V júli 2017 som napísala, že „Píšem“, píšem román. Podnet vzišiel už skôr, a keď som teraz po dlhej dobe listovala na blogu, uvedomila som si, že je po kúskoch vlastne napísaný, len mu dať scénosled, štruktúru a formu.
november 2016
Autorka:
Neviem, či to aj ty tak máš, že príde myšlienka a musíš zapísať a potom zasa chvíľu nič.
Som v procese.
Literárna koučka: áno, presne tak to funguje, keď to funguje
Autorka: Vies o tom, ze sa tomu hovori napojenie na vyssie Ja a cerpanie informacii z databanky Univerza, tzv. Kroniky akáša? 😉
Literárna koučka: …ja tvrdím, že každá kniha už je hore napišaná a ty ju len postupne sťahuješ dolu a zapisuješ. niekedy si predstavujem, že tá kniha hore je ako sveter a ja ho postupne parám a tu dolu znovu pletiem. niekedy to ide ťažko (keď nenájdeš správny koniec), ale ak to chytíš za správny koniec, hore sa to para rýchlo a dole to rýchlo pribúda
Autorka: Pekný obraz. Ženský. Mne ide mužský. Sme antény zachytávajúce jemne frekvencie rôznych vlnových dĺžok. Erika s preloženými nohami si vyzúva červenú lodičku, netrpezlivo si hrabe vo vlasoch, prevracia očami a pohľadom mi hovorí, tak toto moja zlatá ja robiť nemusím. Píšem iba kedy chcem.
Literárna koučka: …necítiš sa vo svojom súčasnom živote trochu ako Alica v krajine zázrakov? nikdy nevieš, čo ta čaká za rohom alebo na konci tej králičej diery, ale ak nájdeš koláčik s nápisom zjedz ma, neváhaš ani chvíľu?
Odoslané z mobilu
január 2017
Autorka: Dnes je novy deň a som prístupná peknému a láskavému. Aj ty? Aj dnes platí, čo je v nadpise – Erika príde zajtra 😉
Literárna koučka: ako, moja milá? Dávame súťaž v prokrastinácii, či čo? Termín sa predlžuje do nedele polnoci
Autorka: Som nachladnutá, tak ako správny chlap zomieram. 😉
Literárna koučka: odkedy si správny chlap? …som ťa chcela popýtať o radu, ako vstúpiť do nového roku a nového cyklu, aby to bol úspešný vstup?
Autorka: Spáliť mosty, urobiť hrubú čiaru a smelo vykročiť s pevnou vôľou a sebadisciplíny.
Literárna koučka: kde tam to dieťa zapasuje? nakresliť si ho hrubou čiarou do budúcnosti? prečo je medzi včera a zajtra?
Autorka: Dieťa (idea, myšlienka, vzťah, projekt) je semienko, ktoré rastie, aby semienko vyrástlo musí byt jedinečné. Načo mu je informácia z minulosti, že boli iné semienka? Načo je ruži z Malého princa vedomosť, že sú aj iné ruže?
júl 2017
Ahoj,
posielam ti rozsypané puzzle obrazov zaznamenaných na papier, z ktorých raz bude román.
Teším sa na štvrtok.
október 2017
Autorka: Dnes to nedám. Papiere nachystané. Ono to príde.
Literárna koučka: Čakám a teším sa!
február 2018
– „Buď mi pošleš kapitolu románu alebo 10 výhovoriek, ktoré som od Teba ešte nepočula!“ znelo v telefóne prianie editorky adresované smerom ku mne. Tak som sa poddala a napísala:
Milá Soňa,
cez okno krásne svieti slniečko, ja sedím na mojej veľkej posteli pod osvetleným nápisom Dreams so slnečnými okuliarmi na nose a pruhovanými podkolienkami opierajúc sa chrbtom o plyšové slnko uvažujem nad desiatimi výhovorkami.
Je 16:00 hod, a práve som sa naraňajkovala hovädzieho steaku a zapila ho Johnnie Walkerom. Možno už tušíš, že mojou prvou výhovorkou je, že som spala. Aj dnes, aj včera, aj predvčerom. A nielen v noci. Možno je za tým jarná únava, ale keď som včera večer vyšla na cigaretku pred vchod, neprišlo mi to ako jar, ale skôr treskúca zima. Dnes som sa vzdala aj obeda u rodičov, ktorí ma volali už o jedenástej dopoludnia k nim. Proste som to nedala. Až teraz som znova prebudená a môžem sa chvíľu venovať niečomu vo vonkajšej hrubohmotnej realite.
