Prvý jarný deň. Nov a zatmenie slnka. Pre niekoho deň spojený so sľubom manželským, pre niekoho s rušením sľubu – rozvodom alebo aj rozsudkom v mene Slovenskej republiky v neprítomnosti. Pre niekoho s čakaním na rozvodové papiere v sklade nábytku čoby dočasným bývaním, pre niekoho so sťahovaním zo starého do nového a pre niekoho s jarnou detoxikáciou organizmu. Niekto sa svorne s inými na záchode vysere cez jogovú techniku šankprakšalánu a ďalší dobrovoľným odchodom zo života sa vysere na všetko. Niekto sa narodí, niekto oslavuje narodeniny a niekto zomrie. Život. Život a smrť. Láska. Láska a smrť. Nerozlučne patria k sebe.
***
Po životnom tsunami alebo O láske a sebaláske
Verila v lásku na prvý pohľad. V lásku a spojenie dvoch protikladov. V lásku spriaznených duší splývajúcich v jeden celok. V lásku muža a ženy. Láska bola pre ňu vždy najdôležitejšou hodnotou v živote. Presvedčeniu o láske neláskavo k sebe podriadila svoj život.
Obetovala pre ňu vzdelanie, prácu, kariéru, sebarealizáciu, vzťahy k priateľom, rodičom, príbuzným, dieťaťu, obetovala jej svoje zdravie aj predstavu o šťastnom, spokojnom a naplnenom živote. Až raz lásku v sebe prestala cítiť. Prázdno v duši začalo bolieť telo. Láska k protikladu sa stala deštrukčnou silou pre ňu samotnú. Pre ňu, ktorá zabudla spájať dva protichodné celky v sebe. Pre ňu, ktorá opomenula sebalásku. Pre ňu, ktorá žila pre iných, postavil osud pred zrkadlo, aby uvidela seba.
Láska ako najdôležitejšia hodnota v živote devalvovala. Zistenie „keď sa postarám o svoje zdravie, budem sa cítiť lepšie, budem vyrovnanejšia a úspešnejšia“ sa bolestivo dralo hore. Aby ju znova naplnilo láskou. Láskou, ktorú následne môže rozdávať iným ako najdôležitejšiu hodnotu.
***
Končí seriál Tajné životy žien. Nachádzam dve fotografie prírody na facebooku s rovnakým výzorom ako mnou maľované a darované akvarelové obrazy krajinky dávno pred rokmi. Indície o ukončení jedného dlhého obdobia a začiatku ďalšieho. V súlade s feng šuej a vnútorným pocitom upratujem a zároveň uzatváram ďalší level v rozbehnutej strategickej hre. Posilňujem sa vetou – už nemôže byť horšie, len lepšie. Zostáva mi už len naučiť sa povedať nie. Získavam som svoj lístok na dlhú cestu. A odchádzam do Prahy.
***
Kde teraz som?
V sebe či na ceste niekam blízko – do ďaleka. Dni striedajú noci plné bizarných zážitkov. Keď včerajšok sa prelína v dnešok a dnešok v zajtrajšok. Veľa ružového vína s názvom „Šťastná rodina“ v drahom prostredí zlatých nástenných hodín a zrkadiel oproti duchovného svätostánku, kde spoločnosť tvoria milenecké páry. Čo s tým, čo prichádza? Ako nájsť tú červenú niť a bezpečne sa riekou Styx preplaviť, na druhú stranu? Čo je jej cieľom, ak nie transformačná zmena? Vedomejšie prežívanie prítomnosti. Cesta je cieľom. Zen.
***
Dospievam k momentu, že Chcem úplne normálny život. Chobotnica ako ďalšia indícia.
***
Leto. Vlčie maky ožívajú farbou vlniace sa nezrelé obilie. Ona vystupuje z červeného džípu. Vyzúva si topánky a naboso kráča. Pomaly kladie nohu pred nohu. Vietor sa jej opiera do tváre, rozcucháva vlasy, objíma cez sukňu telo. Rukou si podrží klobúk a hľadí do modrej diaľky. Sama uprostred poľa. Obrázok od Moneta.
