Čarodejnica na cestách

Jesenné plody v mise slobody
Jesenné plody v mise slobody

Kedysi dávno, v časoch bohov starovekého Grécka sme si s manželkou želali byť práve bohmi na Olympe. Preto sme sa v 21. storočí stretli, tentoraz s kamarátkou, opäť na jednej posteli. Medzi nami misa ovocia a fľaša sektu, na pozadí steny priečelia postele fototapeta oblakov vysoko v nebi a pri nohách zrkadlá. Spíme v izbe s dizajnom hodinového hotela zariadenom v štýle prelomu 80-tych a 90-tych rokov na sklonku tisícročia. Haluzná túžba dobieha v hrubohmotnej realite ako v zlom sne. Strávime dve dekadentné noci v siedmom nebi, kde majú čierne prasatá strieborné krídla a strieborné kone len hlavy.

Zajatkyňa s minimom životnej energie

Po troch dňoch kurzu celistvého ženského vlnenia odvodeného z ruského bojového umenia sa mi sníva sen. Sen zo samurajského Japonska. Nezabili ma. Meče sa skrížili nad mojou hlavou a vzápätí ako gejša stojím v bielom rúchu pred ním. Samurajom. Reagujem na jeho slová ako muž. Naše oči sa v zlomku sekundy stretávajú a spoznávajú. Odrazu si uvedomujem nahotu duše so spoločným vedomím predchádzajúcej inkarnácie a súčasnej role vo vzájomnom vzťahu tejto následnej. Porozumením on rozptýli moje rozpaky. Mojej duši sa uľaví a budím sa o pol piatej ráno v aktuálnom živote.

Si zajatkyňou minulosti a budúcnosti – povedal mi Šaman pred vyše desaťročím. Čo je z môjho pohľadu pochopiteľné. Veštica predsa pracuje s energiami v časových líniách. Niekto cestuje každý deň rýchlikom do práce tam a späť – prekonáva priestor. A niekto v čase, aby vytiahol podstatné informácie pre konkrétneho človeka v konkrétnej situácii. Pritom každý z nás ide individuálnou cestou vývoja k okamihu „tu a teraz“.

Z knihy Transformace vědomí sa dozvedám, že projekcia minulosti a budúcnosti v prítomnosti je manipuláciou prítomných hrubohmotne neviditeľných energetických upírov živiacich sa našimi emóciami. Pozorovaním neprítomnosti ducha v prítomnosti prídeme na to, kedy sme ich bábkami a kedy tvorivými ľudskými bytosťami. Z televízie v rovnakom okamihu ku mne doznie: „Zlo víťazí, keď dobro nič nespraví.“ A komentárom: „Výhodou je, že s malým množstvom energie sa ľahko pracuje.“ ma fotografka aury Nili, že mám ako vždy menej ako 10% životnej energie, naštartuje, aby som začala chabý energetický stav konečne riešiť.

Čarodejnica na cestách a milióny kariem

Kostol Michaela Archanjela v Dražovciach pri Nitre
Kostol Michaela Archanjela v Dražovciach pri Nitre

Postavila som sa doprostred mojej nádhernej záhrady, kde som sa v tráve s pohodenými nebezpečným železami hrávala pred desiatkami rokov s deckami, presne kúsok od tajnej,  zamrežovanej, podzemnej chodby pod mestom, ktorá je v súčasnosti zabetónovaná. Predstavila som si pocit v momente ako moja mama na mňa kričí z balkóna a ja už musím ísť domov a vyslovila som: „Opúšťam toto miesto a ďakujem za všetko pekné, čom som prežila a prenechávam toto miesto novým majiteľom, ktorí prídu čoskoro.“

– Čarodejnica na cestách, zasmial sa bývalý spolužiak z bakalárskeho štúdia, keď som mu písala o svojich potulkách po Slovensku.