Včera ma prebudila o desiatej kamarátka, ktorá sa sťahuje už rok o 100 m nižšie a keďže začala intenzívne pociťovať existenciu zblúdilej duše a prejavuje sa navyše aj pukaním všeličoho v okolí a pociťujú rôzne nepríjemné emócie aj iní ľudia, tak sa rozhodla konečne natrvalo z prázdnej budovy odsťahovať. Tak ma predstava jej rýchleho presúvania osobných vecí a nábytku vyčerpala, že som zaspala, až kým mi nezavolala ďalšia kamarátka z Talianska. Ide na ďalší kozmetický kurz učenia tetovania obočia a pier a ktoviečoho ešte krásneho na tvári. Rozhodnutá si potrebovala potvrdiť správnosť investície, keďže apartmány na piesočnatom talianskom pobreží Lloret de Mar sú neskutočne drahé, že som znova vyčerpaná únavou zaspala.
Keď som sa večer zobudila, už sa nedalo pracovať. Nebol ani dôvod na takýto počin. Zapla som si teda na TV seriály on-line epizódy z druhej série môjho obľúbeného seriálu Stratená duša. Neskutočne ma upokojuje, že svet je normálny a točí sa. Hlavnou hrdinkou je démonka Boo, svojou podstatou sukuba (latinsky succubus), nezaradená medzi svetlými a temnými Fae. Fae je sorta bytostí, ktorá sa živia energiou ľudí. Ľudia sú ich potravou a keďže Boo s nimi nevyrastala, ale s ľuďmi, tak až do prvého pohlavného styku netušila, že dokáže sexom vysať životnú energiu z muža, tak že zaspí s úsmevom na tvári naveky. Aj ja som zaspala. Asi po šiestej alebo siedmej epizóde. Potom som sa zobudila, vypla notebook, upravila si vankúš a spala spokojne celú noc. Stratená duša je teda mojou druhou výhovorkou.
Pôvodne som si myslela, že mojou prvou výhovorkou bude kamarát s výhodami. Vieš, takým ako v tom filme s Justinom Timberlake a Milou Kunis Ide len o sex. Lenže žiadny kamarát s výhodami sa mi neozval a ja mám svoju hrdosť, aby som niekoho prosila o milovanie, keď by malo ísť iba o sex. A pritom žena s pravidelným prísunom mužských energií cez milovanie získava neskutočný energetický potenciál. Analógia z čarodejnicou na metle čisto náhodná. Podstatné, že mám tretiu výhovorku, ktorá je vlastne príčinou tej prvej. Som čarodejnica bez lietania na metle.
Na štvrtú výhovorku mi mala poslúžiť kamarátka. Tá, ktorá sa sťahuje. Pozvala ma na stretnutie do jej predajne nábytku, aby som si vyskúšala bicie a ona mi do toho zahrá na klavíri. Lenže tým, že sa sťahuje do zadnej časti predajne, čo bola pôvodne kuchyňa, jedáleň a sklady a teraz pôjde o netradičný byt spojený s prácou a výhľadom do parku, tak sme spolu strávili pekné dve hodinky v piatok filozofovaním nad mojou novou fotelkou a prekladom poetických textov piesní mojej obľúbenej americkej bluesmanky Beth Hart v albume Fire on the floor. Je to ideálny spôsob ako sa naučiť anglicky. Uveriť, že anglicky hovoriaci majú zmysel pre poéziu.
Ešteže som si spomenula. Z Youtube mi hrá aktuálne Fat man, slnko už zapadlo a slnečné okuliare som vymenila za tie prísne učiteľské s čiernym rámom. Teraz si hovoríš, že piatok je dlhý a asi som ho celý neprespala. Máš pravdu. Dopoludnia som dočítala Artura Schopenhauera – Spisovatelum a čtenářum, aby som sa utvrdila v tom, že vytvoriť kvalitné umelecké dielo má svoj čas, svoj správny čas a ten teraz v nedeľu nie je. Piata výhovorka je skvelým ideologickým podhubím na prokrastináciu.
Šiestou výhovorkou je rozhovor s dcérou a následne s mamou v piatok večer. Neviem, či toto mám nejako hlbšie komentovať. Cítim sa zovretá v karme medzi nimi, kedy mi dcéra ukazuje ako som sa správala k mame a ja sa k mame správam ako dcéra ku mne. Dávam to. Vypísať sa mi z prežívaných pocitov nechcelo a nechce ani teraz. Proste je to tak ako to je. „Baby shot me down“ dohrala.
V miestnosti zostáva tma a svetlo je škoda zapaľovať. Kochám sa fialovo-ružovo-oranžovými zorami nad neďalekou Stanicou technickej kontroly za oknom. Dnes už si pomôcku na španielčinu neurobím. Je ešte čas do stredy. Podstatné, že som si vypočula texty, aby som si osviežila španielsku gramatiku a rytmus ich reči. „Good day to cry“ dohralo. Snáď nad mojimi vedomosťami učiteľka španielčiny nezaplače. Veď jej poctivo platím.
Že mám dnes termín na odovzdanie horoskopov a mala by som začať konečne so serióznou prácou na Lunárnom kalendári 2019 sa ako dve výhovorky nerátajú, lebo si ich už počula. Škoda. Nebudeme na to teraz myslieť. Treba sa venovať ôsmej, deviatej a desiatej výhovorke a vykreovať niečo, čo si ešte nepočula. Osmou výhovorkou by mohli byť hlboké úvahy nad sériou epizód zo seriálu Jackpot – changet life. Podobne ako mnoho iných finančne chudobných ľudí, nielen v Amerike, zvažujem alternatívy na získanie väčšieho obnosu peňazí. Možno mi zargumentuješ, že mojou výhrou je napísanie a vydanie románu a ja nemám protiargument. Dôležitejším sa však javí iný fakt. Ono výhra mnohým zničila život. Finančná výhra spôsobila, že sa na výhercu zlietla rada supov a jedna čistá, krásna, obetavá duša skončila po vražde v nebi. Skôr ako sa narodil jeho syn. Hovorím si, že závisti a nenávisti voči mne krehkej a éterickej bytosti bolo namierenej už dosť. Je to dobre ako to je. Ďakujem za teplo domova, strechu nad hlavou s pripojením k internetu, maminu slovenskú kuchyňu, prácu, do ktorej môžem chodiť občas a nie každý deň od nevidím do nevidím, ľudí s príbehom a veľa kamarátok a kamarátov. Dohrala posledná pesnička albumu „No Place Like Home„.
Vlastne s tým napísaným súvisí deviata výhovorka. Veľa snívam. Nie v spánku (teda aj), ale hlavne cez deň. Telesná schránka sa nachádza na jednom mieste a duša si lieta kde-kade po svete. Je so spriaznenými dušami, ktoré sú jej blízke, prežíva ich príbehy v hlave aj na tele a keď sa vráti späť, na chvíľu sa adaptujem na realitu.
Poslednou desiatou výhovorkou je, že písať výhovorky je strašne ťažké. Úplne sa zotmelo. Už kapitolu nedám. Pošlem ti však blogové texty spred 15 rokov. Budem vďačná, keď mi povieš ako ich osviežiť, rozšíriť a možno ich zakomponovať do románu alebo vytvoriť iný.
Teším sa na tvoju správu.
Z.
PS: Ak by si niektorú z výhovoriek neuznala, tak potom ju nahradím výhovorkou na arzenál nepozretých filmov, ktorý mám v poličke písacieho stolíka. Dobieham filmovú gramotnosť aj v iných ako mysterióznych, fantasy a sci-fi sférach. 😉
_____________________________________________________________________________
Milá Zlatica,
prvý mail v tejto komunikácii s názvom Erika príde zajtra (ktorý vlastne začal eskapádu výhovoriek), si mi poslala 3.10.2016.
Môžem Ti oznámiť (s neskrývanou radosťou a prekvapením!), že Erika práve dnes dorazila!
Áno, toto je Erika!
Musela som niekomu prečítať, taká som z toho bola vedľa, a jediný, kto bol poruke, bol môj muž a on mi hovorí: toto vôbec nie je ona. Vôbec si ju neviem predstaviť!
A to je úplne v poriadku, lebo to nie si Ty, ale Erika!
Jediné, čo treba zmeniť, je oslovenie, ibaže by Erika mala nejakú literárnu koučku, ktorá ju núti napísať knihu a za trest jej musí poslať tento zoznam.
Inak netreba zmeniť ani jediné slovo!
Wau, je to konečne tu!
Veľmi sa s tebou teším!
A ešte viac sa teším na ďalšie pokračovanie!
Pekný večer,
S.
December 2018
Je polovica decembra 2018, ďalšieho roka, vonku padajú snehové vločky, tak vyťahujem text z emailovej korešpondencie. Ráno som si totiž vytiahla ďalší, v poradí druhý lístok z dvanástich napísaných na Luciu. Ono by sa mali iba roztrhať alebo spáliť a pozrieť si len ten štedrovečerný ako predpoveď na nasledujúci rok 2019, ale zmenila som pravidlá. Na lístku ráno stálo: „Píšem román“.
Analyzujem napísané podľa konceptu Transakčnej analýzy v knihe Jak si lidé hrají od Erica Berneho a vychádza mi, že hra ANEBY so slovnou hračkou rodičovsko-detského „áno, ale“, ktorej cieľom je získanie sebaistoty, je na konci. Už len aktom tohto zverejnenia. Respektíve opätovného písania na blog.
Pre dnes stačilo. Idem dokončiť textácie individuálnej objednávky magických balíčkov a zasa nabudúce.