, vnučka ďalšej babičky sľúbila aj nemožné za mačiatko, blonďatý syn kamarátky sleduje Fantomasa pod perinou s kocúrikom a ostatné príbehy, fotky a videá prídu postupne po Vianociach. Tak si užívajte zimnú pohodu! Šesť mačacích súrodencov už žije svoju vlastnú rozprávku. A my mamy ďakujeme, že sme ich mohli zachrániť a chvíľu prebrať zodpovednosť za ich životy.

Zaradené v namiesto terapie, Ženský svet | Zanechať komentár

Postmoderna v ezoterike


Dymová mandala

Dymová mandala

Za posledné dva roky sa s najrozličnejšími zážitkovými seminármi roztrhlo ako vrece so zemiakmi. Padali duto do mailovej schránky – Šamanské mužsko-ženské kruhy, Intuitívny tanec, Taojin, Qi gong, Zen Shiatsu, Tibetská cesta, Filipínske liečenie, Egyptské rituály faraónov, Ajurvédsky kurz varenia, Prekyslenie organizmu, Pránická výživa, Lucidné snívanie, Výklad snov, Transformácia, Reinkarnácia, Rodinné konštelácie, Uvoľnenie negatívnych emócií, Energia vzťahov, Špirálová dynamika, Zrkadlenie, Čaroherňa, rôzne Cesty ženy (Panna, Matka, Milenka, Čarodejnica, Vedma), Mužské kruhy, Bylinkové kurzy, Ako realizovať svoje sny, Prebudenie intuície …to všetko v ponuke za necelý rok.  A to som ešte neotvorila facebook, ponuku pre regresných terapeutov a nespomenula množstvo seminárov, kurzov a workshopov na osobnostný rozvoj, či ochutnávky rôznych psychoterapeutických smerov.

Rastú geometrický radom. Pozvánku do kostola neposlal nik. Užiť si tradičnú kresťanskú tradíciu vybudovanú na pohanskej, kým ju nenahradia mešity. Praktikujú ju iba zarytí konzervatívci bez marketingu. Niektoré z kvázi „spirituálnych“ zážitkov som absolvovala a potom som si povedala – a dosť! Prečo? No lebo medveď a lentilky išli na prechádzku do lesa.

***

Kvety kvitnúce počas žatvy

Kvety kvitnúce počas žatvy

Rýchlokvasené ezoterické knedle a Obesenec

„…z mnohých návštevníkov kurzov, seminárov a škôl sa totiž stávajú veční duchovní hľadači – fluktuanti – ktorí uspokojenie nenachádzajú v žiadnom smere alebo zostávajú aj naďalej slaboduchými pútnikmi v zemi nikoho, z ktorých sa najskôr stanú narýchlo vykvasení – instantní – mágovia alebo šarlatáni.“

Celý reálny aj virtuálny svet je plný rýchlokvasených ezoterických knedlí, ktoré poznajú svoje poslanie a šíria anjelské posolstvá lásky ďalej. Jedna odklína duchov, dáva nevyžiadané rady a pýta za ne peniaze. Iný baran oblažuje stádo svojich nežných ovečiek imagináciami z vyšších sfér po doštudovaní príslušnej literatúry. Ďalšia je už mŕtva. Len jej dcéra ma kontaktuje, lebo jej chýba materinská starostlivosť a objatie – ale boli na šamanskom zasvätení až v Južnej Amerike. Hľadajú seba, hľadajú návod na vyriešenie starostí, hľadajú úľavu, hľadajú únik, hľadajú ľahký spôsob zárobku. Kým ich karma nedostihne. Kým vzhľadom k zákonu príťažlivosti, pritiahnu podobne naladené bytosti. Ľudí, ktorí ako zrkadlo ukážu, čo ukrýva podvedomie (osud) pod tenkým pláštikom pozitívnych ezoterických rečičiek. Prípadne vyhodia knihy o anjeloch z okna skôr ako skočia. Viď prípad rozvedenej ženy v strednom veku. Aj smrť je spôsob ako sa priblížiť anjelom.

