Radosť žiť v živote bez pointy

Črepy pri prameni
Črepy pri prameni

Prázdniny u rodičov sa prehupli do druhej polovice. Kamarátkin syn vysokoškolák berie počas novolunia črepy z hrnca na konci pozemku pri prameni a zisťuje ich pôvod a časové ohraničenie v konkrétnom období. Pravidelná jazda na bielej kobyle menom Jiva po neporadzkých lúkach s doprovodom Veroniky a Sáry na rezkejších koníkoch s verným psím spoločníkom Chelsy, vysoká zver pretínajúca nám lesný chodník a vietor vo vlasoch. Je radosť žiť.

V satanský deň ilúzií, podvodov, magických lektvarov mi počas letnej búrky v diaľke horí na stole oltárna svieca, od starej dievky na sklonku života. V kuchyni na poschodí suším bylinky. Kominár vymetá komín. S mamou si počas upratovania želáme: „Nech nám prinesie toľko šťastia, koľko nám zanechal sadzí v kotolni.“ Maľujeme pivnicu. „Keď sme sprostí, musíme si vedieť aspoň poradiť.“ zanecháva iné posolstvo maliar po zistení, že netrafil odtieň na zatretie zasadrovanej diery na stene. Zatiera celý pás steny.

Charakter a srdce na papieri

V krásny horúci slnečný deň uprostred leta mi odpadá srdiečko nakreslené na papieriku nalepenom na palubnej doske. Darovala mi ho spontánne dáma z bylinkového kurzu v Zaježovej minulý rok. Dovysávam auto od zvyškov zo sušených kvetov pre kamarátku a očakávam čosi nové. Prichádza stretnutie s mušketierom nežných vibrácií so záľubou fotiť metalové kapely, tancujúca čašníčka v Nitrianskych Mlynoch a dobrý pocit z tých priateľov, známych či klientov, ktorí naskočili na vlnu transformácie a menia svoje životy.

Charakter je schopnosť realizovať hodnotné rozhodnutia aj po tom ako odzneli emócie, ktoré k rozhodnutiu viedli.“ Čítam na fasabuku.

Klobúk huby v lístí pod stromom v tvare Luny za splnu
Huby za splnu Luny

Zatvorené oči a huby v lese

Pri východe slnka vpúšťam dnu do domu čiernu mačku Murku a vypúšťam von z kurína sliepky. Odchádzam znova z dediny do mesta, aby som sa znova vrátila späť a vypustila von z domu mačku a vpustila do kurína sliepky. Cestou mi srdce poteší na žlto rozkvitnutý divozel, malá myška skríži dráhu auta, vrabce lačné po jačmeni na vozovke sa rozpŕchnu, fyzické pozostatky psa uprostred cesty emočne nezvládam a na pár sekúnd za volantom zatváram oči.

Koncert IMT Smile počas splnu začína v žiari farieb reflektorov bez žiarivého spektra farieb aury členov kapely. Končí pre mňa Cestami druhej triedy. Po polnoci posielam sms učiteľke jógy a ráno plánujeme výlet do blízkych hôr na huby do Silvestrovskej kapustnice. Koniec roka je tu „coby dub“. Majoránka sa už suší. Vraj pri splne huby aj hríby lepšie rastú. Alebo ich možno za mesiacom osvetlenej noci lepšie vidno. Dubáky a riečičky spod Rokoša prináša nakoniec učiteľka jógy. Vyrážame s mamou na hríby až po víkendovom splne. Na polievku máme. Avšak nabudúce pôjdeme do Grganice. Tam je viac húb ako hubárov ako pri starej vojenskej ceste pod Kulháňom.

Oranžový rozkvitnutý kvet Nechtíka v záhrade
Nechtíková krása

Život bez pointy

Lastovičky otvárajú bezhlasne smädné zobáčiky pred búrkou na parapetnej doske v jeden horúci letný deň a v zapätí sa lúčia s letom aj s nami náletmi na začiatku školského roka. Bocian stojí na zoranom poli čakajúcom na sejbu. Počas novu uzatváram ďalšiu lóku k úplnému gestaltu cez jógové sústredenie a odrazu je nízky atmosférický tlak v posledný augustový deň s preletom 2000 lietadiel nad našim územím denne a slabá úroda paradajok. Do misky z malachitu od kamarátky za energo-informačné čistenie domu vkladám kocky hnedého cukru a mama v novej cukorničke vidí stratenú krabičku na pleťový krém darovanú na MDŽ. Navštevujem spustnutý kaštieľ a cestu na židovský cintorín odkladám na inokedy. Hľadám pointu v tom, čo žijem a nenachádzam ju.

Život bez pointy. Iba prežívaný – Tu a teraz.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top