Láska na život a na smrť

Láska je štvorlístok pre šťastie.“ Arteterapia 2.2.2016

kytica červených ružíVraví sa, že muž sa orientuje na to zlé a žena na to dobré, preto sa hovorí, že za každým úspešným mužom je žena. Pokiaľ nemá žena pozitívne vnímanie na základe prežitku šťastia, muž sa nikam nedostane. Je dôležité, aby bola žena vo vzťahu šťastná, pretože vtedy šťastie aj rozdáva. V opačnom prípade je lepšie, keď muž uvoľní cestu inému. Tomu, ktorý ženu urobí šťastnou. Vyextrahovala som myšlienku z nudno-pomalej, dusnej, pochmúrnej atmosféry filmu s Angelinou Jolie a Bradom Pittom v hlavných úlohách. O tom ako rafinovane dokáže žena zničiť lásku iného páru, keď je sama nešťastnou.

***

-„Niet žiadnej šance na záchranu jeho života. Dovoľ mu odísť v samote ako statočnému bojovníkovi, ktorý presne vie, čo nasleduje.“ oznámila som s pokojom jednej kamarátko-klientke takmer pred dvoma rokmi. Samozrejme vtedy mala pripravených dostatok racionálnych argumentov, prečo podniknúť všetky kroky a využiť dostupné medicínske prostriedky na jeho záchranu od zhubného vplyvu rakoviny. Nepomohli. V čase narodenia a smrti sa vyjadrenia zhustia na jednoduchú, čierno-bielu, áno-nie formuláciu.

Teraz mi ďakovala. Jediná som jej neťahala medové motúzy pod nosom, ale pripravila na nevyhnutné. Až rok po jeho smrti, štyri roky od nášho prvého stretnutia a ďalších pár rokov po vymretí všetkých mužských členov rodu píše konečne list ohľadne zrušenia rodového prekliatia.

– „Veď ty si mi predpovedala, že zomrie!“ skúsila na mňa.
– „Takto otvorene som ti to určite nepovedala.“ oponovala som.
– „Ide veľa zmien do života, povedala si. Veľa udalostí, v ktorých musím zachovať nadhľad. Muž je smutný a utrápený a odíde skôr ako ty. Tvoj manžel si bude riešiť, čo urobí so svojim životom a so vzťahom k tebe.“ Takto to mám poznačené. Všetko. A ja som zareagovala: „Hádam si nájde frajerku?“ a ty na to: „To bude vážnejšie.“ Aj vtedy som racionalizovala: „On je z rodiny storočných, veď je normálne, že odíde skôr. To už budem stará. Nie, takto nie, povedala si. No a mne tvoja veta zapadla do kontextu až teraz, preto volám.“

***

kopula v aule hotelaTeraz u mňa sedela znova. Vážna, odhodlaná a dospelá. Pred stretnutím som si prečítala jej esemesku z novembra minulého roka adresovanú mne. „Tak som si hovorila, že prvý krát Ti veštenie nevyšlo, keď si mi najmenej dvakrát hovorila, že v stretnem muža svojho života. 30. končím. Odchádzam. A pár dní pred odchodom prišiel muž. Muž, ktorého som neznášala, no včera som si uvedomila, keď prišiel do práce, že ho rada vidím, že mi je pri ňom dobre. Teším sa, že nie som mŕtva, ako žena myslím. Nemám očakávania, nič to nemusí znamenať, len som ti chcela povedať, že si naslovovzatá odborníčka.“

– „Keď som vzala prvú pozíciu riaditeľky do pár mesiacov zomrela mama. Keď som vzala druhú pozíciu riaditeľky, zomrel syn. Keď som postúpila na pozíciu riaditeľky do ústredia, do pár mesiacov zomrel manžel. Vtedy som si hovorila – čo viac môžem stratiť? Keď som všetkých stratila. Môžem. Môžem stratiť česť.“ rozprávala plynule bez prerušenia. „Môžu pošliapať a pošpiniť moje dobré meno, pretože vo vojne a vopred pripravených kauzách s vopred zaplatenými aktérmi sa na počet mŕtvol neprihliada.“

***

Všetko je pominuteľné. Sláva, postavenie, moc. Láska nie. A tá na ňu čakala v podobe muža jej života. Láska na život a na smrť.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top