Pekne rozdiel medzi ľuďmi hľadajúcim zmysel a poznanie v sebe a tými hľadajúcimi cez vonkajšie barličky popisuje cez veľké arkány tarotu kolega. Pútnik a Obesenec – „Cesta starého Pútnika je v protiklade s mladým Obesencom, ktorý si myslí, že dospel k veľkému poznaniu, lebo sa pripútal k nejakej idei, ale pritom si neuvedomuje, že nedokáže uskutočniť žiadnu praktickú zmenu. V postave obesenca vidíme obetavých ľudí, ktorí sa v dojme univerzálnej lásky stali horlivými následníkmi ezoterických alebo náboženských ideí, avšak bez praktických skúseností stratili pevnú pôdu pod svojimi nohami. Pravá cesta múdrosti je predovšetkým praktické osvojenie síl, tvrdá práca na ceste k zušľachteniu vlastnej osobnosti, a neznamená iba pasívne prijatie nejakej krásnej idei alebo náboženstva.“

Tajomstvo tarotovej karty Obesenca odhaľuje tých, čo čítajú a počúvajú, či inak vstrebávajú informácie o nadprirodzene (v lepšom prípade z nadprirodzena) a vnímajú sa iba v lepšom svetle a tých, čo im ublížili v horšom. A hlavne popierajú, vytesňujú či inak ignorujú priznanie „mám na piču život, lebo som si ho posral/-a“. Letia životom ovalení instantnými vizualizáciami a osobná zodpovednosť v nedohľadne. Len hedonistický spôsob života presunutý smerom k tým, ktorí sľubujú spirituálne pozdvihnutie. Pôvodná myšlienka čistej lásky sa mení na únik pred sebapoznaním. Emocionálna úľava new age od duchovných na náplasť na hlas svedomia. Vonkajšie povrchné pozlátka ako spoľahlivý indikátor umŕtvenia duše.

***

Dubai Marina Mall

Dubai Marina Mall

Pre pádom Rímskej ríše

Len zúfalo chorá spoločnosť, spoločnosť volajúca o pomoc si pýta zas a znova pestrofarebnú plejádu zážitkových prednášok, seminárov, workshopov, kurzov a výcvikov. Produkciu verbálnych a vedome nepriznaných tém v obrazoch cez imaginácie priamo úmerne k výkonu podávaného v práci. Veď hypotéky splácať treba. Otrocký bankový systém ako cesta k osobnostnému a duchovnému rastu – dobrovoľno-nedobrovoľne. Nastavenie na výkon prenesené od pôžitkov k zážitkom, k požívačnému užívaniu si ilúzie duchovna priamou úmerou k potláčaniu pravdy v sebe.

Novodobí guruovia získavajú a multilevelmarketingovo odovzdávajú rôzne pohľady na jedného a toho istého pacienta. A osobný psychoanalytik, rovnako ako osobný či rodinný lekár v nedohľadne. Len mašinéria biznisu aj v pomáhaní. Čo dopad na samotného konzumenta ezoterických seminárov a iných pomáhajúcich profesií? Na minuloročnom Psychotronickom kongrese v Nitre odznelo: „Destabilizácia energo-informačného systému pod vplyvom pseudovýchodných duchovných smerov preklopených marketingovo na západnú civilizáciu.“ Niekto tomu hovorí aj transformácia na 5D.

***

Krížovky zasvätenia napísané životom

Priznám sa, že keď klienti otvoria dvere, niekedy mi podsúvajú mená, ktoré som nikdy v živote nepočula. Netuším, kto je v úvodzovkách „Jožko Mrkvička“ zo Svetelného Matrixu, ani „Anička Krásna“ z Kvantového dotyku. Už postrádam motiváciu absolvovať ďalší spomedzi seminárov a zaplatiť si za „čistenie priestoru a prítomných identít“. Priama komunikácia s dušou nevyžaduje modernú odbornú či pseudo-odbornú terminológiu. Vlastný iniciačný proces do profesie veštice bol zavŕšený v prenajatých kancelárskych priestoroch pred x rokmi, kde mi nabehla tlupa cigánov s priateľskou otázkou, ako si dovoľujem fušovať im veštením do remesla. (Pozor, tých slušnejších, čo platia nájom za bývanie.) Až keď som im správne odpovedala na otázky z ich minulého a súčasného života, dali mi pokoj. Niektorí z nich sú mojimi klientmi dodnes a dávajú mi poctivo spätnú väzbu.

