Písanie diplomovky lemovali dve knihy. Dve knihy, dve cesty? Zdanlivo každá iná a predsa schádzajúce sa v tretej. Knihu od Barbory o krvavom stejku som čítala v sedavom kúpeli z dubovej kôry a odďaľovala písanie vlastnej záverečnej práce. Knihu od Jitky súbežne s písaním diplomovky konfrontujúc pocity s rozumovými úvahami. A Lorna sa mi dostala do rúk u kaderníčky ako odpoveď na otázku ako pomôcť žene s vhľadom do iného sveta, ktorý potláča.
Duchovno verzus materiálny svet
– „Všimla si si tú obálku knihy? Veď to je motív, čo si maľovala v lete na arteterapii.“ upozornila ma Klaudia.
– „A fakt!“ overila som si a vzala synchronicitu ako indíciu, znamenie na mojej ceste životom.
Držala som v rukách knihu od Jitky Prevendárovej, inú ako tú, čo som poznala zo školy ako povinnú súčasť skúšky, knihu s názvom Rodinná terapia a poradenstvo. Čítala som knihu ľudskejšiu a osobnejšiu, knihu Most nad priepasťou.
Súhlasím s autorkou, že Gary Craig by za techniku EFT mal dostať Nobelovú cenu. Zmena sebapoňatia a negatívnych postojov voči sebe, iným, okoliu a životu v istom období pomohla aj mne. Americká psychologická asociácia túto „šarlatánsku“ techniku uznala ako relevantnú v minulom roku. Vychádzajúc z Berta Hellingera vysvetľuje princíp dejúcich sa opakovaných nešťastí v rodoch. Keďže informačné pole rodu je živé a má tendenciu k homeostáze. Disharmonické energie majú tendenciu sa navonok manifestovať, aby boli spracované. Buď si s ťažkými emóciami poradí ten, kto ich vyvolal, alebo niekto iný v príbuzenskom vzťahu. V texte nájdeme myšlienky a skúsenosti, výsledky bádania Stanislava Grofa o prekonaní karteziánsko-newtonovskej paradigmy, či Emila Páleša a jeho angelológie.
Odbornosti a odvolávaním sa na priekopníkov v oblasti terapie a poradenstva sa nevyhla. Skôr naopak: „Moderné fyzikálne poňatie tvorivých polí (energo-informačný systém človeka) sa šíri vesmírom okamžitou rýchlosťou, čo znamená, že sa môžeme napojiť na kohokoľvek a kedykoľvek. Všadeprítomnosť opisovanú Ježišom máme vlastne v sebe.“ Ukazuje snahu spojiť vedu a vieru. Lenže: „Vedci aj veriaci majú neochotu myslieť nezaujato.“
Nepochybne vyslovené slovo má moc, lenže téma lásky sa v učebniciach nenosí. „Nachádzame v nich slová zbavené energie lásky abstrahované do pojmov bez zmyslu. Objavujeme svet, v ktorom je duša metafora, alebo pomenovanie psychických pochodov v mozgu. Pritom pravá láska si váži slobody a neberie ju inému. Dôležité je žiť v pravde bez klamstiev a výhovoriek. Vypnúť rozum, napojiť sa na energické pole a hovoriť. Slová, ktoré neviete racionálne vysvetliť. Slová, ktoré nemajú vedecké vysvetlenie. Každá čmuha na duši sa totiž prejaví zavádzajúcimi odpoveďami alebo prerušením spojenia s duchovným svetom. Pritom slová vyslovené s láskou sú liečivé.“ A psychická ambivalentnosť Jitky je ukončená z jej vlastného rozhodnutia na vrchole akademickej slávy. Kresťansky poňaté zdôrazňuje čistotu úmyslov, spojenie so svetlom a láskou.
