„Všetci si občas potrebujeme prežiť nejakú divokú skúsenosť, ktorá nám pomôže dospieť.“ Tá autorkina divoká skúsenosť začala uprostred neznámej púšte s kmeňom Aborigénov. Lekárka odišla z USA do Austrálie, smerom k zajtrajšku, aby dostala to, čo si žiadala. Posolstvo. Záhadný tmavý muž v bielom, veštec v kaviarni, jej predpovedal stretnutie so spriaznenou dušou, vo večnom bytí vopred dohodnuté, ktoré sa ale nesmie uskutočniť skôr, kým obaja nedosiahnu vek 50 rokov.
Pieseň o vďake, vyliečení a zosilnení
„Zbaviť sa väzieb na predmety a oslobodiť sa od určitých presvedčení, je nevyhnutný krok vo vývoji smerom k naozajstnému bytiu.“ Ľudia sú príliš zaneprázdnení bytím, než aby sa z nich stali bytosti. Naučiť sa nechávať veci za sebou je jedna za najťažších životných lekcií. Nestávame sa tak lepšími alebo horšími. Robíme, čo je nutné. Pôvab a moc sú dobré, aj keď prevážia nad všetkým ostatným, môžu mať ničivé následky. Pre dušu.
Zostala uprostred púšte bosá a oblečená len do plachty. Išla dávať autogramy a prevziať cenu na bankete na jej počesť a dostalo sa jej odpovede na zúfalé volanie jej duše. Vyhrala cestu naprieč púšťou s neznámym austrálskym kmeňom takmer nahá. Bez finančných prostriedkov, bez kreditnej karty, bez šperkov, bez dokladov, bez šiat a topánok, hladná a bez vody. Vydržala kráčať horúcou púšťou, lebo zamerala pozornosť inam a domorodá starenka jej boľavým nohám večer zaspievala pieseň o vďake, vyliečení a zosilnení. A ony sa vyliečili a zosilneli.
Emocionálne programovanie v podvedomí a zázračné uzdravovanie
„Liečenie nie je vecou lekárov a ich názorov. Každý má svojho liečiteľa v sebe.“ Vyznávajú Ozajstní ľudia. „Ľudské bytosti sú duchovia navštevujúci tento svet a všetci duchovia sú večnými bytosťami.“ Každé stretnutie prináša skúsenosť a vytvára večné väzby, preto je dôležité uzatvárať kruh všetkých skúseností, aby sa kruh neuzatvorených skúseností neopakoval znova a znova. Treba pozorovať, učiť sa, získať múdrosť, poďakovať a odísť v pokoji. Telo zaznamenáva pocity a emócie do každej bunky. Úroveň tejto existencie opúšťame so záznamom toho, ako sme v každý okamih fyzickej existencie zvládli emócie. Telo je prostriedok, ktorým večné Ja komunikuje s vedomím osobnosti. Chorobou a uzdravením v jednom momente, lebo ani jeden z pólov nesúvisí s časom.“ Reťaz výrokov je zo stati, v ktorej Kúzelník a Liečiteľka v kmeni Naozajstných ľudí vyliečili zlomeninu svojho súputníka bez dotyku s modlitbou tak, že na druhý deň normálne chodil a do piatich dní bol zdravý.
Život a žitie spočíva v pohybe, postupe a zmene. Hneď ako spružní myslenie, spružnia aj kĺby. Dýchanie ukazuje, ktoré telo ešte nie je vhodné k pochovaniu, ale nie všetci, čo dýchajú sú živí. Neživí sú tí nahnevaní, deprimovaní, ľútostiví a plní strachu. Na tejto planéte sa učíme emóciám, ktoré sú v ľudskej podobe najsilnejšie. Je dobré si negatívne pocity vyskúšať, ako chutia, ale nie v nich zotrvávať. Vtedy predsa nemôžeme žiť v pravde.
Filozofia Mutantov a schopnosť telepatie…
„My, Mutanti nežijeme v pravde, ale naopak dávame okolnostiam voľný priebeh, aby pochovali základné princípy pod zmesou pohodlného materializmu a neistoty.“ Mutanti uznávajú pojem času „dnes“ a ničia všetko bez ohľadu na zajtrajšok. Civilizačným spôsobom života dochádza k degradácii ľudských bytostí v medziach zákona. „Podnikanie nie je skutočné, je to len dohoda a jeho jediným cieľom je pokračovať bez ohľadu na to, aký to má vplyv na ľudí, výrobky a služby.“ Chudoba je novodobou formou otroctva. Mutanti nosia v sebe strach a v strachu udržujú aj svoje deti. Čím viac strachu máme, tým viac žijeme pre materiálne statky, lebo nie je možné súbežne cítiť strach aj vieru. Naša technokratická chamtivosť odhaľuje hlbokú nevedomosť, ktorú môže vyliečiť iba úcta k prírode.
Naozajstní ľudia austrálskeho kmeňa sa zhovárajú na diaľku úplne prirodzene a tiež vysvetľujú prečo Mutanti stratili schopnosť telepatickej komunikácie:
Keď malé dieťa vychovávané vo vyššom stupni rozvoja spoločnosti uvidí, ako sa iné hrá s hračkou a chce mu ju vziať, ucíti na sebe pohľad dospelých, čo ho naučí, že vziať niečo niekomu je všeobecne známe a neprijateľné. Dary dostáva s podmienkami. Pritom Dar je darom iba vtedy, keď dáme niekomu to, čo si sám praje. Bez podmienok a obdarovaný s ním môže naložiť ako si sám praje. Darca nečaká nič na oplátku. Keďže k nepodmienenému vzťahu nedochádza, dieťa sa viaže na predmety a nie na pocit radosti zo zábavy, lebo ju nezažilo. Prvotná príčina neúprimnosti a straty telepatických schopností. Zatvorí myseľ. A zatvorené mysle sú plné klamu, bolesti a horkosti. Ak máte v srdci a v hlave čokoľvek, čo musíte skrývať, schopnosť mentálnej komunikácie zostane nerozvinutá.
