Aj smrť patrí k životu

motýľ na chryzantémeSlniečko nádherne jarne hrialo. Odrazu sa z ničoho nič zjavil veľký motýľ Babočka admirál. Poletoval sem a tam až naveľa sadol na dlažbu chodníka a rozprestrel krídla. Doplnil chýbajúce prázdne miesto ľudí stojacich v polkruhu vôkol farára pri čerstvo vykopanom hrobe so zatvorenou rakvou.

Ozval sa vzlykot. Motýľ vzlietol, obletel otvorený hrob s farárom, hrobármi a sadol si na dlažbu pred najbližších smútiacich. Vyhrieval si chvíľu krídla. Znova vzlietol a pristál na dlažbe dva metre pred ňu, tykadlami smerom k nej. Usmievala sa v duchu a nech už jej nemo vravel čokoľvek, prikývla mu na súhlas.

Padla prvá hruda zeme do jamy, od omšu slúžiaceho na poslednej rozlúčke so zosnulým. Prileteli ďalšie dva motýle. Oblietavali chvíľu scénu zo smútiacimi. Babočka admirál zo zeme vzlietol, pridal sa v hravom lete k nim a odleteli s tými dvoma vďiaľ, ktovie kam.

***
Zlatá svadba a kekse
Čakala na koniec pohrebných rituálov, kým sa rozpustí neveľké zhromaždenie lúčiacich sa s bratovým svokrom na poslednej ceste a zahĺbila sa do seba.

fialová chryzantéma s kvapkou rosyDeň pred tým otec zagratuloval mame k 50. výročiu svadby, ktoré mali osláviť až o mesiac neskôr. Poprosil sestričku v skafandri, aby mohol mame zatelefonovať z jej mobilu. Spod dýchacieho prístroja poznamenal, že tie kekse, čo poslala naposledy, boli vynikajúce. Erika sa usmiala. Dobre vybrala. Keď mama bola v nemocnici. Napriek cukrovke mu pred pohrebom do nemocnice ešte stihla zaniesť ďalšie keksy, horkú čokoládu a koláče od jeho švagrinej.

Pri odchode od zatvorených dverí oddelenia sa jej namiesto očakávaného pocitu radosti z darčeka, v kútikoch očí objavili slzy. Niečo jej nesedelo. V duchu sa s otcom cestou autom zhovárala. Spýtala sa, či si ho už jeho mama volá. Odpoveď znela kladne v zmysle, že to nie je podstatné. Spýtala sa ho, či nechce počkať na kolaudáciu jej domu, ktorý raz postaví. Spýtala sa ho, či tu mamu nechá samú. Spýtala sa ho milión ďalších motivačných otázok. A v hĺbke duše vedela, že odpoveď je stále rovnaká. Čakala na nejaké znamenie a to neprichádzalo. Alebo ho nevidela?

***
Motýľ ako symbol transformácie
biele motýle na kvetoch chryzantémyNeter sa na ňu spýtavo pozrela. Náhle a nečakane stratila dedka, pre ktorého bola princeznou. Popri svojej zronenej mame, ktorú podopieral jej otec, pôsobila tak krehko a stratene.
– Všimla si si tých poletujúcich motýľov? – spýtala sa jej.
– Uhm. – usmiala sa cez lesklé zaslzené oči.
Pohladila ju jemne krúživým pohybom po chrbte medzi lopatkami, v smere harmonizácie srdcovej čakry. Trpezlivo ju počúvala, keď sa o nich nadšene rozrozprávala, kým jej rodičia vybavovali spoločenské kondolenčné povinnosti. Odpovedala jej na detsko-dospelé otázky.

***
Čakanie na rozhodnutie
Pred bránou cintorína odovzdala bratovi informáciu o prognóze od ošetrujúceho lekára. Lekára, s ktorým sa im dlho nedarilo spojiť.
– Mame radšej nič nehovor. Len by ju to zasa rozrušilo.
– Dohodnuté. – odvetil.
Už zostávalo iba čakať. Čakať na otcove rozhodnutie, či tu s nami ešte pobudne alebo sa poberie na onen svet.
biely motýľ na chryzantéme– Musím už ísť. Môžem ťa tu nechať samú? – spýtala sa osamotenej neterky stojacej uprostred parkoviska.
– Uhm.

***
Zastavila sa ešte u mamy ležiacej v rekonvalescencii na domácom lôžku.
– Čo už! – povzdychla ona – Aj smrť patrí k životu.

 

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore