Filmové príbehy – ženský svet

„Maj oči otvorené a kolena pri sebe. Keď otvoríš kolená, oči radšej zavri.“ Našla som si v upútavke na film Tučná grécka svadba, ktorý si určite nepozriem. Stačilo. Niektoré filmy proste vidieť nemusím. No a tieto ma ešte na pozretie čakajú. Po mužskom svete cez filmové príbehy – spoznávanie ženského sveta začína.

V zajatí príbehov

Po dlhej dobe ma ako prvý zaujal Červený stan (The Red Tent, 2014) ako drsná ukážka osudu ženy Dinah – jedinej dcéry Jacoba, v časoch biblických hrdinov. Zobrazenie ženského sveta, ženskej pýchy aj lásky ženy. O láske, ktorá prežije aj smrť a mŕtvi nikdy nezostanú mŕtvi. „Nastražte uši a nikdy neprestanú rozprávať. Všetky hranice sú konvencie čakajúce na prekročenie a život prekračuje limity. Vidieť seba možno prostredníctvom očí toho druhého.“

Srdce zamknuté zlobou vyslovuje prekliatie
Po nej ma uchvátila Maleficent (Zloba královná černé magie, 2014). Rozprávka o chamtivosti a zle, ktoré môže (ale aj nemusí) zastaviť boj. Avšak zlomiť kliatbu chamtivosti a zloby môže iba pravá láska. Film, nielen, pre ženy na materskej a ich deti, ktorým všepujeme cez múdrosť rozprávok základné princípy (archetypy).

Jeho ctižiadostivosť jej vzala krídla a zlomila srdce plné jasu. A tam, kde vládne zlomené srdce ženy, vládne temnota. Pretože zármutok zlomených sŕdc je skrývaný za vysokými a pichľavými hradbami. Srdce zamknuté zlobou vyslovuje prekliatie, ktoré nemožno vziať späť, iba naplniť.

A ešte čosi: Z bytosti, ktorej zachránite život, si viažete otroka, sluhu alebo vazala. Vezmete mu jeho život, ktorý bol u konca a zaviažete ho na ten svoj. Podobne ako Vládkyňa Zloba. Avšak pravá láska má veľa podôb a len pravá láska zahojí srdce a nejde len o lásku medzi mužom a ženou. Ona oľutovala svoje slová, otvorila srdce a vzala späť, čo vyslovila. Stala sa tým zraniteľnou voči zlu, čo zostalo v ňom. A on sa stal sa obeťou vlastných ambícií zaslepený bojom o moc bez štipky lásky. Hm.

Láska, láska a zas láska
Ako naivnú protiváhu s hlbokým obsahom odporúčam fantasy-rozprávku Hviezdny prach (Stardust, 2007) s mojou obľúbenou herečkou Claire Danes o páde hviezdy a skutočnej láske. Keď sme už pri láske, tak Jeden den (One day, 2011) rozplakal moju romantickú dušu. Aj Návrat do Cold Mountain (Cold Mountain, 2003) ma chytil za srdce a vyplavil slzy. No dosť sentimentu!

Silné ženy s charakterom

Film Raňajky u Tiffanyho (Breakfast at Tiffany’s, 1961) ma po knihe mierne sklame záverom. Zásadnú myšlienku: „Radšej mať rakovinu ako nešťastné srdce.“ v ňom však nachádzam. A po roku od čítania inej knihy „Dobrý deň, smútok“ sa okľukou vraciam k nonkomfortnej Francoise Sagan cez autobiografický film Nehanebné lásky Francoise Sagan (Sagan: Un charmant petit monstre, 2008) so vzburou voči meštiackej morálke, existenciálnou samotou, egoizmom a láskou k voľnej láske. Sloboda v ženskom prevedení. Môj tieň. Odnášam si slová odvahy, odhodlania a prijatia: „Všetci zomrieme cestou.“

Navždy mladá (The age of Adaline, 2015) s nádhernou symbolikou srdca, ktoré keď zomrie, žena (človek) v tom momente prestane starnúť – až kým sa znova nezamiluje. Rezervovanosť podmienená smútkom skrývajúcim tajomstvo a tajomstvo ako bariéra k odovzdaniu sa bezpodmienečnej a oddanej láske. Život, ktorý žije, ale neprežíva a nepreciťuje, kým si nedovolí opustiť smutné tajomstvo, prijať lásku a zostarnúť. Krásne.

Švadlena (The Dressmaker, 2015) shakespearovská tragédia zasadená do prostredia austrálskej osady v hviezdnom obsadení s Kate Winslet, alebo tiež o živote a smrti, o prekliatí, o tom, že čím človek žije, tým zomiera, o zobrazení dopadov zákonov príčiny a následku. Vendeta! Z Klubu odložených žien (First Wives Club, The, 1996) si ponechávam si vetu: „Každý prvý manžel potrebuje príučku.“ a tiež: „Som mama, tak poslúchaj. Sťažuj si u svojho cvokára.“ A prechádzam na tému filmov so spirituálnym podtextom. Nie, žeby ho niektoré predchádzajúce nemali, len možno nie tak do očí bijúco.

Éterické víly

Jedz, modli sa a miluj (Eat, Pray, Love, 2010) – keď už kedysi chuť východoázijskej kultúry v zmysle duchového rozvoja ochutnal Richard Gere, tak prečo nie jeho filmová partnerka Julia Roberts. V meninový deň si z filmu odnášam instantnú múdrosť: „V láske je človek v rovnováhe, keď nie je v rovnováhe.“ Toľko ďalšia indícia na mojej ceste srdca.

Uvoľnenie a pocit, že po svete behá mnoho divných žien s mimozmyslovými schopnosťami a nejde iba o ojedinelý fenomén si pripomínam v Dome duchov (The House of the Spirits, 1993). Magický realizmus je proste nádherný svet.

Neumírej, dokud mi neřekneš, kam jdeš (No te mueras sin decirme adónde vas, 1995) – argentínske filmy patria k pohladzujúcim moju dušu a upevňujúcim vieru oslabenú prázdnymi intelektuálnymi úvahami: „Definuj lásku, aby som vedel, čo mám robiť.“ Totiž: „Myseľ vytvára priepasti, ktoré dokáže preklenúť len srdce.“ a „Bez snov sme len hromada vnútorností a strachu.“ Film skončí a zostane len plátno. Mŕtvi nás nechávajú samotných. Nielen o reinkarnácií, vnímaní aury, videní duchov, ale o nádeji naprieč životmi.

Príbeh príbehov
Atlas mrakov (Cloud Atlas, 2012) – film s tematikou pohybu v časových a priestorových líniách a ich prekročenie. Na môj vkus príliš veľa rýchlo striedajúcich sa sekvencií jednotlivých príbehov. Pozitívnou správou je, že si ho hodlám pozrieť ešte niekoľkokrát. Na záver niekoľko koncentrovaných múdrostí z neho:
„ Ako vieme, ktoré veci môžeme zmeniť a ktoré musia zostať nenapadnuteľné?“
„Pravda je len jedna. To jej verzie sú nepravdivé.“
„Ľuďom možno vládnuť len tak dlho, pokiaľ im niečo poskytujete.“
„Prežitie často vyžaduje odvahu.“
„Znalosť je zrkadlom, v ktorom uvidíte, kto ste a kým sa môžete stať.“
„Urobte, čo môžete neurobiť.“

Toľko filmové odporúčania na obdobie monzúnových dažďov a dlhé zimné večery odo mňa.