„Ľudia často necítia potrebu upratovať v duši, až keď sa im život zrúti do priepasti.“ Píše prostredníctvom príbehov Jitka Prevendárová v knihe Most nad priepasťou. „Poslanie iných netreba chápať, najdôležitejšie je pochopiť seba. Šťastie je ukryté v našom vnútri, nezávisle od toho, čo sa deje vonku. Schopnosť meniť veci silou myšlienky máme všetci, stačí si dôverovať. Najlepšieho poradcu má každý sám v sebe. Nastáva liečba vlastným čistým srdcom, ktoré rozžiari jeho prskavku v hrudníku a riešenie nachádza sám. Klienti vedia, čo majú robiť, len nemajú dosť síl, aby to zrealizovali. Všetci máme v sebe vnútorný hlas – hlas vyššieho Ja, ktorý nás vedie cestou lásky a dobra. Porozumieť inému človeku môžeme, keď pochopíme seba. Keď si poupratujeme v duši skôr ako sa náš život zrúti do priepasti.“
Duch zvaný astrál
Príbeh v knižke od Barbory je trochu z iného súdka a koncipovaný ako terapia návratov do minulosti. Začína regresnou terapiou a to konkrétne prenatálnou technikou. Skvelým štýlom v úvode restimuluje nespracované bolesti v duši, aby čítajúcich ku koncu priviedla až k abreakcii – ich uvoľneniu a naplneniu láskou. Okrem liečebného efektu, popisuje techniku ako channeling – komunikácia s dušami mŕtvych a ich odvádzanie a napríklad scéna s masérkou presne vystihuje ako vnímaví jedinci – empati preciťujú bolesť niekoho iného.
„Duši zomrelého príbuzného je úplne jedno, kým ste, alebo na čo sa hráte v hrubej materiálnej realite. Vstúpia do vášho sna, stavu bezvedomia ako hrdinovi románu Spajkovi. Ovejú vás studeným, zimomravým vánkom uprostred horúceho dňa, zvýraznia vôňu parfému, zažnú sa svetielkom ako vníma Poppy. Tak o tomto, ako aj o mnohom inom, medzi nebom a zemou vám porozprávam ako hosť Barbory Kardošovej a tiež ako sa postava numerologičky dostala do jej knihy Medium love.“ Znela upútavka na čítanie, keď som bola presne v polovici písania diplomovej práce.
Keď vnímate astrálnu bytosť tohto typu, ktorú Babča nazvala astrál, zvyčajne ide o zblúdilú dušu a nie anjela. A prejavuje sa na filme práve ako chyba, kaz, machuľa, zväčšené zrnkom prachu. Duše príbuzných odchádzajú zvyčajne spokojne do svetla po pohrebe a zádušnej omši. Rozlúčia sa väčšinou prostredníctvom sna. A potom sú duše, ktoré tu drží napríklad nesplnený sľub, nedokončená záležitosť, nevypovedané slovo, alebo sú pripútaní k nejakému premetu, ktorý je symbolom. Zvieratá ich vidia na rozdiel od väčšiny ľudí, podobne ako Pedro, andulka, ktorá okolo astrála poletovala. Vonné tyčinky a podobné „ľudové praktiky“ málokedy fungujú. Sú skôr rekvizitami. Podstata tkvie inde. No a SMS od zomrelých z druhého brehu sú bežným javom, ktorý popisujú ľudia na stretnutiach so mnou.
Ďakujem, Babča, za postavu numerologičky v Tvojom románe, ale Pajcúcha nechcem. Nie, žeby nebol príťažlivou postavou, ale som šťastne vydatá a čo keby si tú knihu prečítal môj manžel, ako by si to vysvetlil?
Trblietavý alobal v mojich vlasoch
Odovzdala som knihu Medium Love s venovaním autorky Barbory Kardošovej najlepšej kaderníčke v širokom okolí a ona mi požičala titul: Anjeli v mojich vlasoch od Lorny Byrneovej. Dopočula som sa (tuším od Elenky, opravte ma, ak sa mýlim), že na Lornin podpis (vtedy som mala konzultáciu kvôli diplomovke) čakalo v Bratislave pred Panta Rei asi 1000 ľudí a na radu sa dostalo 500. Hneď som sa do nej s čerstvo naneseným melírom v trblietavých alobaloch na hlave začítala. Keď už o nej všetci hovoria. Patrilo by sa. Aspoň pre všeobecné vzdelanie v oblasti ezoterickej literatúry.
K čítaniu „Anjelov v mojich vlasoch“ ma motivovala aj švagriná mojej vizážistky, s ktorou som sa stretla deň pred tým. Pre strach z videnia duchov, nevníma ani anjelov. Jej staršia dcéra, rovnako ako dcéra inej mladej pani angažujúcej sa pomáhaním v treťom sektore, maľuje obrázky, rozmiestňuje doma sošky anjelov a neustále o nich rozpráva. Mladšia dcéra švagrinej vizážistky, nazvime ju Liliana. Takže mladšia dcéra Liliany trpí astmou, aby mame ukázala, že jej strach z čiernej nočnej mory nič nerieši. Deti totiž z lásky k rodičom preberajú ich ťarchu na seba a potom trpia rozličnými chorobami. Liliana totiž odmieta vnímať negatívne chuchvalce energií sadajúcej jej na hruď a dcéra jej to ukazuje astmou. Čo nerieši v psychickom svete u seba, musí v hmotnom svete u dcéry. Bojí sa a zo strachu zatvára oči pred skutočnosťou, ktorá je pre ňu reálna.
