Kamienky do mozaiky roku 2015

Novoročný západ slnka
Novoročný západ slnka

Sedím doma s čiernou mačkou a pozerám do monitora. Píšem horoskop roku 2015 a neustále odbieham. Je náročné preciťovať všeobecné a osobné tendencie na celý rok a som rada, že sa tým zaoberám iba zopár dní z tých 365-tich. Drobné udalosti počas písania zapadajú ako kamienky do mozaiky.

***

Telenovelový happy end
– „Pozdravuje ťa Erika“, oznamuje mi mama po položení telefónu s novoročnou gratuláciou „a odkazuje, že sa jej splnilo všetko do bodky, ako si predpovedala.“ Usmievam sa spätnej väzbe tesne po Novom roku a ďalšie dôležité zrkadlo mi príde 6. mája 2015 – prichádza mi na myseľ súbežne.

Pripomínam si na obsah nášho stretnutia so sesternicou a následný priebeh udalostí. Pred rokom prišiel za ňou manžel, že už ju nemiluje a chce sa rozviesť. Zveril sa jej s tým pred deťmi v adolescencii v štedrovečerný čas. Odišiel, ona zostala. Na krku hypotéka za rekonštrukciu domu, ktorý vlastní a býva v ňom s nimi jej svokra a jeho mama.

Mačička od víly Eriky
Mačička od víly Eriky

Siaham do zápiskov z denníka s dátumom 14.3.2014: „Máte za sebou 15, 20 alebo 25 rokov fungovania v inštitúcii zvanej manželstvo a vy môžete skonštatovať: „Dávam výpoveď z manželstva.“ Firma zvaná manželstvo sa neosvedčila. Dospeli ste do štádia, kedy pracujete v práci kvôli peniazom a nie vnútornému napĺňaniu, adolescentné dieťa sa v antagonistickom odpore voči vám rodičom hrá na poloboha, pre ktorého sú vaše minulé skúsenosti bagateľ, pričom si zároveň užíva výhody bezplatného hotela s názvom Rodičovský príbytok a vy v bezmocnosti a hneve zvažujete, či mu nehumánne jednu vraziť po papuli, alebo ho/ju vyhodiť na tú ulicu, ktorú vyznáva ako svoj lepší domov. Strácate silu, mladosť, entuziazmus, zdravie. Dospeli ste do štádia, kedy vám je vytýkané, že ste nič neurobili a nepriniesli. Veď platiť nájom, stravu, poplatky je „nič“ oproti kúpe auta, nábytku, ktorý by ste si ale nemohli dovoliť, keby nebol jeden, čo poplatky platí, ideálnejšie pomáha platiť. Začnete o sebe sami pochybovať. O tom, či má vôbec takýto spôsob života zmysel, či má vôbec váš život zmysel a ste v kríze stredného veku. Vaše vlastné výčitky voči rodičom vám vlastné dieťa dáva ako na dlani len s kulisami inej módy, hudobnej skupiny a rovnako otrasnými kamarátmi.

Nevera je z pohľadu hľadania zmyslu života v kríze stredného veku iba malou oddychovou dovolenkou v inštitúcii zvanej manželstvo.

Prešiel rok. „Každá bolesť, myslím, že to vieš, učí dušu rásť.“ Deti mu vynadali, ona sa zo zážitku vyrozprávala v dedinskej partii kamarátov, svokra si ju začala konečne obchádzať a stiahla rozkazovačné vety v prejavoch správania. Medzitým on v zahraničí stratil prácu, keď nemal milenku z čoho finančne dotovať, opustila ho a on sa so sklonenou hlavou a snom, aby všetko bolo ako pred tým, vrátil späť. Prijala ho a prežili na bezpečnom mieste krásne zimné sviatky po roku. Veď všetky, aj dospelé deti, majú rady rozprávky: „A žili šťastne, až kým neumreli.

***

Do stratena
Do stratena

Duša je večná
Stručnou charakteristikou roku 2015 je viera v rozprávkové šťastné konce, lebo duša nestarne, je večná. Pre niekoho však môže byť šťastným koncom strata zamestnania. Podobne ako u tej zdravotnej sestry, ktorá cíti smrť ako špecifický zápach vychádzajúci z tela človeka. Vtedy vie, že je oživovanie pacienta na lôžku operačnej sály zbytočné. Prezývali ju pre jej presný „odhad“ bosorkou a nedávno prepustili z práce. V dnešnej dobe sa neupaľuje fyzicky, ale ekonomicky z iných – sofistikovaných dôvodov. Hm, len tak mimochodom – Mám rada ľudí, ktorí za mnou prídu s prosbou, ako nájsť v kartách odpovede na aktuálne otázky, ako ich vnímať a nie na veštenie budúcnosti.

Západ slnka nad cintorínom
Západ slnka nad cintorínom

Koniec manželstva s Alzheimerom
Pre niekoho zasa môže byť šťastným koncom a vykúpením smrť. Po Troch kráľoch mamu a jej kamarátku dôchodkyňu veziem na pohreb ženy, s ktorou prežili ako priateľky polstoročie. Šikovná, komunikatívna a obratná manažérka aj prevádzkarka pracovného a materiálneho života vzdala život. Dospela ku koncu na životnej púti. V dome mojich rodičov v čase jej pohrebu z komína padá do horúcej pahreby krbová vložka a do najbližšej opravy o 9 dní zostáva na poschodí chladno. Jej posledná rozlúčka s nami. Moja mama mi rozpráva priateľkin príbeh.

Poznali sa od čias školy. Jej rodičia chodili na roboty ďaleko a ju vychovávali starí rodičia. Zamilovala sa do Moraváka. Prišiel ju domov požiadať o ruku. Pokiaľ bola v robote, jej mama mu narozprávala o rodine to najhoršie a odhovorila ho. Ona sa nikdy nevydala a nemala deti. Manželstvom sa jej stala práca. Zvolila bezpečný milenecký vzťah so ženatým mužom. Keď jej mama zomrela z pocitu viny a neodpustenia voči nej, zvolila si za partnera Alzheimera.

Inovec od Soblahova
Inovec od Soblahova

Ľúbte a prijmite, to stačí
Vo fáze pobytu v Domove sociálnych služieb s, v ľude tradovaným, sloganom: „Tu osprostie aj zdravý!“ maminu priateľku od svojich detských čias vidím prvýkrát. Ona žije viac vo vlastnom svete a sestrám (jej biologickým) v tom vonkajšom, reálnom svete už starostlivosť o ňu prekáža. Peniaze minuli, majetky porozdeľovali. Ona sedí na sedačke ústavu a ukazuje nežnú ubolenú dušu v detsky krehkej fyzickej schránke. Smrad moču v nose, viditeľné šikanovanie rómkou (lebo prišla návšteva s darčekmi k narodeninám), prekrýva milý úsmev sestričiek. „Neskoro sme začali stavať, Lydka.“ hovorí mojej mame. „Ani som si svojho domčeka neužila.“ Zomiera. Po poldruha roku od smrti svojej mamy aj fyzicky.

Čiperná, energická a samostatná vnučka sa ti narodila.“ usmievam sa nad fotkou, ktorú mi ukazuje bývalá kolegyňa z úradu paralelne v deň návštevy maminej priateľky. Pýtam sa na dátum narodenia a nachádzam zhodné numerologické a astrologické aspekty s dátumom narodenia ženy narodenej o vyše 60 rokov pred týmto dievčaťom. „Ľúbte ju a raz si sama vyberie aj dobrého muža. Stačí ho prijať do rodiny.“ Prikladám ešte pozitívnu predpoveď sudičky.

Januárová snehová kalamita
Januárová snehová kalamita

***

– „Čo sme dlžní?“, pýta sa ma kamarátka z detstva a z rečí mamy moja sesternica z druhého alebo tretieho kolena.

– „Teraz nič. Keď ich nájdete, desiatok z toho, čo nájdete. Tak ako sa píše v Alchymistovi.“ Stiahla si čiapku hlbšie do čela a uzavrela návštevu ich exekuovaného domu v susedstve v jeden studený, zasnežený januárový deň. Domu po otcovi (mojej mamy bratrancovi), ktorý si schoval peniaze neznámo kam a náhle zomrel.

***

Symbolické značky na ceste poslania
Na ceste k Fly Dubai pár hodín po odoznení snehovej kalamity so štvorhodinovou núdzovou prestávkou v kolóne áut sledujem symbolické značky – znamenia. Aj v Dubaji totiž treba mať plnú nádrž, keď zlyhá navigácia a šofér nesprávne odbočí. Dve holubice vzlietli z cesty pred autom do nebies ako holubice mieru. Holubice mieru z pohľadnice. Vtedy viem, že sledujem symbolickú značku na ceste z novembrovej Prahy.

Hory z lietadla
Hory z lietadla

***

V lietadle ma učiteľka jogy upozorní, že keď sa ponorím do seba, nevedome pohybujem prstami na rukách, akoby som v nich mala indický ruženec – rudrakshu.

