Priamo pred vchodom okolo starého odstaveného auta zo zámkovej dlažby parkoviska raší tráva. Vraj jeho majiteľa, suseda, čo rušil nočný kľud rockovo-metalovými večierkami zabásli za drogy. Dozvedá sa od domovníčky. Na strome za bytovkou dozrievajú červené mirabelky a nad stromom krúžia škorce. Obzie sa smerom k zadnej vybetónovanej časti za obchodným centrom. Žiadny adolescentný“skejtbordista“. Ešte je skoro.
Kráča po vyšľapanom chodníku v tráve popri potoku smerom k centru mesta. Vdychuje vôňu bielych vločiek myšieho chvosta, sem-tam pretkaných nežnou modrou čakankou. V Lune v Škorpiónovi si nazbierala presne 22 byliek rebríčka na sedací kúpeľ pre prípad ženských problémov v zime.
Pred ňou skacká vrabec. S každým vzájomným priblížením na krátko vzlietne a skacká zasa ďalej. Až v jednom momente rozprestrie krídla a pristane na betónovom plote starej vyhorenej fabriky na druhom brehu. Na jedinom moste smerujúcej k ruinám s komínom ukazujúcim vztýčeným prstom do nebies, stojí starý gázik s neplatnou ŠPZ a rozbitými oknami. Nejaký mladý muž športovo-mafiánskeho vzhľadu preskočí drôtený plot na začiatku mosta. Skríží jej cestu a poberie sa k benzínovej pumpe.
Telefonuje akurát s priateľom. Nie, nepozná nikoho na tej pobočke sociálnej poisťovne. Áno vie, kvôli úveru to potrebuje. Na chvíľu zastane v tieni lipy a vloží mobil späť do malého ruksaku na chrbte.
V ústi dvoch potokov divé kačky stoja na kameňoch uprostred vody. Ona zabočí na cyklistický chodník vedúci cez malý most. Na panelovom plote okolo kotolne sa pousmeje nad umeleckým výtvorom pouličného umelca grafitov. Vesmírna žena ju osloví viac ako ženy s kvetmi vo vlasoch. Otočí hlavu doľava na parkovisko pred ďalším supermarketom. Cukráreň, v ktorej sa s priateľom zoznámili. Je od karantény zatvorená. Asi natrvalo.
– Si v mojej hlave, si v mojom srdci, to nejde len tak vymazať. – spomenie si na slová z duše. Od priateľa raneného jej nespokojnosťou.
Na betónovom chodníku sa teplo odráža intenzívnejšie. Zrýchli krok, aby bola čo najskôr v práci. V kancelárii otvorí balkón a zapne ventilátor. Zotrie stierací žreb za 10 euro a – vyhráva. 10 euro. Výstižný výsledný symbol jej aktuálnych príjmov a výdavkov. Nula. Celkom výhra v čase globálnej hospodárskej krízy s množstvom vystrašených otrokov bankových splátok.
Mladá žena k nej prichádza netypicky dopoludnia. Povinne čerpajú dovolenku. Do dvoch mesiacov prepustia dve tretiny zamestnancov fabriky. Dáva jej tip na prácu v sklade. Dohodil jej ju kamarát. Chvíľu uvažovala, že si pôjde manuálne privyrobiť a prečistiť hlavu od problémov iných ľudí. Lenže zisťuje, že zohnať črievičky súbežne s ESD vložkou a oceľovou špičkou na malú nohu Popolušky nie je práve jednoduché. Tak sa jej sen byť hlavnou hrdinkou, ako vo filme Flashdance, rozplýva. On si v novej robote medzi spolupracovníkmi získava veľmi rýchlo priateľov a spriaznené duše s novým sloganom: „Som síce biely gadžo z ulice, ale mám čiernu dušu.“ Muž bez predsudkov.
…a odrazu si kladie otázku, či smútok duše u nej neprerastá už v cynizmus.
Zavolá jej mama. Vraj sa jej snívalo s hadom. Ona sa spýta na pocit zo sna. Bol to had, ktorý býval v živom plote z tisu pri bráne a bol trojmetrový. Nejaké dievča ho prinieslo na rukách. Najskôr sa zľakne, ale potom si zvykne.
– Veď si hovorila, že každý dom má svojho hada. Ty si toho svojho videla. Toho čierneho stromového, čo sa sem-tam príde opaľovať na rohožku. – argumentuje.
– Lenže tento bol veliký a mal inú farbu. – oponuje mama.
– Podľa snára ide o zdroj životnej energie.
Odpoveď ju neuspokojí.
– Uvidíme. Zvyčajne zistím až potom, čo znamenal.
Uzavrie debatu.
Hovorí sa, že najväčšia tma je pred úsvitom. V najsvetlejšej časti roka, paradoxne.
Hneď na to empaticky súcití s ďalšou klientkou – so vzlykajúcou dlhovlasou vysokoškoláčkou v tričku s nápisom „Jsem víla, vole“. Nie, žeby sa cítila nedostatočná, ona je presvedčená, že nedostatočná je ako človek na úrovni identity. Koľko bolesti pre vnímavú dcéru svojho introvertného otca a extrovertnej matky.
Narušiteľ systémov je nádhernou ukážkou liečenia hlbokej nevedomej traumy z ranného detstva skrze lásku a prijatie.
Neočakávane jej zavolá krstná mama po rokoch. Vraj sa objavilo dedičstvo po pradedovi v rodovej línii po meči. Dohodnú si stretnutie v pizzérii s bratrancom z tretieho kolena a druhého členka, jedným z dvadsiatich troch dedičov role. Príležitosť dozvedieť sa viac o rodine, jednotlivých vetvách a udalostiach v nej. Objaviť kus seba v nich.
– Pán Boh nie je náhlivý, len pametlivý! – ako hovorieva mama.
Na konci prázdnin.
