Hudobný príbeh lásky


Máj - lásky čas

Máj – lásky čas

V havajskom šamanizme sa odovzdáva múdrosť, že láske je iba vtedy, keď sa človek cíti šťastne a radostne. Ten, čo pieseň ozajstnej lásky zaspieval, je už mŕtvy. Drvivá väčšina srdcervúcich piesní sú psychoterapiou publika projektujúcich túžby a želania na iný objekt a zažívajúci celú plejádu emócií, ktorým mylne pripisujú slovné spojenia „milujem ťa“, „ľúbim ťa“ alebo „mám rád/rada“.

Na prvú cestu a prvého stopára do Prahy, toho, ktorý mi držal volant auta, kým som telefonovala počas jazdy na mokrej anticelulitídovej Dé Jednotke, sa proste nezabúda. Odvtedy sa stopárov v mojej „striebornej kvapke“ vystriedalo veľa – cez somvprahe.sk, jizdomat.cz, blablacar.com. Aj veľa životných príbehov. Aj mnoho piesní z autorádia. Z obľúbených ponúkam hudobný príbeh lásky.

Príbeh nášho posledného stretnutia

Vystrelíme naprieč nebom, lebo láska je droga. Kríže z nahých tiel tvoria súsošia. Leto však končí. Milióny ciest, pointa uniká, snažím sa zachovať svoju tvár. „A tak doufám, že to co mě i Tebe tak mrazí, nejsou jen tři tečky na konci frází!“ Bojíš sa, že náš cieľ je v nedohľadne. Vytrácaš sa. Bol si tieňom môjho svetla. Odcudzili sme sa, odišla som ďaleko za sebou.

Ona: Bojím sa temnoty a mojich démonov a hlasov, ktoré hovoria, že nič nebude v pohode. Len tvoje slová ma môžu stiahnuť dole. Cítim to v mojom srdci, duši, mysli, že som stratila teba, seba a zneužívaš každý dôvod žiť, čo mi zostal.

On: Zostáva boj s emocionálnymi silami, keď slová režú ako nôž.

Ona: Teraz už môj hlas počuješ? Toto je moja bojová pieseň, beriem si svoj život späť.

On: Povedz im všetko, čo teraz viem, vykrič z vrcholov striech, napíš na oblohu.

Ona: Vážne to musíš tak prežívať?

On: Radšej choď a miluj seba.

Ona: Zostávajú osvedčené pravdy, čo ťa nezabije, to ťa posilní a to, že som sama neznamená, že som osamelá. ;-)

On: Kamarát – iba kamarát? Asi preto, že som taký blázon.

Ona: Krásne slobodná, chcem mať svoj svet.

A vraciame sa k známemu – láska, máš ju, keď ju nemáš.

***

On: Odkiaľ máš túto moju adresu?

Ja: Neviem, kto si, ale mobilná aplikácia sociálnej siete si ťa našla v mojom zozname.

On: Aha. Som Stopár.

Ja: Rada ťa po roku čítam. Si jeden zo symbolov magického realizmu, ktorý žijem. Môj prvý stopár.

On:  Som čerstvo po rozchode a práve momenty, keď sa viem uvoľniť sa ukazujú ako práve tie čarovné prvky môjho až bolestne reálneho života. Pretože nevieš kde je hranica. Nevieš, čo je reálne a čo je čarovné.

Ja: To je mi ľúto. Ten rozchod. Dúfam, že som sa ťa prvýkrát hneď ako veštica nespýtala, či ste ešte spolu?

On: Nie.

S úľavou som si vydýchla.

A tu niekde začínajú príbehy posledných stretnutí do roka a do dňa… O tom možno niekedy inokedy.

Tento obsah bol zaradený v O mne, Svetom-letom, Ženský svet, zo šuflíka. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>