– „Kedy už konečne nastúpiš na riešenie svojho životného poslania?“ spýta sa ma so skrytou výčitkou v hlase.

– „Vnímať, preciťovať a rozdávať radosť a lásku je tiež poslaním. Čo viac?“ odľahčujem s úsmevom.

Jasnosť, pokoj a ľahký úsmev na perách – tak to je to pravé, ktoré vždy nájdem v Dubaji. V Miracle garden objavujeme krásu v jednoduchosti pod kvetovými girlandami v tvare srdca. My fotíme Indku, nás Nepálčan pred domom z kvetov a odovzdávame si vzájomne radosť. Sever nachádzame vo výške 124-tého poschodia na Burj Khalifa.

Burj Kalifa
Burj Kalifa

Nulová gravitácia v Dubaji
Zažívam nulovú gravitáciu nielen v podniku Zerogravity. 124 poschodí na vrch Burj Kalifa za minútu. Bývanie podľa vzoru Ameriky 50-tych rokov v Motorcity. Opaľovanie na public Jumeirah beach uprostred fotografujúcich turistov vypustených z autobusov. Posedenie v belgickej reštaurácii na Dubai Marina Mall pod Adress hotelom. Spievajúce fontány v Dubai Mall a Silvestrovské svetlá na Burj Kalifa. Zážitok starého Dubaja v Satve. Nočná prechádzka po Dubai Marina Mall. Rozprávka z Tisíc a jednej noci v Souk Marinat pri Burj al Arab na Jumeirah Beach a voniam lupene kvetov ruží vo fontáne. Nákupy v Global village a sobotná (u nás piatok) atmosféra nákupov a zábavy. Posielam pozdrav z pohľadu na Ski v Emirates Mall a Dubai Marina Mall. Výlet končí uvedomením, že Slovensko aj s Bratislavou je zaostalým vidiekom.

– „Napíš knihu s názvom – To, čo nám závidia a s podtitulom Historky z Dubaja.“ zasmiali sme sa uvoľnene a s iróniou v hlase svorne všetky dievčatá na večeri v Greens. Tesne po zážitku Splnu nad Atlantisom v umelo vytvorenom ostrove v mori s tvarom Palmy a prognózou ponárania Benátok v priebehu desaťročí, ktorý napĺňa svoje posolstvo tým, že tam stojí. Po „fashion show“ – honosne nazvanom predraženom výpredaji šiat z Pakistanu vo veľkom ponárajúcom sa sídle. A dva týždne pred tým, ako mi od jednej z nich príde správa takmer zrútenej veže v Dubai Marine.

Vila v Dubaji
Vila v Dubaji

Anjelské miesto čistenia kariem
Dubaj je prázdnym miestom, kde sa naplno rozvinie, čo je v duši. Miesto, kde sa karma ešte len tvorí tými, ktorí tam prichádzajú. Učiteľka jogy po prílete stiera urieknutie, na druhý deň hľadá stratenú kreditku, tretí deň jej morská vlna vrazí do kolena, nemôže chodiť do konca pobytu, máva sny o žene v „búrke“ a obchádzajú ju zvláštne úzkosti. Učiteľka angličtiny zasa nasáva veľa zážitkov z turisticky zaujímavých miest, fotografií a odnáša si šaty z Kuvajtu ako pre Snehulienku medzi trpaslíkmi v škôlke a možno aj šaty pre budúceho ženícha. Ja tam zanechávam karmu v podobe zimnej bundy z Viedne na konci cesty po duchovnom Ríme, indickú sukňu z medzinárodného jogového sústredenia, bielu blúzku zo Španielska, tričko z francúzskym nápisom Dcéra, nohavice v taške Elle a odnášam si kožený kabát z Pakistanu a modré paleto z Libanonu. Pre mňa je Dubaj miestom, kde sa vynorím a zhlboka nadýchnem, kým sa znova ponorím do kalnej vody. Nie pre každého je príjemným zážitkom, v závislosti od toho, čo v sebe nosí, ale v zásade stále anjelským mestom. Ďalšia karma uzatvorená.

***

Správna voľba
V zmysle môjho karmického záväzku: „Vezmi troch stopárov, za to, že si jedného z nezmyselnej bezpečnostnej zásady nevzala a celý deň na to myslela.“ Beriem dva dni po návrate z Dubaja cestou do Prahy posledného tretieho stopára. V Drietome na úpätí zasnežených Bielych Karpát, kraji Žitkovských bohýň, stojí na kraji cesty zababušený mladý chlapec. Študent psychológie a liečebnej pedagogiky. Vraj, ešte nikto mu tak rýchlo nezastavil a ani mu ako asistentovi vozičkárov nikto počas jazdy neurobil zadarmo supervíziu. Radostný deň zažíva, preciťujem zákony príťažlivosti a spomínam na posledný, minuloročný pobyt v Prahe.