Slnko zalieva kopce a údolia jesennej krajiny, odhaľuje nádheru zákutí rodnej krajiny, a my sa cítime ako v Amerike pred hospodárskou krízou. V autoprehrávači znejú slová Majka Spirita (Michala Dušičku): „….lákala ma mystika,
okultné vedy, záhady, ezoterika,
veci, o ktorých v médiach nebol ani náznak,
doba je už inde, google je pre mňa zázrak,…
vesmír môže aj tak hocikedy zmeniť plán,
stojí za to zhromažďovať furt nejaké múdrosti?
Čo keď ten svet nikdy nepochopím v úplnosti,
čo keď je to väčšie ako ja,
čo keď jediný otáznik som tu ja?“

Načo vymýšľať vymyslené. Meditovať v spotených laviciach žiakov v škole. Po zrušení najsilnejšej kliatby urobenej na mňa v minulom živote sme sa vybrali na miesto zasvätené duchovnu z čias, kedy viera bola čistá a pevná bez zásahov logiky a pochybností a vykonali mentálne rituály (modlitby). Kostol Michaela Archanjela v Dražovciach pri Nitre. Len vzdialený ruch miesta pripomínal existenciu civilizácie. Kvitnúci orgován nám zvestoval jar a nie jeseň cestou z Nitrianskej Kalvárie. Počas iného víkendu slovenský Oxford v Chateau Appony – Oponice spečatil krásny deň po thajskej masáži, kedy sme si dovolili konečne preciťovať duchovné aj fyzické šťastie a pred obdobím dlhého pôstu vychutnali posledný kačací steak. Počas novu sme si prečistili črevá fyziologickým roztokom spolu s ostatnými v Jóge v bežnom živote a pod dohľadom lekárky a následne pri splne previedli očistu pečene a žlčníka. Ticho bez spevu jediného vtáčika letáčika, bez šumu lesnej zveri sme zažili po šankhaprakšaláne počas výstupu na Kalváriu pri Kláštore pod Znievom. Zástavky púte v podobenstvách pripomenuli zastávky a udalosti v našich životoch, v ktorých si každý z nás nesie ten svoj kríž.

– „Vieš, my sme teraz zrušili jednu karmu, lenže my ich máme milióny.“ skonštatovala učiteľka jógy.   

Samhain – čas uctievania (nielen) mŕtvych predkov

Mňamfest Norovce
Mňamfest Norovce

Samhain, koniec leta a čas uctievania mŕtvych. Mama pred gynekologickým zákrokom čistí hroby chlapcov. Najstaršieho brata a dvoch ujov, ktorí zomreli ako bábätká. O pár dní po zákroku sa dozvedá o karcinóme. Ja riešim, či je jej životná cesta zo spirituálneho hľadiska stále otvorená a v čase druhého už nezvratného zákroku sa dozvedám o jej karme straty dieťaťa v čase kojenia z minulého života, ktoré bolo násilím zobraté. Otec absolvuje dobrodružnú pánsku jazdu na vozíku v „doliečováku“ v nemocnici a všetci čakáme na výsledky z histológie o neprítomnosti metastáz.

Či už ste, alebo nie ste v kontakte, hneváte sa  alebo máte radi, vyznávate si, čo k sebe cítite alebo nie – ste prepojení. Matky s dcérami, otcovia so synmi. Krv totiž nikto neoklame.

„Prosím, odpusť mi za to, že som ťa opustila a nechala samého. Bola som zúfalá a mala som strach, že ťa uvidím trpieť a týmto som ti chcela dať šancu na život. Prosím odpusť mi moju nevedomosť, vždy som ťa milovala aj milujem. Ruším všetky pocity viny a obete, ktoré som si pri tejto situácii vytvorila a plne si všetky pocity žiaľu, sebaobviňovania a strachu odpúšťam. Od tejto chvíle náš vzťah sprevádza len láska, prijatie, pokora, mier a spokojnosť. Ďakujem ti a tiež ti všetko zlé odpúšťam.“

Podstatou mojej karmy voči manželovi bolo zažívať žiaľ, stratu, opustenosť, ľútosť, výčitky, sebaobviňovanie, ktoré vychádzajú zo strachu. Príčina vznikla, keď som ho opustila v čase vojny ako deväťmesačné dieťa, aby som ho uchránila bolesti. No a vysvetlite malému bábätku v tele dospelého muža v inom živote niečo, keď reaguje emočne? Dôsledky boli náročné na prežívanie a poučné pre duchovný rast.

