Tvorivé písanie

Zamyslenie v objatí milencov

Počúvam na hodine klavíra a neprítomne pozerám von oknom. Srdce mi bije čoraz rýchlejšie, emócie sa stupňujú, slzy sa mi hrnú do očí a odrazu:

– „Nie, tak to nie je!“

Zastaví sa mi dych. Len na okamih. Spomínam. Usmievam sa a nostalgia ma pohlcuje celú. Vchádzam do iného sveta s vlastným dejom, neskutočného príbehom, ktorý sa nestal. Chvíľami sa zobúdzam v realite. Cítim úľavu. Som tu. Tu a teraz a idem vpred. Pomaly, neisto, no s novou nádejou a vierou v budúcnosť. Možno ma čakajú prekážky, ale dôležité je, že som opätovne vstala.

Esej napísaná počas počúvania Beethowenových klavírnych sonát.

Na obrázku: Klaudia a ja

 

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top