Tiene v raji

Samostatné dievča v Taliansku
Samostatné dievča v Taliansku

Tiene v raji – Prázdniny 2015

Miláno je božské. Bežný Talian si pospevuje operu tak ako bežný slovenský dôchodca dychovkový šláger. Ubytovanie v Hoteli Ares čoby súčasť kedysi poľovníckeho sídla rodu Visconti Sforza. Miláno a návšteva Duomo, výstavy Leonarda da Vinci v Palazzo Reale, alla Scala a spev Maria Callas z dvd, šikovní vreckári v parku a ako bonus EXPO 2015.

Osem-poschodový obchodný dom so značkovými vecami v centre Milana je na mňa moc. Sadám do kresla za 1300 eur po 50% zľave. Dievčatá a chlapci šetrite a potom hurá na výpredaje. EXPO Miláno ako posledný fyzicky vyčerpávajúci zážitok v horúcom slnečnom dni. Slovenská expozícia v elektrizačno-warholovsko-démonickom štýle pocitovo snáď vyjadruje stav našej krajiny. V bazéne pred českým stánkom vymočíme nohy a šesť-eurové malé pivo s pachuťou radšej vymeníme za posedenie u Rusov s fľaškovým pivom Baltika.

Rajská záhrada v Mercatale
Rajská záhrada v Mercatale

Každý má svoj tieň v raji. (5.7.2015)

V pôvodne hradnej veži  z 12. storočia Villa Marcellini soc. Mercatale Val di Pesa sa mením na stredovekého žoldniera v strážnej veži. Hneď po tom, ako upokojím vystrašenú zblúdilú dušu zo slúžkovskej izbičky. „Veď sme iba na návšteve a čoskoro odídeme.“ Stuhnuté kĺby a svaly mi zostávajú. Inak ako so španielskou čižmou v inej inkarnácii. Penzión s výhľadom ponad fontánu, bazén, záhradu a cestou k bráne pomedzi malebné olivové plantáže hodný juhoamerickej telenovely aj s úctivým záhradníkom a slúžkou Máriou v bývalej krajine Etruskov vytvorí na týždeň ilúziu domova. Len nákup potravín v supermarkete s nápisom COOP pripomína Slovensko.

Požičaný malý tátoš zvaný Punto bez klimatizácie v Maggiore v 37 stupňových horúčavách nás vezie po výletoch, z aj do Toskánska. Volterra uspokojí túžbu po nádherných výhľadoch, ale neuspokojí sen vidieť studňu uprostred námestia ako v upírskej ságe. Pisa je naozaj šikmá a pestuje okrem množstva turistov aj veľa černochov s naozajstnými zlatými hodinkami. More na pláži v Livorne je rovnako mútne ako na opačnom pobreží v Rimini. A späť k duchovným zážitkom.

cathedrale Siena
cathedrale Siena

V Siene na námestí pred cathedralou sa vnútorným zrakom vnímam ako dáma v rúchu podľa najnovšej renesančnej módy. Deti kvetov demonštrujú na Piazza del Campo za „la dolce vita“ a mne najviac chutí melón s proscutom v úzkej uličke. Vivat hedonizmus!

Vo Firenze sa cítim ako pouličný chuligán s krátkym životom poslíčka Mediciovcov. Žiadny vkus, iba zbohatlíci prezentujúci okázalo svoju moc a hmotné bohatstvo. Ideš, ideš a – bác – palác. Ideš, ideš a – bác – kostol.  Po hodine blúdenia sa cítim ako florenčanka. Stretávam stále tých istých ľudí – turistov. Snívam chvíľu na výstave „Dalí mets Dante“ v Palazzo Medici Riccardi. Preklopením sa do aktuálnej inkarnácie si vychutnávam návštevu art-obchodíka a nachádzam indíciu na túto dovolenku vo fotografii American Girl in Italy 1951 od Ruth Orkin.

Argeles sur mer
Argeles sur mer

Po stopách Katarov

Po stopách Katarov v rámci expedície Languedoc, Roussillon, Catalunya, Andorra a Pyrenejes Orientales a iné lahôdky

Nemecká diaľnica bez diaľničných poplatkov s neobmedzenou rýchlosťou, ideálne na rýchly presun (pokiaľ nespadnete do kolóny), len za fyziologické výlučky v bunder-oázach si zaplatíte.  Najväčšiu koncentráciu žobrákov a demonštráciu vozíčkárov v priamom prenose s transparentami možno zažiť iba v multikulturálnom Štrasbourgu. Cítim sa tam ako doma. Duomo až do neba, mongolskí pouliční muzikanti a skvelo dochutená strava.  Aj vo Francúzsku popri diaľniciach vznikajú novodobé oázy pre kočovníkov, aby napojili a prepriahli svoje kone, našli chvíľu oddychu pred ďalšou dlhou cestou.