„Si iná.“ povedal mi manžel . „Aj inak vyzeráš. Dokonca inak voniaš.“

Učiteľ – žiak a odpustenie tuláčky

Sviatok všetkých svätých, foto: Mario Zachar, úprava: Kvetka Boruvková
Sviatok všetkých svätých, foto: Mario Zachar, úprava: Kvetka Boruvková

– „Analýza odvádza od pravdy. Stačí stíšiť sa, zamerať na otázku a čakať.“ povedal mi Michal, s ktorým sa okrem iného poznáme z Tibetu – vtedy v pozícii učiteľ a žiak.

V druhej čakre sa nachádzali vonkajšie vplyvy pre nízku asertivitu. Závisť, neprajnosť, zneužívanie od iných. Strach z neuznania a preto som nikoho nevedela odmietnuť, čo napádalo aj tretiu čakru. Išlo o podvedomé bloky, ktoré viedli na úrovni tretej čakry k zlosti na seba, prísnosti a strachu z útokov z vonka. V šiestej čakre išlo o vnútorné znečistenie. Prílišná snaha na duchovnosť a zlé rady bolo treba vyvažovať. Pritiahla som si dve bytosti a napojenie vzniklo cez rituály v minulosti. Dve bytosti odstránené zo šiestej čakry, dve larvy zakuklené v kuchynskej utierke nad sporákom. Larvy som vyhodila a utierku oprala. Dve karmické veci – ženské orgány dlhodobo a oblasť srdca sme vyriešili následne.  Srdce blokovali vypovedané kliatby na iných. Kliatby (pričom pod kliatbou rozumieme silný zámer s emočným nábojom) osamelej tuláčky plnej hnevu a závisti, ktorej sa mi v tomto živote dostali ako útoky na druhú čakru.

TU a TERAZ ruším všetky kliatby a zámery, ktoré som vyslovila a vytvorila a mali ublížiť druhým bytostiam a zasahovať do ich slobodnej vôle. Odpúšťam si za všetko zlo, ktoré som svojou nevedomosťou vytvorila a týmto ruším všetky pocity viny a obete, ktoré túto situáciu sprevádzali. S láskou sa ospravedlňujem všetkým bytostiam, ktorým som ublížila.

Odpúšťam si za to, že som prežila osamelý život a trápila sa samotou a opustenosťou, hnevom a závisťou. Odpúšťam si za všetku samotu, žiaľ a ľútosť, ktorú som v tomto živote prežila a vytvorila. Odpúšťam si, lebo viem, že som sa pritom mala niečo naučiť a tak sa aj stalo. Prijímam tento život s láskou a vďakou za všetko, čo ma naučil a plne si odpúšťam všetky pocity samoty, hnevu a závisť. Prijímam ťa s láskou a zbavujem ťa všetkých pocitov viny a obete. Milujem ťa, tuláčka moja, ďakujem ti a odpúšťam ti. Od tejto chvíle je môj vzťah k sebe aj iným vyrovnaný, tvorí ho prijatie, láska a pokora.

Sto opíc a úplný geštalt

Princíp stej opice za posledné dva mesiace prichádza podstatne rýchlejšie. Udalosti sa zrýchľujú.

Stihla som cestovať, stretávať sa s priateľkami, rušiť kliatby, karmy a relaxovať na nádherných miestach. A viete vďaka čomu? No predsa vďaka prokastinácii. Vďaka tomu, že všetko dôležité odkladám na poslednú chvíľu. Ako aj úlohu, pre ktorú som sa rozhodla dávno pred zviazaním červenou mágiou a stále som na rovnakom mieste a nedarí sa mi odsťahovať. Kým túto úlohu nesplním (Toto som napísala ešte pred rozviazaním karmy, zrušením kliatby, uvedomením citovej pripútanosti mamy, odlúčením vnútorného dieťaťa od miesta bydliska, vyčistením tela, čakier a posilnením aury). Aj tento článok píšem, lebo prokastinujem od iných úloh.

Príčina strieda následok, príčina – následok, príčina – následok… Koniec sveta 21.12.2012 totiž už prebieha, už nie je priestor pre pomalé vibrácie. Tieň hrubého stráca silu, lebo svetlo proste je. Princíp stej opice spočíva v tom, že keď isté sa množstvo ľudí začne správať inak, svet sa zmení a my spolu s ním.

Svoju úlohu som splnila. Úplný geštalt.

…a mám ďalší zápis do svojho denníka.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top