Stratená v medzičase


O 5 minút

Stíham veci o 5 minút pred záverečným termínom a pre niekoho je možno už 5 minút po ňom. No a medzi týmito pohľadmi stojím ja. A možno tých o 5 minút je aj o minútu, ale veď to je jedno. V apríli jednoducho zažívam stres ako motivačný faktor.

Sneží. Hlásia tretí stupeň povodňovej aktivity, hladina potoka stúpa každou hodinou a ja pozorujem plameň horiaceho dreva v kachliach. Navarila som kapustnicu ako sa na veľko(via)nočné sviatky patrí a realizujem sľuby. Diplomovú prácu som plánovala napísať cez Vianoce. Vzhľadom k tomu, že nesnežilo, tak som si s písaním počkala na sneženie veľkonočných Vianoc. Alebo žeby to bolo naopak? Vianočne sneží, aby som splnila svoj sľub písania diplomovku počas zasnežených Vianoc? To je jedno! Písaniu sa vyhýbam tým, že uzatváram záležitosti ešte zo septembra minulého roka a sama seba sa spytujem, čo všetko vybavím, zariadim a uzatvorím, keď sa budem mať pripravovať na štátnice. Vyrábam si stres odkladaním písania práce, aby som pocítila motiváciu.

————

Dane, smrť a obrazy

Cukráreň u veštici

- „Prišla s tebou hromada duší. Normálne mi až hučí v ušiach ako sa prekrikujú.” zakryla si uši jasnozrivá účtovníčka, kým som jej podpisovala daňové priznania.

Dane a smrť. Oboje živého človeka neminie. Len prečo prišli so mnou aj mŕtvi? Vzápätí som si predstavila počet úradov, ktorých sa týka moja záverečná práca a ak by ich malo byť len 100 na jeden v každom meste Slovenska, tak prijímam naraz minimálne 8000 telepatických prepojení. S úradníčkami? Nie. Nakoniec sa ukázalo, že so mnou prichádzali zblúdilé duše pripútané k jednej pani, s ktorom som mala o hodinu stretnutie. Odviedli sme dušičky do svetla a počas nasledujúceho stretnutia mi hovorí: „Stála som minule pred vašimi obrázkami a zažila „déjà vu“.“

- „Áno? Tak sa premiestnime v časovej osi k udalosti, ktorá s vašim pocitom súvisí.“ riešila som hneď.

- „Ste v kostole s nádhernými obrazmi v hrubých vyrezávaných zlatých rámoch. Vy ste ich maľovali. Ja prichádzam sprostredkovať vám prácu. Maľovanie iného kostola a stávam sa vašim učňom. Aj vtedy ste mi to povedali, aj vtedy ste mi povedali tú vetu: „Maľovať vie každý.“

Aj teraz maľujeme obrazy v mysli a stávame sa majstrom a učňom. „Déjà vu“.

————

Človek plagiát v čase Kairos a v čase Chronos

Prvosienky

Kamarátka scenáristka a spisovateľka ma ubezpečila, že je v poriadku, ak nepíšem denne dve strany, ale za jeden deň napíšem 45 strán. Jednoducho každý sme iný a netreba sa pre do trápiť výčitkami svedomia. Z čoho plynie iné zaujímavé poznanie: Chcete vedieť ako účinne schudnúť? Áno? Nuž, napíšte 75 strán za rekordne krátky čas a zistíte prečo sú intelektuáli takí vychrnutí. Žijú totiž viac duchovným ako hmotným bohatstvom. Ja len dúfam, že s tými piatimi kilami odišli aj zvyšky syndrómu nudy a syndrómu vyhorenia.

Čím viac citujem a parafrázujem iných autorov v teoretickej časti diplomovej práce, tým viac sa cítim ako klebetná baba. Ten povedal toto, tamten ono a čím viac tie tvrdenia korešpondujú s mojou jedinečnou životnou skúsenosťou a jedinečným vnímaním hrubohmotnej reality, tým viac si pripadám ako plagiát. Chvíľu rozmýšľam načo je svetu toľko duplikátov a potom si uvedomím, že práve identické duše vysielajúce rovnaký druh energie nadobudnuté vlastným prežívaním formujú kvalitu života na Zemi a upokojím sa. Ono z iného pohľadu je veľmi odľahčujúci pocit vedieť, že danú myšlienku vyjadril niekto iný, nezaujímať k nej postoj, iba interpretovať. Byť médiom.

Na napísanie diplomovky mi musí stačiť rozmedzie medzi dvoma menštruáciami. Čas Kairos. Zadala som si rozmedzie a skoro som sa trafila. „Prácu môžete odovzdať do polnoci 25.4.2013,“ ubezpečila ma pani úradníčka a hneď vzápätí dodala „ale viete, pani na podateľni je tu iba do 14,00 hod.“ Čas Chronos. Uplynuli oba.

————

Doma s mačkou

Dodržaný sľub 

Záhrada sa, za čas venovaný písaniu práce, nejako zazelenela a rozkvitla. Zima sa na jar prehupla v leto. Psychohygiena je nevyhnutná. Tá moja spočíva v splnení sľubov. Splnenie sľubov totiž oslobodzuje ducha, ktorý môže vzlietnuť a pracovať na zadanej úlohe ďalej. Sľub napísania diplomovej práce som splnila. Drobné splnenie sľubov spočíva vo vrátení požičaných kníh, aby som sa na moment stala poslom (anjelom) a odovzdala odkazy z univerza.

Hrdinky môjho kvalitatívneho výskumu – Júlia, Kveta, Zuzana, Denisa a Renáta si už žijú vlastným životom a dve knihy mi zostávajú. Dve knihy? Dve cesty? Možno. Nabudúce.

Pretože ako povedala Eva: „Na štátnice sa nečaká, na štátnice sa učí!“

 

Tento obsah bol zaradený v O mne. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>