Izolácia afektu v krízových situáciách a romantika v sídle v Argeles sur mer.

Béziers
Béziers

Béziers – Cathédrale St-Nazarre (14. storočie)

Katari (khataros gr. = čistý) boli kresťanskou sektou v Languedocu, ktorá kritizovala cirkev za korupciu. Separatizmus bol zneužitý na politické ciele a začalo 100 rokov vraždenia a mučenia. V Béziers zavraždili 20000 obyvateľov. V roku 1209 počas krížovej výpravy bolo vojakom pápežského nuncia nariadené, aby zabíjali všetkých (katarov aj katolíkov) V krvilačnom zápale usmrcovali rad radom. lebo: „Boh svoju ovečku spozná“.

Katari verili v dva princípy – dobro a zlo – z toho vznikol svet. Materiálny svet považovali za zlý a len zrieknutie telesných pôžitkov a zdržanlivosť prináša čistotu. A tak už to v živote chodí. Kto velebí duchovno, príde o materiálno a veľmi skoro sa dočká kráľovstva nebeského.

Narbonne
Narbonne

Narbonne – kaplnka zvestovania Panny Márie

Cathédrale St-Just et st Pasteur – chórum plánovanej katedrály z 13. storočia po vzore gotických katedrál severu. Dvor – nedokončená priečna loď katedrály Palais des Archenéques. Očarila. Oddýchla som si tam. Ako aj prechádzkou mestom, kde je silne citeľný vplyv ženského princípu.

Španielska časť
Girona ako zmenšenina Barcelony osviežila telo aj ducha počas prechádzky po Rambla dela la Libertat, cez najširšiu gotickú chrámovú loď Placa dela Catedral, červený Pout de les Peixateries Velles so železnou konštrukciou, ktorý v roku 1877 postavila spoločnosti Gustava Eifella cez rieku Onyar. A samozrejme aj Teatro-Museo Dali vo Figueres sme nemohli obísť.

Pohľad na panorámu hôr Andorra z asfaltovej cesty do údolia
Andorra

Déjà vu
„Trmácame sa na koči v práve dobytom Parpignane. So zadosťučinením zdvíham okraj sukne, odhaľujem členok v topánočke a vystupujem z kočiara. Vojaci v rade ma pozdravia. Rozpaky červeni v lícach zakrývam španielskym, rýchlo pohybujúcim vejárom. Môj manžel si ma s pocitom víťazstva odrážajúcim sa v tvári odvádza do paláca.“ Zjavilo sa mi pred vnútorným zrakom v jednom okamihu počas návštevy mesta Parpignane.

Andorra
Andorra ako najväčší z európskych miništátov na východnom úpätí Pyrenejí, na hraniciach Francúzska a Španielska v bezcolnom pásme. Zástavka na nákup cigariet, alkoholu a čokolád v hlavnom meste Andorra la Vella. Vo výške 1000 metrov nad morom bolo o čosi chladnejšie ako dole na morskej pláži, tak sme sa dlho nezdržali.

***

Každý človek je človek, ale mama musí byť navyše ešte aj mama.“ (z výrokov od bežných ľudí)

Tlaková výš zo Sahary zdržujúca sa na našom území viac ako je milé má aj výhody. V malátnosti z horúčavy zjednodušujem. Sústredím sa len na podstatné. Drobnosti vypúšťam. Niet na ne sily.

-„Budúci rok nebude úroda, keď je tak sucho.“ skonštatuje so smutným povzdychom mama a vytiahne predvarené zemiaky z horúcej zeme role. Hneď po tom ako prosiaceho otca po raňajkách prebaľuje do čistých plienok. Nevoľky, po predchádzajúcom dni, kedy jej ofrflal raňajky, obed aj večeru.

-„Každý muž, ktorý leží v sračkách sa dokáže milo prihovoriť žene, aby ho z nich vytiahla.“ Doslova aj obrazne. Píšem si ďalší zápis z maminých múdrostí a som po dovolenke opäť doma v realite.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top