Mutant označuje rozpoloženie srdca a mysle, nie pokožky. Niekto, kto zabudol univerzálne pravdy a uzavrel sa dávnej pamäti. Nepočuje hlas Jednoty, keď je zaneprázdnený vlastným hovorom. No a v okamihu posledného výdychu naozajstní ľudia vedia, kam sa uberajú. Väčšina Mutantov to nevie.
…verzus filozofia Naozajstných ľudí
Veríte snom? Všetky odpovede prichádzajú prostredníctvom nich. Podľa domorodých protinožcov sa sen vzťahuje k rôznym stupňom vedomia. Rozlišujú snenie predkov, ktoré z myšlienok stvorili svet, snenie mimo telo a snenie v spánku. My, Mutanti snívame v noci, lebo nám nie je dovolené snívať cez deň s otvorenými očami. Najúčinnejšie získame odpoveď, keď sa točíme doprava a zvyšujeme vírenie energie v siedmych hlavných centrách tela.
Neveríte? Nie je ľahké nájsť zmysel v tom, kde nie je. Lenže: „Žiadne rozmary prírody neexistujú. Existujú len nedorozumenia a záhady, ktoré smrteľníci neodhalili.“ Tvrdia príslušníci kmeňa Naozajstných ľudí. „Neexistuje náhoda, všetko do seba zapadá, len ľudia tomu nerozumejú. Všetko nepríjemné stačí pochopiť. Vydať sa na milosť a nemilosť je niekedy tá najlepšia reakcia.“ Kúzlo je v ich poňatí čokoľvek, čo je dobré a čím môže človek prispieť k všeobecnému dobru celej skupiny.
Ostatných môžeme ovplyvňovať len vlastným životom a vlastným jednaním. „Našimi slovami a našim konaním pripravujeme pôdu pre život, aký chceme viesť!“ Keď o niečo žiadajú, napojení na univerzálne vedomie telepaticky vyslovia nasledovné: „Ak je to k môjmu najvyššiemu dobru a pre dobro živého.“ Neradi jedia niečo, čo má tvár. Spýtajú sa rastlín, či sú pripravené naplniť svoje poslanie a stať sa ich potravou. Vyhynutie každého jedného druhu je totiž krok k vyhynutiu ľudstva. A čím menej si toho zo Zeme vezmeme, tým menej jej toho dlžíme. Z hľadiska karmy.
„Hudobník nesie hudbu v sebe a nepotrebuje na to konkrétny nástroj. Je sám hudbou.“
Celý život trávia tým, že skúšajú svoje nadanie v rôznych oblastiach, získavajú tým nové mená a postavenie a hodnotou je zážitok, ktorý získajú. Medzi oslavným výberom vlastného mena a uznaním vlastnej hodnoty existuje dôležitý vzťah. Sú dospelými, ktorí sa vedia hrať ako deti. Čas vraj plynie preto, aby každý mal možnosť stať sa lepším a múdrejším a aby lepšie mohol vyjadriť svoje bytie. Oslavujú, že je človek o niečo lepší, nie, že je o rok starší. „Božská Jednota sa nezaujíma o to, čo robíme, ale prečo to robíme.“
„Neporozumieš roli vodcu, ak sa jej neujmeš. Každý musí prejsť všetkými rolami, bez výnimky, skôr alebo neskôr, buď v tomto živote alebo niekedy inokedy. Jediný spôsob ako uspieť v skúške, je skúšku podstúpiť.“ Povedal náčelník Majestátna Čierna Labuť. Všetky skúšky vo všetkých rovinách sa aj tak opakujú, pokiaľ v nich neobstojíme. Skôr alebo neskôr musí každý z nás vykročiť s vierou dopredu a viesť, aj keď len preto, aby prevzal zodpovednosť sám za seba.
Posolstvo od protinožcov
„Rozhodli sme a žiť v celibáte, v najvyššej duchovnej úrovni a zvolili sme si ťa ako posla. Naše kolektívne vedomie doteraz udržovalo Zem pohromade, ale teraz sme dostali dovolenie k odchodu, keď odíde náš posledný člen, bude to znamenať koniec národa Čistých ľudí. Chceme, aby si povedala vášmu ľudu, že odchádzame a ponechávame vám Matku Zem. Už nemôžeme ďalej tvoriť nové príbytky pre duše, pretože v púšti už nebude, čo jesť a piť.“
Najprirodzenejší spôsob ako odísť z ľudskej skúsenosti je uplatniť slobodnú vôľu a právo na voľbu. Pri narodení novorodencom hovoria: „Milujeme ťa a budeme ti na tvojej ceste nápomocní.“ Po poslednej oslave na počesť života sa posadia do piesku a do dvoch minút vypnú svoje telo.
Rozhodli sa odísť. Ako sa rozhodneme my? Byť ozajstnými ľuďmi alebo mutantmi?
“Bože, daj mi kľud mysle, aby som prijala všetko, čo nemôžem zmeniť, aby som zmenila všetko, čo zmeniť môžem a múdrosť, aby som rozoznala jedno od druhého.“
Marlo Morgan: Poselství od protinožců, Knižní klub, 1995
Pingback: Čarodejnica – Jak zabít manžela a další šikovné tipy pro domácnost