V havajskom šamanizme sa odovzdáva múdrosť, že láska je iba vtedy, keď sa človek cíti šťastne a radostne. Ten, čo pieseň ozajstnej lásky zaspieval, je už mŕtvy. Drvivá väčšina srdcervúcich piesní sú psychoterapiou publika projektujúcich túžby a želania na iný objekt a zažívajúci celú plejádu emócií, ktorým mylne pripisujú slovné spojenia „milujem ťa“, „ľúbim ťa“ alebo „mám rád/rada“.
Na prvú cestu a prvého stopára do Prahy, toho, ktorý mi držal volant auta, kým som telefonovala počas jazdy na mokrej anticelulitídovej Dé Jednotke, sa proste nezabúda. Odvtedy sa stopárov v mojej „striebornej kvapke“ vystriedalo veľa – cez somvprahe.sk, jizdomat.cz, blablacar.com. Aj veľa životných príbehov. Aj mnoho piesní z autorádia. Z obľúbených ponúkam hudobný príbeh lásky.
Príbeh nášho posledného stretnutia
Vystrelíme naprieč nebom, lebo láska je droga. Kríže z nahých tiel tvoria súsošia. Leto však končí. Milióny ciest, pointa uniká, snažím sa zachovať svoju tvár. „A tak doufám, že to co mě i Tebe tak mrazí, nejsou jen tři tečky na konci frází!“ Bojíš sa, že náš cieľ je v nedohľadne. Vytrácaš sa. Bol si tieňom môjho svetla. Odcudzili sme sa, odišla som ďaleko za sebou.
Ona: Bojím sa temnoty a mojich démonov a hlasov, ktoré hovoria, že nič nebude v pohode. Len tvoje slová ma môžu stiahnuť dole. Cítim to v mojom srdci, duši, mysli, že som stratila teba, seba a zneužívaš každý dôvod žiť, čo mi zostal.
On: Zostáva boj s emocionálnymi silami, keď slová režú ako nôž.
Ona: Teraz už môj hlas počuješ? Toto je moja bojová pieseň, beriem si svoj život späť.
On: Povedz im všetko, čo teraz viem, vykrič z vrcholov striech, napíš na oblohu.
Ona: Vážne to musíš tak prežívať?
On: Radšej choď a miluj seba.
Ona: Zostávajú osvedčené pravdy, čo ťa nezabije, to ťa posilní a to, že som sama neznamená, že som osamelá. 😉
On: Kamarát – iba kamarát? Asi preto, že som taký blázon.
Ona: Krásne slobodná, chcem mať svoj svet.
A vraciame sa k známemu – láska, máš ju, keď ju nemáš.
***
On: Odkiaľ máš túto moju adresu?
Ja: Neviem, kto si, ale mobilná aplikácia sociálnej siete si ťa našla v mojom zozname.
On: Aha. Som Stopár.
Ja: Rada ťa po roku čítam. Si jeden zo symbolov magického realizmu, ktorý žijem. Môj prvý stopár.
On: Som čerstvo po rozchode a práve momenty, keď sa viem uvoľniť sa ukazujú ako práve tie čarovné prvky môjho až bolestne reálneho života. Pretože nevieš, kde je hranica. Nevieš, čo je reálne a čo je čarovné.
Ja: To je mi ľúto. Ten rozchod. Dúfam, že som sa ťa prvýkrát hneď ako veštica nespýtala, či ste ešte spolu?
On: Nie.
S úľavou som si vydýchla.
A tu niekde začínajú príbehy posledných stretnutí do roka a do dňa… O tom možno niekedy inokedy.