Štikanie fazule

Štikanie fazule

Teraz pozorujem a čakám. Mnohí lídri a facilitátori komerčne zaujímavo platených ezoterických náuk a zaručených koučovacích smerov na zázrak v živote, skôr či neskôr vyhasnú z narcistického pomáhania bez supervízie alebo individuálnej terapie. Rola sebaliečiaceho pomáhania je dočasná. Čakám, kedy inkarnácie duší zviazaných karmou z obdobia 30-tych rokov 20-teho storočia vyhoria ako fakľa Adely Ostrolúckej k bradatému “vraj” romantikovi. Dovtedy čerpám dovolenku a venujem sa ženským kruhom s mamou, tetou, sesternicou, dcérou, kamarátkou, prípadne ich kamarátkou – jednoducho so ženami, s ktorými sa poznáme dôverne a vídame sa podstatne častejšie ako raz v živote. Môj oddych je skôr o tom ako správne poznamenal jeden masér: “Tí, ktorí liečia sami, musia starostlivosťou o svoje zdravie ísť vlastným príkladom.” Teším sa na inú vlnu. Možno sa na nej bude dať aj surfovať!

Voči sťažnostiam, ktoré mi z túžby po pomoci vešiate na plecia vo voľnom čase, som však bezmocná. V snahe vyjsť v ústrety, mám dve možnosti. Čokoľvek, čo mi poviete, vziať ako klebetu a posunúť ďalej, aby sa mi vaša karma (dôsledok príčiny) nepremietla do môjho života alebo použiť techniky, ktoré ovládam. Vo voľnom čase a zadarmo. Lenže – klebetnica nie som a s charitou som skončila. Navyše nevyžiadaná rada a akýkoľvek postulát karmicky preväzuje obe duše. Keď niečo chcete odo mňa, príďte po objednaní sem. Zo vzduchu nežijem a pozvánka na seminár toho, čo žije zo vzduchu, skončila v koši. Veď bretariánstvo prevádzkuje každá gazdiná, keď varí pre celú rodinu a potom jej nechutí jesť, lebo sa nadýcha kuchynských výparov. To vysvetľuje, prečo sú kuchárky také pri tele.

Platíte za čas, ktorý venujem vám a vášmu životnému príbehu a jeho prípadnej korekcii cez vlastnú individuálnu skúsenosť. Zvyčajne v zákonoch príťažlivosti zarezonujú s vibračným naladením energo-informačného systému tí, ktorí riešia podobné témy tým mojim. Občas s vami, hviezdami, prichádzajú riadne smršte (ani sa nedivím vedmám, že bývali na kraji lesa kvôli rýchlej a účinnej, prírodnej očiste), ale niekedy prekvapia aj jemne éterické vlny poznania a duchovného prebudenia. Za všetky som vďačná.

***

Kvety rastúce z kníh alebo deti kvetov?

Kvety rastúce z kníh alebo deti kvetov?

Sociologický prieskum ukončený

Dievčatá a chlapci, ideme do hĺbky. Sociologický prieskum na poli novodobého duchovného rozvoja ukončený. Dva roky zážitkových prázdnin končia. Maunu, respektívne zásadu mlčanlivosti, v tejto konkrétnej úlohe praktickej mágie opúšťam. Tí, ktorých sprevádzam iniciačným procesom a chcú zostať v ilúzii, nech sa kontaktu so mnou vyhnú dovtedy, kým budú ochotní prijať mnou vnímanú skutočnosť. Pre ostatných – pravda je možno tvrdá, ale oslobodzujúca. V každom prípade – znova začínam čarovať.

***

PS: Ďakujem Slimákovi za dar dvoch veľkých kartónových krabíc kníh s rozličným ezoterickým a duchovným obsahom. Darček prvoplánovo splnil účel a potešil ako bolo zámerom. Po následnom preštudovaní niektorých z nich, zostal znechutením z ezoterického druhu literatúry. Pokojne aj nabudúce. Mám rada druhé šance.

Zaradené v Mágia kuchyne, namiesto terapie, zo šuflíka | Zanechať komentár