Praha Výtopna
Praha Výtopna

V stovežatej Prahe
Spomínam na sobotné ráno a coassant vo francúzskej kaviarni, crafťák v jednom z obchodných centier, tlačenicu v Palládiu, kaleidoskopické kino, zrkadlový a krištáľový labyrint, vycvičené prasiatko na ulici, kebab a potom pouličná hudba na Václavskom námestí od M.T.P. z Veľkého Krtíša. Za poklonu „tak šikovný chlapec môže byť len zo Slovenska“ dostávame od neho späť: „tak krásne dámy môžu byť jedine zo Slovenska.“ Čašník Slovák Miško našu spokojnosť s jeho obsluhou a oslovením odmeňuje lízatkami prichádzajúcimi vo vagóne vláčika a pod nápisom „Restaurace nenese odpovědnost za vaše děti. Prosíme, hlídejte si je.“ vo Výtopne. Presúvame sa, lebo Princezná Dia je alergická na cigaretový dym. Následne cucám mokrý prameň vlasov namočený omylom do bourbonu v plastovom poháriku. Láska je dokonalý zločin v rámci Festivalu francúzskeho filmu Saint Laurent nás utvrdzuje v tom, že psychoanalýza je jediná správna voľba. Seminár „Vyber si svuj psychoterapeutický výcvik“ uzatvárame predčasne. Český Pohádkář v celonedeľných Letňanoch je iba slabým odvarom francúzskej esencie, ale stretnutie s kamarátkami už natrvalo žijúcimi a pracujúcimi v Prahe a hand made výrobky – potešia.

– „Do roka a do dňa si v tu.“ Zostáva mi z priateľského stretnutia v hlave. Navštevujem následne inú kamarátku – rodáčku, ktorá sa tam natrvalo odsťahovala v čase môjho novembrového pobytu. A odrazu mi stovežaté mesto otvára svoju jarnú náruč. Súbežne s plánovaním cesty do Milána a Toskánska.

***

Novoročný výklad Witch Tarot
Novoročný výklad Witch Tarot

Prirodzený kolobeh života
Gregoriánsky kalendár akceptujem v systéme života vo vonkajšom svete. Osobne žijem podľa lunárneho kalendára. Rekapituláciou popísaných udalostí v tomto aj predchádzajúcich článkov z roku 2014 počnúc februárom pre mňa rok rozbehaného Zeleného (Dreveného) Koňa skončil. Zastihnutých osudom pre niekoho znamenal pád a pre niekoho rozchod, pre iných znovunájdenie či zamilovanosť. Pre iných bol smrťou, narodením alebo skôr zmenou či transformáciou. Prirodzený kolobeh života.

Môj rok začína 19.2.2015 v čase novu a začiatku čínskeho lunárneho kalendára, roku Modrej Ovečky (Drevenej Kozy) a naozaj začne až mojimi narodeninami. Čo prinesie? Bude znova hektickým a rozlietaným? Ktovie! Žijem existenciálne.

Jasnovidnosť v rodine
– „Včera som videla ako sa tu mihol biely tieň.“ hovorí mi mama.

– „Kto v tomto období zomrel?“ pýtam sa.

– „Tvoj starý otec. Vždy hovoril: Marec, poberaj sa starec! A raz sa aj pobral.

– „Ten až v marci. Kto zomrel teraz vo februári?

Spln po novom roku
Spln po novom roku

Menuje postupne rovesníkov aj starších a zastaví sa.

– „A veru sa zjavil vtedy ako Martin išiel na cintorín zapáliť mu sviečku.“ spája si udalosti a ja si spomínam na januárovú návštevu u nich, ešte pred Dubajom. Zároveň moju prvú návštevu po tridsiatich rokoch v ich dome spolu s ňou.

– „Len toto sa mi stalo prvý raz, že som videla mihnúť sa tieň.“ obrátila sa ešte na mňa.

Jasnovidné schopnosti cez sny sa jej rozširujú. Odchádzam bez slova.

Už len vybalansovať rovnováhu (2+0+1+5=8 – číslo rovnováhy) medzi vznikom a zánikom, rastom a skazou, životom a smrťou, v kamienkoch mozaiky dvoch častí – jin a jang – jedného nekonečného celku a zadefinovať duši vlastnú predstavu rozprávkového šťastia.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore