Rodokmeň po praslici

Línia po praslici v rodokmeni je pre každú čarodejnicu veľmi podstatnou. Dedia sa ňou ženské kvality rôzneho charakteru, z ktorých muži mali často strach a preto sa ženskú identitu snažili potlačiť okrem iného aj zmenou priezviska s bonusom navyše – prívlastkom –ová. Odhliadnuc od feministickej vsuvky, dôležité je oprášiť históriu života mužov a žien v rode práve teraz v predvečer všetkých svätých.

Z línie starej mamy po praslici

František Jureček – prapradedko
Mária Zajícová – praprababka

Prapradedko – nemanželský syn, murár pochádzajúci zo Slovácka, južne od Uherského Hradišťa, usadil sa v Libichave. Prapradedkova prvá žena aj s dvoma deťmi zomrela na tuberkulózu a bola to sestra mojej praprababky z línie môjho starého otca z maminej strany, s priezviskom Damiánová. Keď bol na vojne, tak jeho druhá žena ako 40-ročná zomrela. Volala sa Mária Zajícová. Zostalo po nej 5 detí – Karol, Viktor, Irena, Pišta, Albín. Keď sa prapradedo František vrátil z prvej svetovej vojny, našiel doma deti a ženu (dojku) s jedným vlastným dieťaťom, ktorá sa o ne starala, lebo nemala kam ísť. Tak si ju zobral za ženu. Mali spolu ešte štyri dcéry.

Karol Jureček (*1902) Pradedko
Anna Stýskalová (*1901) Prababka

Rodičia prababky Anny Jurečekovej, rodenej Stýskalovej boli Jakub Stýskal, môj prapradedo a praprababka sa volala za slobodna Kozáčeková. Prababka pochádzala zo siedmych detí šiesta v poradí. Prvá Mária, Katarína, Jozefa (Pepa), Richard, ďalší súrodenec, na ktorého meno si najmladšia sestra mojej starej mamy nepamätá, lebo zomrel. Potom moja prababka Anna a nakoniec Františka.

Pradedko Karol Jureček bol fiškus. Pracoval ako retrotaxikár (dobovým slangom panský kočiš) v Šišovskom kaštieli. Najskôr mal dieťa s vydatou Editou Záhumenskou a ešte nejakou pani Gajdošovou a dokonca pani Oravcovou. Prababka slúžila v kaštieli ako slúžka. Vzal si ju až vtedy, keď za ním prišla do krčmy prababkina sestra Pepa a postavila na stôl pred neho moju 1,5 ročnú starú mamu a povedala mu: „Decko máš a ani sa o neho nestaráš.“ A tak, keď už bola prababka druhýkrát tehotná, bola svadba.

Moja stará mama Zlatena Ondrušková, rodená Jurečeková bola najstaršia z detí Karola Jurečeka a Anny Stýskalovej a dostala meno v súlade s etnickou spolupatričnosťou slovanských národov – Slovanskou vzájomnosťou. V roku 1928 sa narodila Mária (Maryška), vydala sa do Darmov, sestra Gabriela (Elka), 1928, si vzala za muža Hrivnáka, odsťahovala sa do Hlohovca a vo vojenskej kariére dosiahla hodnosť práporčík. Emília sa vydala za Gottiera a do dôchodku pracovala ako riaditeľka základnej školy. Moja stará mama, ktorú volali Aranka (od Aurélia maďarská verzia mena Zlatica), slúžila počas druhej svetovej vojny na fare a nosila jedlo do kostolnej veže a na faru skrývajúcim sa židom. Po roku 1948 pracovala na JRD (Jednotnom roľníckom družstve) v Solčiankach a ako 56-ročná zomrela na rakovinu.

Línia starého otca z maminej strany
Starý otec Július Ondruška bol najstarší zo šiestich detí Jána Ondrušku a Pavlíny Straňákovej, mladší brat Ján zomrel ako dieťa, Vincencia (Vinula) za vydata Tvrdíková, Anula vydatá Priecelová, Cecília (Cilina) za vydata Švecová (najmladšia a prvá sa vydávala) a Anton. Starý otec mal prevziať ako najstarší majetky, ale idealisticky vstúpil do komunistickej strany ešte v roku 1945 a napriek pobožnosti mojej starej mamy a materialisticko-statkárskej povahe svojho najmladšieho brata, s ktorým si často vymieňali názory, zostal verný ateistickej ideológii myšlienkami, srdcom aj skutkami. Paradoxne veril aj na ľudové liečiteľstvo a jeden z jeho bratrancov z prababkinej strany (mamy starého otca z mojej mamy strany) bol liečiteľom v Soblahove. Volal sa Mamertius Kulifaj.

Ján Ondruška (1893 – 1976) – pradedo z línie starého otca
Pavlína Straňáková (8.3.1894 – 1985) – prababka z línie starého otca

Pradedo pochádzal zo 16-tich detí. Jeho otca, môjho prapradeda Ondrušku, priženili do rodiny Čižmárových k mojej praprababke kvôli spájaniu a zveľaďovaniu majetkov. On mal 15 rokov a ona 14. Zaspávali osve, lebo sa jeden pred druhými hanbili a rodičia ich dávali spať spolu. Výsledkom bolo hojné potomstvo. Niektoré z detí uhoreli v detskom veku v búde (stavala sa kedysi z agátových tyčí, slamy a hliny), keď boli pásť dobytok a traja pradedovi bratia padli v prvej svetovej  vojne. Mama tvrdí, že o vojne v Padove jej dedo nikdy nerozprával.

Prababka Pavlína (Lina) Straňáková bola dcérou Anny Damiánovej a jej druhého muža, tovariša Straňáka. Vzal si ju kvôli kováčskej živnosti po jej prvom nebohom manželovi Ďuračkovi. Po získaní remesla od nej odišiel do Svrbíc a s ďalšou ženou mal 4 deti. Pavlína bola najmladšia z detí Anny Damiánovej. Dvaja starší boli Ďuračkovi a dvaja mladší Straňákoví.

Zlatena Jurečeková (24.2.1924 – 30.7.1981) stará mama
Július Ondruška (9.12.1910 – 4.3.1989) starý otec

Starej mame Zlatene a starému otcovi Júliusovi sa narodilo 5 detí. Najstarší Stanislav zomrel na Bercove vredy v dojčenskom veku, potom sa narodila moja mama Lýdia (1947), Rudolf, Stanislav a Milan (Miloš), 1959. Jednej noci sa mame sníval sen. Pozerala sa na štyri horiace sviečky. Dve pekne rovno horeli, tretia bola vyhorená do polovice a tá štvrtá práve dohasínala. Ráno sa dozvedela, že zomrel jej druhý mladší brat Stano. Písal sa rok 1994.

Pripomíname si sviatok zosnulých, tak zapálim aspoň virtuálnu sviečku za všetkých zosnulých rodu a pripijem na ich zdravie, šťastie a spokojnosť v duchovnom svete domácim bazovým likérom od mamy.

Recept na bazový likér
2 litre očistenej bazy zalejeme litrom vody a uvaríme. Prelisujeme, pridáme kilo cukru, rozvaríme, potom 1 vanilkový cukor, deci vychladenej silnejšej kávy a necháme stopiť. 1 liter 40% rumu dáme do vychladnutej zmesi. Premiešame a naplníme od fliaš.

Na zdravie!