No, ale odbočila som. Okrem rady, aby sa s neviditeľnými bytosťami (či už sú biele žiarivé, alebo tmavé) porozprávala ako s reálnymi neznámymi ľuďmi, ktorých sa spýta na meno a čo od nej chcú, som jej chcela odporučiť presne túto knihu. Asi by jej jej strach z neznámeho nehmotného sveta, pomohli prekonať. Len som si nespomenula na názov. Najlepšia kaderníčka v širokom okolí s reálnym zážitkom smrti svojej babky a posolstvom od nej z duchovného sveta prostredníctvom odkazu od vlastnej dcéry (ktorá ju logicky nepoznala, keď zomrela pred jej narodením), mi ju požičala. Po pár prečítaných stranách už viem, že poslanie írskej mystičky Lorny Byrneovej Liliane v jej ceste objavovania bude pomocou.
Lornina kniha je rovnako ako Jitkina životopisnou a plnou prípadových štúdií. Písaná prístupným, jednoduchým štýlom každému čitateľovi. Autorka počúva slová srdca, ktoré chcú ľudia vypovedať, tým oslovuje všetkých. „Duše na oslobodenie potrebujú tvoje slzy.“ tvrdia Lorne anjeli. Má dar uzdravovania. Schopnosť prevziať bolesť iných. Pokiaľ však niet inej cesty, nastáva koniec života, ktorého sa netreba báť. V okamihu smrti človek necíti bolesť. A anjeli odprevádzajú duše zomrelých do svetla.
Slovami Lorny mierne parafrázujúc: „Bolesť a hnev na smrť blízkych pohlcujú radosť zo života a jas okolo tela pohasína. Tlmené svetlo je okolo ľudí, ktorých čas na Zemi čoskoro vyprší. Zázraky sa dejú neustále, len ľudia si ich nevšímajú. Na dobrú voľbu však nikdy nie je neskoro, ak sme pripravení počúvať odkazy anjelov. Občas sa nám musí lepiť smola na päty, aby sme sa zmenili, aby sme zmenili život. Možno tkvieme v ľudskom tele, ale každý z nás má dušu spojenú s Bohom. Milióny anjelov sú všade navôkol nás, neviditeľní a pripravení pomôcť. Anjelom nezáleží na vierovyznaní, pretože každý človek má dušu a je jedno ako interpretuje Boha. Úlohou anjelov je vytvárať štít energie svetla okolo človeka. Keď Boh a anjeli držia ochrannú ruku, nič sa nám nemôže stať.“
Suma sumárum
Barbora nám v knihe predostiera nežný dotyky z duchovným svetom. Také, že: „Ahojte komerčáci, existuje aj svet medzi nebom a zemou! Nemáte ho pod kontrolou a jeho prejavy racionalizujete ako bludy.“ U Jitky vystupuje do popredia rozum verzus viera a jemná prezentácia iného ako materiálneho vnímania sveta. Niečo v zmysle: „Som akademicky vzdelaná terapeutka, pracujem s jednotlivcami a rodinou, používam aj ezoterické techniky a všetko v súlade s kresťanskou vierou.“ No a Lorna nám duchovný svet prezentuje skutočnejší ako ten hmatateľný. A nevidíte ho, lebo sa ho zatvorení v egoistickom vnímaní bojíte. Z pohľadu rozumu čistá psychopatológia (aj sama seba by som z pohľadu rozumu zavrela občas na psychiatriu). Lorna vlastne v prenesenom význame hovorí: „Od malička o mne hovorili, že som mentálne retardovaná, tak keď popíšem svoje vnímanie a prežívanie neviditeľného mystického sveta do knihy, nemôžem nič stratiť.“ A paradoxne sa stretáva s pochopením u širokých más. Svet sa načisto zbláznil. Či?
Či sa rozhodujeme pre dve cesty? Cestu rozumu alebo cestu srdca? A čo ak ich možno zlúčiť do jednej? Spojiť rozum a srdce v súlad jedného celku a vykročiť?
Pingback: Čarodejnica – Chôdza naboso