Erika príde zajtra


V júli 2017 som napísala, že „Píšem“, píšem román. Podnet vzišiel už skôr, a keď som teraz po dlhej dobe listovala na blogu, uvedomila som si, že je po kúskoch vlastne napísaný, len mu dať scénosled, štruktúru a formu.

november 2016

November v Prahe
Autorka:

Neviem, či to aj ty tak máš, že príde myšlienka a musíš zapísať a potom zasa chvíľu nič.
Som v procese. :-)
 
Literárna koučka: áno, presne tak to funguje, keď to funguje
 
Autorka: Vies o tom, ze sa tomu hovori napojenie na vyssie Ja a cerpanie informacii z databanky Univerza, tzv. Kroniky akáša? ;-)
 
Literárna koučka: …ja tvrdím, že každá kniha už je hore napišaná a ty ju len postupne sťahuješ dolu a zapisuješ. niekedy si predstavujem, že tá kniha hore je ako sveter a ja ho postupne parám a tu dolu znovu pletiem. niekedy to ide ťažko (keď nenájdeš správny koniec), ale ak to chytíš za správny koniec, hore sa to para rýchlo a dole to rýchlo pribúda :-)
 
Autorka: Pekný obraz. Ženský. Mne ide mužský. Sme antény zachytávajúce jemne frekvencie rôznych vlnových dĺžok. Erika s preloženými nohami si vyzúva červenú lodičku, netrpezlivo si hrabe vo vlasoch, prevracia očami a pohľadom mi hovorí, tak toto moja zlatá ja robiť nemusím. Píšem iba kedy chcem.
 
Literárna koučka: …necítiš sa vo svojom súčasnom živote trochu ako Alica v krajine zázrakov? nikdy nevieš, čo ta čaká za rohom alebo na konci tej králičej diery, ale ak nájdeš koláčik s nápisom zjedz ma, neváhaš ani chvíľu?
 
Odoslané z mobilu

január 2017

Domáce zátišie
Autorka: Dnes je novy deň a som prístupná peknému a láskavému. Aj ty? Aj dnes platí, čo je v nadpise – Erika príde zajtra ;-)
 
Literárna koučka: ako, moja milá? Dávame súťaž v prokrastinácii, či čo? Termín sa predlžuje do nedele polnoci :-)
 
Autorka: Som nachladnutá, tak ako správny chlap zomieram. ;-)
 
Literárna koučka: odkedy si správny chlap? :-) …som ťa chcela popýtať o radu, ako vstúpiť do nového roku a nového cyklu, aby to bol úspešný vstup?
 
Autorka: Spáliť mosty, urobiť hrubú čiaru a smelo vykročiť s pevnou vôľou a sebadisciplíny.
 
Literárna koučka: kde tam to dieťa zapasuje? nakresliť si ho hrubou čiarou do budúcnosti? prečo je medzi včera a zajtra?
 
Autorka: Dieťa(idea, myšlienka, vzťah, projekt) je semienko, ktoré rastie, aby semienko vyrástlo musí byt jedinečné. Načo mu je informácia z minulosti, že boli iné semienka? Načo je ruži z Malého princa vedomosť, že sú aj iné ruže?
 

júl 2017

Ahoj,
posielam ti rozsypané puzzle obrazov zaznamenaných na papier, z ktorých raz bude román. :-)
Teším sa na štvrtok.
 

október 2017

Autorka: Dnes to nedám. Papiere nachystané. Ono to príde. :-)
 
Literárna koučka: Čakám a teším sa!
 

február 2018

- “Buď mi pošleš kapitolu románu alebo 10 výhovoriek, ktoré som od Teba ešte nepočula!” znelo v telefóne prianie editorky adresované smerom ku mne. Tak som sa poddala a napísala:
 
Pred koncertom
Milá Soňa,
cez okno krásne svieti slniečko, ja sedím na mojej veľkej posteli pod osvetleným nápisom Dreams so slnečnými okuliarmi na nose a pruhovanými podkolienkami opierajúc sa chrbtom o plyšové slnko uvažujem nad desiatimi výhovorkami.
 
Je 16:00 hod, a práve som sa naraňajkovala hovädzieho steaku a zapila ho Johnnie Walkerom. Možno už tušíš, že mojou prvou výhovorkou je, že som spala. Aj dnes, aj včera, aj predvčerom. A nielen v noci. Možno je za tým jarná únava, ale keď som včera večer vyšla na cigaretku pred vchod, neprišlo mi to ako jar, ale skôr treskúca zima. Dnes som sa vzdala aj obeda u rodičov, ktorí ma volali už o jedenástej dopoludnia k nim. Proste som to nedala. Až teraz som znova prebudená a môžem sa chvíľu venovať niečomu vo vonkajšej hrubohmotnej realite.
 
Včera ma prebudila o desiatej kamarátka, ktorá sa sťahuje už rok o 100 m nižšie a keďže začala intenzívne pociťovať existenciu zblúdilej duše a prejavuje sa navyše aj pukaním všeličoho v okolí a pociťujú rôzne nepríjemné emócie aj iní ľudia, tak sa rozhodla konečne natrvalo z prázdnej budovy odsťahovať. Tak ma predstava jej rýchleho presúvania osobných vecí a nábytku vyčerpala, že som zaspala, až kým mi nezavolala ďalšia kamarátka z Talianska. Ide na ďalší kozmetický kurz učenia tetovania obočia a pier a ktoviečoho ešte krásneho na tvári. Rozhodnutá si potrebovala potvrdiť správnosť investície, keďže apartmány na piesočnatom talianskom pobreží Lloret de Mar sú neskutočne drahé, že som znova vyčerpaná únavou zaspala.
 
Keď som sa večer zobudila, už sa nedalo pracovať. Nebol ani dôvod na takýto počin. Zapla som si teda na TV seriály on-line epizódy z druhej série môjho obľúbeného seriálu Stratená duša. Neskutočne ma upokojuje, že svet je normálny a točí sa. Hlavnou hrdinkou je démonka Boo, svojou podstatou sukuba (latinsky succubus), nezaradená medzi svetlými a temnými Fae. Fae je sorta bytostí, ktorá sa živia energiou ľudí. Ľudia sú ich potravou a keďže Boo s nimi nevyrastala, ale s ľuďmi, tak až do prvého pohlavného styku netušila, že dokáže sexom vysať životnú energiu z muža, tak že zaspí s úsmevom na tvári naveky. Aj ja som zaspala. Asi po šiestej alebo siedmej epizóde. Potom som sa zobudila, vypla notebook, upravila si vankúš a spala spokojne celú noc. Stratená duša je teda mojou druhou výhovorkou.
 
Pôvodne som si myslela, že mojou prvou výhovorkou bude kamarát s výhodami. Vieš, takým ako v tom filme s Justinom Timberlake a Milou Kunis Ide len o sex. Lenže žiadny kamarát s výhodami sa mi neozval a ja mám svoju hrdosť, aby som niekoho prosila o milovanie, keď by malo ísť iba o sex. A pritom žena s pravidelným prísunom mužských energií cez milovanie získava neskutočný energetický potenciál. Analógia z čarodejnicou na metle čisto náhodná. Podstatné, že mám tretiu výhovorku, ktorá je vlastne príčinou tej prvej. Som čarodejnica bez lietania na metle.
 
Na štvrtú výhovorku mi mala poslúžiť kamarátka. Tá, ktorá sa sťahuje. Pozvala ma na stretnutie do jej predajne nábytku, aby som si vyskúšala bicie a ona mi do toho zahrá na klavíri. Lenže tým, že sa sťahuje do zadnej časti predajne, čo bola pôvodne kuchyňa, jedáleň a sklady a teraz pôjde o netradičný byt spojený s prácou a výhľadom do parku, tak sme spolu strávili pekné dve hodinky v piatok filozofovaním nad mojou novou fotelkou a prekladom poetických textov piesní mojej obľúbenej americkej bluesmanky Beth Hart v albume Fire on the floor. Je to ideálny spôsob ako sa naučiť anglicky. Uveriť, že anglicky hovoriaci majú zmysel pre poéziu.
 
Ešteže som si spomenula. Z Youtube mi hrá aktuálne Fat man, slnko už zapadlo a slnečné okuliare som vymenila za tie prísne učiteľské s čiernym rámom. Teraz si hovoríš, že piatok je dlhý a asi som ho celý neprespala. Máš pravdu. Dopoludnia som dočítala Artura Schopenhauera – Spisovatelum a čtenářum, aby som sa utvrdila v tom, že vytvoriť kvalitné umelecké dielo má svoj čas, svoj správny čas a ten teraz v nedeľu nie je. Piata výhovorka je skvelým ideologickým podhubím na prokrastináciu.
 
Šiestou výhovorkou je rozhovor s dcérou a následne s mamou v piatok večer. Neviem, či toto mám nejako hlbšie komentovať. Cítim sa zovretá v karme medzi nimi, kedy mi dcéra ukazuje ako som sa správala k mame a ja sa k mame správam ako dcéra ku mne. Dávam to. Vypísať sa mi z prežívaných pocitov nechcelo a nechce ani teraz. Proste je to tak ako to je. “Baby shot me down” dohrala.
 
V miestnosti zostáva tma a svetlo je škoda zapaľovať. Kochám sa fialovo-ružovo-oranžovými zorami nad neďalekou Stanicou technickej kontroly za oknom. Dnes už si pomôcku na španielčinu neurobím. Je ešte čas do stredy. Podstatné, že som si vypočula texty, aby som si osviežila španielsku gramatiku a rytmus ich reči. “Good day to cry” dohralo. Snáď nad mojimi vedomosťami učiteľka španielčiny nezaplače. Veď jej poctivo platím.
 
Že mám dnes termín na odovzdanie horoskopov a mala by som začať konečne so serióznou prácou na Lunárnom kalendári 2019 sa ako dve výhovorky nerátajú, lebo si ich už počula. Škoda. Nebudeme na to teraz myslieť. Treba sa venovať ôsmej, deviatej a desiatej výhovorke a vykreovať niečo, čo si ešte nepočula. Osmou výhovorkou by mohli byť hlboké úvahy nad sériou epizód zo seriálu Jackpot – changet life. Podobne ako mnoho iných finančne chudobných ľudí, nielen v Amerike, zvažujem alternatívy na získanie väčšieho obnosu peňazí. Možno mi zargumentuješ, že mojou výhrou je napísanie a vydanie románu a ja nemám protiargument. Dôležitejším sa však javí iný fakt. Ono výhra mnohým zničila život. Finančná výhra spôsobila, že sa na výhercu zlietla rada supov a jedna čistá, krásna, obetavá duša skončila po vražde v nebi. Skôr ako sa narodil jeho syn. Hovorím si, že závisti a nenávisti voči mne krehkej a éterickej bytosti bolo namierenej už dosť. Je to dobre ako to je. Ďakujem za teplo domova, strechu nad hlavou s pripojením k internetu, maminu slovenskú kuchyňu, prácu, do ktorej môžem chodiť občas a nie každý deň od nevidím do nevidím, ľudí s príbehom a veľa kamarátok a kamarátov. Dohrala posledná pesnička albumu “No Place Like Home“.
 
Vlastne s tým napísaným súvisí deviata výhovorka. Veľa snívam. Nie v spánku (teda aj), ale hlavne cez deň. Telesná schránka sa nachádza na jednom mieste a duša si lieta kde-kade po svete. Je so spriaznenými dušami, ktoré sú jej blízke, prežíva ich príbehy v hlave aj na tele a keď sa vráti späť, chvíľu sa adaptujem na realitu.
 
Poslednou desiatou výhovorkou je, že písať výhovorky je strašne ťažké. Úplne sa zotmelo. Už kapitolu nedám. Pošlem ti však blogové texty spred 15 rokov. Budem vďačná, keď mi povieš ako ich osviežiť, rozšíriť a možno ich zakomponovať do románu alebo vytvoriť iný.
 
Teším sa na tvoju správu. :-)
Z.  
PS: Ak by si niektorú z výhovoriek neuznala, tak potom ju nahradím výhovorkou na arzenál nepozretých filmov, ktorý mám v poličke písacieho stolíka. Dobieham filmovú gramotnosť aj v iných ako mysterióznych, fantasy a sci-fi sférach. ;-)
_____________________________________________________________________________

 
Milá Zlatica,
 
prvý mail v tejto komunikácii s názvom Erika príde zajtra (ktorý vlastne začal eskapádu výhovoriek), si mi poslala 3.10.2016.
 
Môžem Ti oznámiť (s neskrývanou radosťou a prekvapením!), že Erika práve dnes dorazila!
 
Áno, toto je Erika! :-)
 
Musela som niekomu prečítať, taká som z toho bola vedľa, a jediný, kto bol poruke, bol môj muž a on mi hovorí: toto vôbec nie je ona. Vôbec si ju neviem predstaviť!
 
A to je úplne v poriadku, lebo to nie si Ty, ale Erika!
 
Jediné, čo treba zmeniť, je oslovenie, ibaže by Erika mala nejakú literárnu koučku, ktorá ju núti napísať knihu a za trest jej musí poslať tento zoznam.
 
Inak netreba zmeniť ani jediné slovo!
 
Wau, je to konečne tu!
 
Veľmi sa s tebou teším!
 
A ešte viac sa teším na ďalšie pokračovanie! :-)
 
Pekný večer,
S.
 

December 2018

Je polovica decembra 2018, ďalšieho roka, vonku padajú snehové vločky, tak vyťahujem text z emailovej korešpondencie. Ráno som si totiž vytiahla ďalší, v poradí druhý lístok z dvanástich napísaných na Luciu. Ono by sa mali iba roztrhať alebo spáliť a pozrieť si len ten štedrovečerný ako predpoveď na nasledujúci rok 2019, ale zmenila som pravidlá. Na lístku ráno stálo: “Píšem román”.
 
Analyzujem napísané podľa konceptu Transakčnej analýzy v knihe Jak si lidé hrají od Erica Berneho a vychádza mi, že hra ANEBY so slovnou hračkou rodičovsko-detského „áno, ale“, ktorej cieľom je získanie sebaistoty, je na konci. Už len aktom tohto zverejnenia. Respektíve opätovného písania na blog.
 
Pre dnes stačilo. Idem dokončiť textácie individuálnej objednávky magických balíčkov a zasa nabudúce.

Zaradené v O mne, zo šuflíka | Zanechať komentár

PF 2018


PF 2018

PF 2018

Zaradené v O mne, Svet v obraze | Zanechať komentár

Píšem…


čarodejnicin notebook

čarodejnicin notebook

Zaradené v namiesto terapie, O mne, Svet v obraze | Zanechať komentár

čarodejnica ako blogerka roka?


Páči sa vám môj blog? Hlasujte zaň! https://blogerroka.sk/2017/carodejnica-zlatica/

Bloger/Blogerka roka 2017

Zaradené v O mne | 2 Komentárov

Narodeninový darček


Narodeninový darček

Narodeninový darček

- „Nebojte se, já vám neuteču!“ bola jej prvá reakcia po vystúpení z auta, ktorým rýchlo cúvla do bezpečia autobusovej zastávky a Erika so svojim autom za ňou. Obzrela si škrabanec na ľavej strane predných a zadných dverí auta. Pani vodička druhého auta odbehla k náprotivnému rodinnému domu a o chvíľu sa vrátila posilnená mladým príbuzným.

- „Pokud se nedohodnem, voláme policii.“ vybafol vysoký, mladý chlapec na odosobnenú Eriku.

- „A o čom sa máme dohodnúť? Všetko je jasné.“ hlesla prekvapene. „Spíšeme a podpíšeme správu o nehode. Pani je vinníčka a škoda na mojom aute sa uhradí z povinného plnenia.

- „To neni jisté. Tak volám policii? Dostanete pokutu!“ vyhrážal sa.

V úžase na chvíľu onemela. Nastúpili pochybnosti rozumu.

- „Volajte teda políciu,“ súhlasila napokon. Vytočila číslo svojej finančnej maklérke.

- „Dnes od rána ohlasujú samé autonehody.“ oznámila jej ochotná pani z poisťovne a napokon dodala: „Viete, už je to len na svedomí druhej vodičky, či prizná tú smerovku.“

***

Mantra bezradnosti

- „Co mám delat?“ spýtala sa jej pani s výrazom bezmocného dieťaťa a vo veku Erikinej mamy tesne pred sedemdesiatkou a s iniciálami mena a priezviska bývalého.

Pani jej na dlaniach ukázala kusy plastu z nárazníka zo svojho auta a túto vetu opakovala v priebehu celej situácie mantricky ešte niekoľkokrát. Erike sa však strašne chcelo čúrať, lenže obe z miesta nehody odísť nemohli. Na čo pribehol sused z vedľajšieho domu ako záchrana.

- „Podle toho, co pani hovoří, ona je na vine.“ skonštatoval cestou k veľkému domu.

- „Ďakujem za láskavosť.“ umyla si ruky po toalete, v kúpeľni a odobrala sa späť do svojho auta.

***

V gestemanskej záhrade

V gestemanskej záhrade

Mučeníčka

S obdivom ku krásam moravského kraja si Erika za oknom auta vychutnávala prvé, nesmelé, popoludňajšie, jarné lúče osvetľujúce cestu domov na Slovensko. Dve hodiny získané skorším odchodom zo seminárneho výcviku, obe ženy strávili čakaním na dopravnú políciu. Mlčky. Každá vodička vo svojom aute. Zotmelo sa. Erika uprela oči hore na nočnú oblohu.

„Blíži sa spln. Aj v novembri bol spln a ťuknutie prednej kapoty auta. Aj vtedy som bola vinná. Aj zakaždým, keď urobím chybu. A oni, tí príbuzní druhej vodičky to určite vedia, lebo určite vždy dodržiavajú dopravné predpisy a ja nie, tak teraz za to budem pykať. Aj za toho vodiča, čo som ho nemala tú česť spoznať. Len lak zo svojho tmavomodrého vozidla nechal na mojom nárazníku. A Kaufland pre istotu ani nemá vonkajšie kamery, aby ich zákazníci neotravovali s problémami, len spotrebne nakupovali. No, ale vtedy, keď mladý vodič nabúral s autom svojho otca do brány oplotenia rodinného domu mojich rodičov som prišla až po nehode. Za to asi nemôžem. Ale asi som to niečím privolala. Aj všetky moje dopravné priestupky, o ktorých viem a policajti ma neprichytili. Aj za tie budem pykať.“ Pokračovala Erika vo vnútornom monológu. „Za všetky prekročenia rýchlosti, všetky nepozornosti na ceste, zákazy aj príkazy.“ Pozrela do spätného zrkadla. „Ktovie, o čom dumá vodička-babička vo svojom aute. Akými duševnými pochodmi prechádza.“ Nevedela. Obe len čakali na ortieľ vyššej inštancie.

Do ticha v tme auta zazvoní mobil.

- „Všetko najlepšie k narodeninám.“ zaznieva z aparátu od bývalej zamestnankyne. Počuje sa ako jej ďakuje, skladá hovor a pokračuje v sebaobviňujúcich úvahách.

Pred cestou na výcvik pozerala film o prvej pohanskej mučeníčke Hypatii z Alexandrie a cestou späť nútene a nechtiac zastane na mieste pomenovanom podľa prvého kresťanského mučeníka, ktorý si pripomíname každý rok v druhý sviatok vianočný a to práve v deň menín neveriaceho Tomáša. Už jej nič iné nezostáva, iba sa obetovať. Veď bezradná babička z patriarchálnej rodiny, kde o všetkom rozhoduje “deda” má prvýkrát v živote autonehodu. Musí s ňou súcitiť a ochrániť ju od viny, keď ju jej príbuzní chránia. Hypatiu ukameňovali kresťanskí fanatici vo veku 45 rokov. Erika ich dovŕšila práve dnes. „Mňa môžu tiež obviniť a ukameňovať. Ja to zvládnem. S pocitmi viny mám skúsenosti, ale zvládne to tá babička? Vezmem vinu radšej na seba.“

Prúd myšlienok prerušili majáky prichádzajúcej polície.

***

Slzy svetla

Slzy svetla

Ženy za volantom a muži zákona

Po štandardnom postupe na test alkoholu, nasledovalo vypočúvanie účastníkov autonehody a v tom dobehol ďalší príbuzný od domu.

- „Tahle vodička!“ ukázal na Eriku. „Objíždela zprava cez autobusovou zastávku a ohrozila babičku.“

Spoznajúc v predchádzajúcom rozprávaní „babičcin“ obratný vodičský manéver mal zať pripravenú obhajobu svojej svokry pred mužmi zákona. Erika prekvapením rozšírila oči nad jeho konštrukciou o predchádzaní sprava podľa § 15, zákon č. 8/2009 Z.z. Nezmohla sa ani na – „ale ja som iba cúvla za autom vašej babičky a do bezpečnej časti vozovky, aby som nevyčnievala do vozovky.“ Slová jej uviazli v hrdle a naprázdno prehltla.

Odvykla si od konštatovania a nazerania na svet cez názor “žena za volantom”. Arogantných alfa-samcov zo života už dávno vylúčila, tak ju útok zaskočil. Babička tam bola doma. Veď odbočovala k vlastnému domovu a ona cudzinka. Sama. Úplne pozabudla, že tento fakt mohol posmeliť babičkiných príbuzných a precítila tým aj genderovú nerovnosť v predvečer Medzinárodného dňa žien. Znova sa cítila atakovaná verziou príbehu druhého človeka, zas a znova bez možnosti presadiť si svoju verziu a dosiahnuť spravodlivosť. Hneď sa jej sprítomnila minulá vzťahová skúsenosť v podobe pocitu návalu sebatrýznivých vĺn pohlcujúcich celé telo.

- „Vy jste účastník nehody? Videl jste ji?“ postavil sa policajt medzi Eriku a rozhorčeného príbuzného tvárou k nemu a k nej chrbtom. Trochu sa jej uľavilo.

- „Ne.“

- „Tak jak to víte?“

„Predsalen sa s neodbytným príbuzným “všetkovedel a všetkovidel” baví policajt.“ hovorila si v duchu.  „Niekto túto situáciu snáď vidí objektívne.“ Utešovala sa a počúvala ako pán zať rozvíjal ďalej svoje konštrukcie o nehode, ktorú nevidel, len o nej počul.

- „Uveďte mi zákon, v kterém je to zakázané.“ vyzval ho prvý policajt a on zostal bez argumentov.

Následne sa s druhým mužom zákona presunul k škrabancu na aute a ten mu vysvetľoval:

- To jsou exaktní dúkazy! Kdyby to bylo jako říkate, ryha na aute vodičky by se táhla jinak.” Započula útržok rozhovoru.

Policajti následne načrtli možnosti riešenia s dôvetkom, že tu nemôžu stráviť „celé své mládí“.

- „Co mám delat?“ spýtala sa jej znova pani vo veku Erikinej mamy tesne pred sedemdesiatkou a s iniciálami mena a priezviska bývalého a s výrazom bezmocného dieťaťa.

- Pani, chcete sa súdiť?

- Nechcu.

***

Blyskáče

Blyskáče

Dobrá karma

Erike zazvonil mobil vo vrecku. Zdvihla.

- „Všetko najlepšie k narodeninám.“ želal jej brat. Usmiala sa a stručne ďakovala. „Vidíme sa v nedeľu na oslave.“ dodala ešte.

- „Už to ví celá vesnice,“ povzdychla si babička, čakajúc vedľa nej v búdke autobusovej zastávky, kým policajti vypíšu Správu o dopravnej nehode. Erika si mimovoľne prečítala nápis na ich aute: “Pomáhat a chránit.”

- „Pánbožko nás má rád, ešteže sa horšie nestalo a odniesli to iba plechy auta.“ zvolila rétoriku blízku staršej generácii dávajúc hodnotu životu.

Konečne prebrala vypísané a podpísané dokumenty. Poďakovala mladým, urasteným policajtom za profesionálny prístup a nadhľad. Babičke zaželala ešte veľa kilometrov bez nehody a pobrala sa konečne domov. Bez viny.

- Nech sa vám dobrá karma vráti.” zaželala na záver policajtovi, zdvihla výstražný trojuholník ako poslednú divadelnú kulisu zo zeme a všetci aktéri opustili miesto diania.

***

- „O 5 euro jej zdvihnú poistné za rok,“ prevrátila oči kamarátka nad vysvetlením prečo k tak drobnej nehode volali políciu na druhý deň. Zaúradoval strach z vyššej sumy za povinné zmluvné poistenie. „Lacnejšie by ju to vyšlo ako pokuta, ktorú dostala.“

- „Namiesto 50 eurovej investície do zdravia auta, ma oprava vyjde 500 podľa skromného odhadu súkromného automechanika.“ povzdychla Erika a prerozprávala jej celú situáciu.

- „Hlavne, že pravda zvíťazila, spravodlivosť bola nastolená a karma sa uzavrela. V deň tvojich narodenín.“ zdvihli poháre martini s ginom k prípitku oslávenkyni.

***

- „Si ako oco!“ vybuchla mama spomínajúc na minulú udalosť spred desaťročí. „Veru, ani on nevedel za seba zabojovať v konfliktných situáciách. Vtedy pri autonehode ten druhý zaprel smerovku a oco mu škodu za 17000 korún československých musel zaplatiť zo svojej havarijnej poistky.“

Erike sa uľavilo uvedomením: „Je to len naučené. Od otca.“ Lebo ako sa dozvedela na kurze – „čo je naučené, dá sa odučiť“. V dôsledku spoznáva príčinu aj naprieč generáciou. Nastáva nastolenie spravodlivej rovnováhy v transgeneračnom prenose. Čo otca postihlo nespravodlivo, sa u jeho dcéry napráva, aby bolo rovnováhe učinené zadosť. A ona si pre seba berie ponaučenia:

„V deň svojich narodenín zisťujem, že hranica medzi dobrom a zlom je veľmi krehká a z rôznych uhlov pohľadu sa môže javiť inak. V deň svojich narodenín zisťujem, že sa môžem nechať fascinovať tými, ktorí stoja objektívne na mojej strane a nie iba tými, ktorí ma napádajú v menej svojej subjektívnej pravdy. V deň svojich narodenín zisťujem, že môžem byť strojkyňou svojho života a nie obeťou osudu.“

Karma sa naozaj rozbila. Autonehoda ako darček k narodeninám.

Zaradené v namiesto terapie, O mne, Ženský svet | Zanechať komentár

Prelet zimou tisícich hviezd


Zima v Čičmanoch

Zima v Čičmanoch

Pozerám na vianočne vysvietený ihličnatý stromisko pri Pražskom orloji na začiatku adventu, obzerám sa okolo seba a všade čítam „Trdelník“, tak si dávam paprikovú klobásu v rohlíku, lebo na zemiakový špíz stojí dlhšia rada a palacinky mi nechutia. Nostalgicky na pocitovej úrovni a bez logického vysvetlenia sa lúčim s jedným obdobím v živote, aby mohlo nastúpiť iné. Ktovie aké. Ochutnávam radšej bezmyšlienkovite bonboniéru dní, aby som si kapelu naživo vypočula o dva mesiace na Valentína v Nitre.

Smrť ma sladkú chuť v ústach

Štedrovečernú siestu po bohatej večeri  a radosť z darčekov pod vianočným stromčekom preruší zvuk z kúpeľne. Sklo na sprchovom kúte sa rozletí na tisíc hviezdičiek, na množstvo ligotavých kúskov. Plné 5-litrové červené vedro. Úľak mamy, ťaživé ticho a myseľ plnú domnienok vystrieda program v televízii a film Ránhojič sa stáva balzamom na moju dušu.

„Čo za nevysvetliteľná sila ich o 19:02 rozbila?“ Spýtam sa neskôr učiteľky jógy. „Spoločná karma sa rozbila“ podľa nej. Moje strašidelné scenáre som zatlačila do úzadia a hlavou i telom mi beží – Smrť ma sladkú chuť v ústach – v najtemnejšej časti roka bez teplých slnečných lúčov. Zatiaľ neviditeľné postavy karmy strácajú silu podprahovej vnímateľnosti a miznú. Jedným rozbitím steny sprchového kútu na márne kúsky presne do 5 litrového vedra.

Šialené mača

Šialené mača

Šialené mača

Pred Vianocami sa mačiatka roztrúsia po rôznych domácnostiach. Aj ja mám doma šialené mača. Keďže každý mesiac života mačky zodpovedá roku života človeka, počas najtuhšej mrazivej zimy si užívam mačaciu materskú dovolenku a smutne pozerám na škrabance na bielej koženke nových barových stoličiek v kuchyni. Zbavujem sa lipnutia na materiálnych veciach. V novom roku drobca pomaly socializujem. Jeden mesiac života mačaťa predstavuje jeden ľudský rok, takže už chodí do škôlky, absolvuje povinné očkovania, postupne vníma odmenu aj trest, učí sa a vzdoruje.

Môj strach a úzkosť spojené so stratou mačky Murky strieda radosť z opätovného spoznávania mačacích inštinktov. Cez mačiatko zmiznutej mačky Lily nachádzam vnímanie prítomnosti nehmotných bytostí. Chce to len čas a prednastaviť priority inak. Rok a pol trvá kým sa z mačaťa stane dospelá mačka. Rok a pol potrvá, kým obnovím integráciu minulosti v prítomnosť v inej paralelnej realite budúcnosti. Zlepím čriepky krištálovej vázy v iný tvar na vlnách kvantového poľa.

Návrat k plánu A

Na Silvestra držím kapustnicovú diétu – na raňajky, na obed aj na večeru. Celé tri dni. Po novoročnom výklade tarotu (vraj – Vonkajšie zdroje sú vyčerpané, vráť sa k pôvodnému plánu! – čo je však ten pôvodný plán?) siaham po recenzii na Knihu odpustenia. Akt odpúšťania sa podľa jej autorov odohráva v štyroch krokoch – vyrozprávanie príbehu, pomenovanie bolesti, odpustenie a obnovenie alebo ukončenie vzťahu. Skoro ako v terapeutickom procese. Súbežne mi v hlave bežia slová writing-koučky – “píšeš pre obyčajných ľudí, nie pre terapeutov”. Asociujem vetu od nej so štátnicami, keď sa ma predsedníčka komisie spýtala: “Myslíte, že by sociálna pracovníčka reagovala inak, keby ste sa jej spýtali ľudskejšie a slovné spojenia psychohygiéna a sociálna opora nahradili menej odbornými výrazmi?” Likvidujem fixné gestalty odložených úloh v rámci prokrastinácie v mailboxe, v mojej mape sveta. Dokončujem úlohy nielen z roku bláznivej a škodoradostnej Opice, aby som vstala ako bájny Fénix z popola.

Filmové I am sexy

Filmové I am sexy

Filmy, ktoré lemujú moje vnútorné mapy

V každom prípade do nového roku vstupujem s príbehmi charakterových a osudových žien stvárených jednou herečkou. Sledujem filmy v hlavnej úlohe s Keirou: Pýcha a predsudok, 2005 je milou romantikou. Pokánie, 2007 je smutno-hlboký poznaním ako nízkofrekvenčným vyžarovaním nešťastia možno predčasne skončiť šťastný život. Vojvodkyňa, 2008 mi drsnosťou pripomína, ako možno zlomiť ženu a tiež pravidlá jedného svetoznámeho a možno aj svetového kouča: “Človek je priemerom piatich ľudí, s ktorými sa stretáva najčastejšie.” Alebo inak – keď chcete vedieť ako si ľudia vymieňajú karmy a stretnutím s týmto zámerom nevedome uzatvárajú kontrakty, pozrite sa.

V Love song, 2013 pozorujem zvláštne súčasné trendy v komunikácii, Zvieracia kazajka, 2005 je slabší odvar Osudového dotyku, Domino, 2005 – prejav a liečba hnevu v pomáhajúcej profesii a Princezná zlodejov nadväzuje na vianočnú sériu rozprávok s inými krásnymi predstaviteľkami v hlavnej úlohe – Červená Karkulka, 2011; Kráska a zviera, 2014, či Snehulienka a lovec, 2012.

A pri láske zostaneme. Sex v Paríži so šarmantnou ľahkosťou Francúzom vlastnou odhaľuje 11 príbehov nezávislých žien. Orlando ma v snovom naladení historickej atmosféry pohltí symbolizmom. Ospalá díra prekvapí inou zápletkou ako poznám z poviedky a očarí, pochopiteľne, hlavným predstaviteľom Johnny Deppom a mágiou. Edith Piaf prináša odlišný pocit od prečítanej knihy kedysi dávno a motív jej piesne vo filme Počiatok v sérii filmov s Leonardom DiCapriom najlepším a pre mňa najreálnejším (ostatné Vlk z Wall Street, Prekliaty ostrov – ktorá verzia príbehu je reálna?) tvorí bodku za psychopaticko-psychotickou sériou – Zmizelá (Gone girl), 2014 a Steve Jobs 2015.

Film o láske spriaznených duší rozpráva aj o tom, ako funguje transgeneračný prenos alebo ako ovplyvňujú tajomstvá rodičov rozhodnutia ich detí a aký to má celkový dopad na kvalitu života. A toto je krásny opis prebiehajúceho procesu od intelektu k láske.  Keď uprednostňujete niečo ľahšie, toto je istota: Ide len o sex. Človek by neveril, čo koho a ako vzrušuje, kým si nepozrie film Malá smrť, 2014 s ftipným záverom, aký len život vie pripraviť a scenárista znalý princípov karmy, napísať. A takto sa liečila kedysi hystéria. Snažím sa analyzovať a na dôvažok sa bavím sa pri sledovaní filmu Analyzuj (Preber si to), 1999 ako analyzovať mafiána. Alebo terapeuta?

Spoľahlivý bylinkový extrakt

Spoľahlivý bylinkový extrakt

Ídea prežitia postapokalypsy

- „Ja nechcem woodo ani harakiri.“ Oznamuje mi dcéra na môj návrh po masáži v kúpeľoch v strede januára. Návštevu učiteľa reiki absolvujem teda sama. U jasnočujnej pani počúvam príznaky ochorenia učiteľky jógy (nie moje!) a aj odporúčanie k liečbe. Pozerám do mobilu. Čas odovzdania jasnočujnej informácie zodpovedá času prijatia správy na WhatsAppe. Odkaz učiteľke jógy  odovzdávam a cítim sa pred ezoterickými profesionálmi s mimozmyslovými schopnosťami ako neviditeľná.

Spriaznená duša aj po veľmi dlhom čase od posledného mailového kontaktu (5 rokov? Viac?) konštatuje: “Medzi nami je to stále rovnaké” a posúva mi link na seriál Letopisy rodu Shannaru. Pravdou je, že aj keď ma séria častí previbrováva sledovaním na vibračne nižšie frekvencie, nemôžem od neho odtrhnúť oči. Ocitám sa späť v mixe Herkulesa, Xeny, obrázkov od Borisa Valeja, Pána Prsteňov, Hviezdnych vojen, Babylonu 5 a ešte niečoho, na čo si nespomínam. 

Uvedomím si, že k slovu sa dostáva nastupujúca postapokalyptická generácia. Generácia narodená v 90-tych rokoch minulého storočia aj tisícročia podľa gregoriánskeho kalendára. Nastupuje po generácii narodených v 80-tych rokoch, čoby inkarnácií z čias prohibície. Generácii, ktorá stihla komercionalizáciou spotrebovať a devalvovať všetky hodnoty. Svoje tvorivé sily však aktuálne investuje už do plodenia ďalšej generácie a ich kreatívny potenciál je už v rukách otrockého bankového systému.

Terajšia nastupujúca postapokalyptická generácia vyrastajúca na postmodernizme už aj v science-fiction s mixom fantazijno-mysteriózneho sveta prináša novú ideu. Ideu prežitia. Prežitia v mene príbehu. S dosť náročnou úlohou presadiť jeden príbeh v čase individualizmu zameraného na výkon v mene materiálneho obohacovania.

***

Končí zimná doba pozerania príbehov a pomalými krokmi sa blíži svetlá časť roka príbehov žitia. Keď sa na svet okolo pozriem ako na konštrukt mojej mysle, tak som s priebehom spokojná.  Píšem si do autorského denníka “Februárový spln – Mám úzkosť z toho, že cítim úzkosť.” Výrok organizátorky podujatia: „Nemusíte si siahnuť až na dno, aby ste ukázali, akým ste človekom.“ ma presvedčí a vyberám si svoj psychoterapeutický výcvik. Ďalší. Toľko plán osobnostného rozvoja na najbližší rok.

A ešte výrok z knihy Učebnica života: “Sme tými, čo si o sebe myslíme a stávame sa tým, čomu veríme.”

Zaradené v O mne | Zanechať komentár

Vianočná mačacia rozprávka


Mačiatka (foto Miška)

Mačiatka (foto Miška)

Kde bolo, tam bolo, bolo raz šesť mačacích súrodencov. Narodili sa 19.10.2016, v lunárny deň čistých duší a bojovníkov. Lilka, ich mama bola na prvorodičku a poslednorodičku a veľmi plodnou a starostlivou mamou. Otec bol Kocúr neznámy. Tešili sme sa všetci, že o pár dní už mačiatka budú aj vidieť. A v tom sa stalo nešťastie. Prišla zlá kuna. Mama Lila, sibírska to mačka, hrdinsky bránila mačacie detičky. Vlastným životom im zachránila ich malinké životy.

Šesť mačacích bábätiek zostalo bez mačky-mamy a zrazu otvorili očká a uvideli, že ich mama je človek, ktorý ich kŕmi – a sučka, čo vylizuje brušká. Náhradná rodina v podobe mačacieho mliečka vo fľaške s cumlíkom a kojná Gita a Miška si ich dočasne vzali  do starostlivosti. Zvieracia rodina sučiek a rodina starších mačiek ich adoptovala ako vlastné.

Mača z dvojčat bez bodky

Mača z dvojčat bez bodky

Jedno z mačiatok bolo úplne iné ako čierno-biele dvojčatá alebo ryšavé dvojčatá, či malý čierny poškrabok. Bolo krásne ako jej mamina so šedým odtieňom a špecificky klenutou hlavičkou. Navyše jediné, akoby vedelo zostať v pokoji za každých okolností a múdro uprieť ten svoj “mončičácky” kukuč. Dostalo meno Mončičák, Sivko až dovtedy, kým sme v ňom neobjavili mačičku. Ako prvá spomedzi nich sa vydala na ďalekú cestu až do Česka.

Najrýchlejší kocúrik a najväčší papáč Ryško dostal meno Miško od svojho nového človečieho kamaráta. „Ja vás poznám.“ Pripomenula sa mi jeho babička. „Kedysi som u vás bola. Povedali ste mi, že mám nájsť svojho otca, že vás to ďalej nepúšťa. Vyhľadala som otca a našla som nevlastného brata. Stretávame sa. Stratila som na vás kontakt. Som rada, že som vás znova našla a môžem vám o tom povedať.“ Porozprávala mi pani príbeh ako zo Siedmeho neba. Osud scucol dve túžby. Túžbu po kocúrikovi a túžbu po odovzdaní spätnej väzby pre mňa.

Zrzka mačiatko Angelika

Zrzka mačiatko Angelika

Dvaja ryšaví lezci liezli zakaždým k potrave ako prví. Ryškovou dvojičkou je herečka Zrzka, umeleckým menom Angelika. Spoločenská garfieldka sa nebála ani veľkej hrkajúcej lopty a milovala pobyt pod izbovými kvetmi. Rada oblizovala nohy mamy-sučky prístupná psačím hrám. Najlepšie sa jej však páčilo vyvaliť sa u človečej maminky a pekne zatvoriť očká a spinkať. Len najskôr maminu treba vypusinkovať na tvár ňufáčikom a poobtierať sa o krk.

Najhladnejšie čierno-biele mačatá boli počas kojenia večne zababušené v perinke. Hlavne, že mlieko tieklo. Zvedavých a šikovných kocúrikov sme rozoznávali iba podľa čiernej pehy na ňufáčiku. Jedno z bielo-čiernych dvojčiat opatrne vykúkalo a druhé išlo priamo za svojim cieľom. Jedno sa túlilo a druhé budilo ostatné, lebo sa mu nechcelo spať. Zohraná a sebavedomo-pohodová dvojka s bielymi ponožkami na nohách ochraňujúca mačacie dievčatá sa vybrala do sveta za detskými kamarátmi.

Madhu

Madhu

Najmenšie a najprítulnejšie mačiatko, zvané Opička, aj najviac kričalo. Čierna mačička s ryšavo-hnedými pásmi si v jednom momente vychutnávala ešte sušené mačacie mliečko z fľašky a v inom momente veľmi svižne prechádzala na pitie mliečka z misky a na mäsové kapsičky. Vo fyzickej zdatnosti zaostávala za bratmi a sestričkami. Individualistická cica nedonosenosť kompenzovala mňaukaním. Dostala meno Madhu ako medový opojný nápoj odhaľujúci podľa indo-iránskej tradície tajomstvo podstaty. Teraz zažíva stretnutia tretieho druhu s odrazom v zrkadle. Hneď vzápätí fascinovaná mojimi okuliarmi skúša pazúrikmi dotknúť sa mi oka.

Len do láskavých rúk – znel inzerát

Tieto Vianoce sú v znamení šťastných detí s mačiatkami. Aspoň v mojom svete. Šťastný vnúčik od radosti zo živého mačacieho darčeka plače, vnučka ďalšej babičky sľúbila aj nemožné za mačiatko, blonďatý syn kamarátky sleduje Fantomasa pod perinou s kocúrikom a ostatné príbehy, fotky a videá prídu postupne po Vianociach. Tak si užívajte zimnú pohodu! Šesť mačacích súrodencov už žije svoju vlastnú rozprávku. A my mamy ďakujeme, že sme ich mohli zachrániť a chvíľu prebrať zodpovednosť za ich životy.

Zaradené v namiesto terapie, Ženský svet | Zanechať komentár

Postmoderna v ezoterike


Dymová mandala

Dymová mandala

Za posledné dva roky sa s najrozličnejšími zážitkovými seminármi roztrhlo ako vrece so zemiakmi. Padali duto do mailovej schránky – Šamanské mužsko-ženské kruhy, Intuitívny tanec, Taojin, Qi gong, Zen Shiatsu, Tibetská cesta, Filipínske liečenie, Egyptské rituály faraónov, Ajurvédsky kurz varenia, Prekyslenie organizmu, Pránická výživa, Lucidné snívanie, Výklad snov, Transformácia, Reinkarnácia, Rodinné konštelácie, Uvoľnenie negatívnych emócií, Energia vzťahov, Špirálová dynamika, Zrkadlenie, Čaroherňa, rôzne Cesty ženy (Panna, Matka, Milenka, Čarodejnica, Vedma), Mužské kruhy, Bylinkové kurzy, Ako realizovať svoje sny, Prebudenie intuície …to všetko v ponuke za necelý rok.  A to som ešte neotvorila facebook, ponuku pre regresných terapeutov a nespomenula množstvo seminárov, kurzov a workshopov na osobnostný rozvoj, či ochutnávky rôznych psychoterapeutických smerov.

Rastú geometrický radom. Pozvánku do kostola neposlal nik. Užiť si tradičnú kresťanskú tradíciu vybudovanú na pohanskej, kým ju nenahradia mešity. Praktikujú ju iba zarytí konzervatívci bez marketingu. Niektoré z kvázi „spirituálnych“ zážitkov som absolvovala a potom som si povedala – a dosť! Prečo? No lebo medveď a lentilky išli na prechádzku do lesa.

***

Kvety kvitnúce počas žatvy

Kvety kvitnúce počas žatvy

Rýchlokvasené ezoterické knedle a Obesenec

„…z mnohých návštevníkov kurzov, seminárov a škôl sa totiž stávajú veční duchovní hľadači – fluktuanti – ktorí uspokojenie nenachádzajú v žiadnom smere alebo zostávajú aj naďalej slaboduchými pútnikmi v zemi nikoho, z ktorých sa najskôr stanú narýchlo vykvasení – instantní – mágovia alebo šarlatáni.“

Celý reálny aj virtuálny svet je plný rýchlokvasených ezoterických knedlí, ktoré poznajú svoje poslanie a šíria anjelské posolstvá lásky ďalej. Jedna odklína duchov, dáva nevyžiadané rady a pýta za ne peniaze. Iný baran oblažuje stádo svojich nežných ovečiek imagináciami z vyšších sfér po doštudovaní príslušnej literatúry. Ďalšia je už mŕtva. Len jej dcéra ma kontaktuje, lebo jej chýba materinská starostlivosť a objatie – ale boli na šamanskom zasvätení až v Južnej Amerike. Hľadajú seba, hľadajú návod na vyriešenie starostí, hľadajú úľavu, hľadajú únik, hľadajú ľahký spôsob zárobku. Kým ich karma nedostihne. Kým vzhľadom k zákonu príťažlivosti, pritiahnu podobne naladené bytosti. Ľudí, ktorí ako zrkadlo ukážu, čo ukrýva podvedomie (osud) pod tenkým pláštikom pozitívnych ezoterických rečičiek. Prípadne vyhodia knihy o anjeloch z okna skôr ako skočia. Viď prípad rozvedenej ženy v strednom veku. Aj smrť je spôsob ako sa priblížiť anjelom.

Pekne rozdiel medzi ľuďmi hľadajúcim zmysel a poznanie v sebe a tými hľadajúcimi cez vonkajšie barličky popisuje cez veľké arkány tarotu kolega. Pútnik a Obesenec – „Cesta starého Pútnika je v protiklade s mladým Obesencom, ktorý si myslí, že dospel k veľkému poznaniu, lebo sa pripútal k nejakej idei, ale pritom si neuvedomuje, že nedokáže uskutočniť žiadnu praktickú zmenu. V postave obesenca vidíme obetavých ľudí, ktorí sa v dojme univerzálnej lásky stali horlivými následníkmi ezoterických alebo náboženských ideí, avšak bez praktických skúseností stratili pevnú pôdu pod svojimi nohami. Pravá cesta múdrosti je predovšetkým praktické osvojenie síl, tvrdá práca na ceste k zušľachteniu vlastnej osobnosti, a neznamená iba pasívne prijatie nejakej krásnej idei alebo náboženstva.“

Tajomstvo tarotovej karty Obesenca odhaľuje tých, čo čítajú a počúvajú, či inak vstrebávajú informácie o nadprirodzene (v lepšom prípade z nadprirodzena) a vnímajú sa iba v lepšom svetle a tých, čo im ublížili v horšom. A hlavne popierajú, vytesňujú či inak ignorujú priznanie „mám na piču život, lebo som si ho posral/-a“. Letia životom ovalení instantnými vizualizáciami a osobná zodpovednosť v nedohľadne. Len hedonistický spôsob života presunutý smerom k tým, ktorí sľubujú spirituálne pozdvihnutie. Pôvodná myšlienka čistej lásky sa mení na únik pred sebapoznaním. Emocionálna úľava new age od duchovných na náplasť na hlas svedomia. Vonkajšie povrchné pozlátka ako spoľahlivý indikátor umŕtvenia duše.

***

Dubai Marina Mall

Dubai Marina Mall

Pre pádom Rímskej ríše

Len zúfalo chorá spoločnosť, spoločnosť volajúca o pomoc si pýta zas a znova pestrofarebnú plejádu zážitkových prednášok, seminárov, workshopov, kurzov a výcvikov. Produkciu verbálnych a vedome nepriznaných tém v obrazoch cez imaginácie priamo úmerne k výkonu podávaného v práci. Veď hypotéky splácať treba. Otrocký bankový systém ako cesta k osobnostnému a duchovnému rastu – dobrovoľno-nedobrovoľne. Nastavenie na výkon prenesené od pôžitkov k zážitkom, k požívačnému užívaniu si ilúzie duchovna priamou úmerou k potláčaniu pravdy v sebe.

Novodobí guruovia získavajú a multilevelmarketingovo odovzdávajú rôzne pohľady na jedného a toho istého pacienta. A osobný psychoanalytik, rovnako ako osobný či rodinný lekár v nedohľadne. Len mašinéria biznisu aj v pomáhaní. Čo dopad na samotného konzumenta ezoterických seminárov a iných pomáhajúcich profesií? Na minuloročnom Psychotronickom kongrese v Nitre odznelo: „Destabilizácia energo-informačného systému pod vplyvom pseudovýchodných duchovných smerov preklopených marketingovo na západnú civilizáciu.“ Niekto tomu hovorí aj transformácia na 5D.

***

Krížovky zasvätenia napísané životom

Priznám sa, že keď klienti otvoria dvere, niekedy mi podsúvajú mená, ktoré som nikdy v živote nepočula. Netuším, kto je v úvodzovkách „Jožko Mrkvička“ zo Svetelného Matrixu, ani „Anička Krásna“ z Kvantového dotyku. Už postrádam motiváciu absolvovať ďalší spomedzi seminárov a zaplatiť si za „čistenie priestoru a prítomných identít“. Priama komunikácia s dušou nevyžaduje modernú odbornú či pseudo-odbornú terminológiu. Vlastný iniciačný proces do profesie veštice bol zavŕšený v prenajatých kancelárskych priestoroch pred x rokmi, kde mi nabehla tlupa cigánov s priateľskou otázkou, ako si dovoľujem fušovať im veštením do remesla. (Pozor, tých slušnejších, čo platia nájom za bývanie.) Až keď som im správne odpovedala na otázky z ich minulého a súčasného života, dali mi pokoj. Niektorí z nich sú mojimi klientmi dodnes a dávajú mi poctivo spätnú väzbu.

Štikanie fazule

Štikanie fazule

Teraz pozorujem a čakám. Mnohí lídri a facilitátori komerčne zaujímavo platených ezoterických náuk a zaručených koučovacích smerov na zázrak v živote, skôr či neskôr vyhasnú z narcistického pomáhania bez supervízie alebo individuálnej terapie. Rola sebaliečiaceho pomáhania je dočasná. Čakám, kedy inkarnácie duší zviazaných karmou z obdobia 30-tych rokov 20-teho storočia vyhoria ako fakľa Adely Ostrolúckej k bradatému “vraj” romantikovi. Dovtedy čerpám dovolenku a venujem sa ženským kruhom s mamou, tetou, sesternicou, dcérou, kamarátkou, prípadne ich kamarátkou – jednoducho so ženami, s ktorými sa poznáme dôverne a vídame sa podstatne častejšie ako raz v živote. Môj oddych je skôr o tom ako správne poznamenal jeden masér: “Tí, ktorí liečia sami, musia starostlivosťou o svoje zdravie ísť vlastným príkladom.” Teším sa na inú vlnu. Možno sa na nej bude dať aj surfovať!

Voči sťažnostiam, ktoré mi z túžby po pomoci vešiate na plecia vo voľnom čase, som však bezmocná. V snahe vyjsť v ústrety, mám dve možnosti. Čokoľvek, čo mi poviete, vziať ako klebetu a posunúť ďalej, aby sa mi vaša karma (dôsledok príčiny) nepremietla do môjho života alebo použiť techniky, ktoré ovládam. Vo voľnom čase a zadarmo. Lenže – klebetnica nie som a s charitou som skončila. Navyše nevyžiadaná rada a akýkoľvek postulát karmicky preväzuje obe duše. Keď niečo chcete odo mňa, príďte po objednaní sem. Zo vzduchu nežijem a pozvánka na seminár toho, čo žije zo vzduchu, skončila v koši. Veď bretariánstvo prevádzkuje každá gazdiná, keď varí pre celú rodinu a potom jej nechutí jesť, lebo sa nadýcha kuchynských výparov. To vysvetľuje, prečo sú kuchárky také pri tele.

Platíte za čas, ktorý venujem vám a vášmu životnému príbehu a jeho prípadnej korekcii cez vlastnú individuálnu skúsenosť. Zvyčajne v zákonoch príťažlivosti zarezonujú s vibračným naladením energo-informačného systému tí, ktorí riešia podobné témy tým mojim. Občas s vami, hviezdami, prichádzajú riadne smršte (ani sa nedivím vedmám, že bývali na kraji lesa kvôli rýchlej a účinnej, prírodnej očiste), ale niekedy prekvapia aj jemne éterické vlny poznania a duchovného prebudenia. Za všetky som vďačná.

***

Kvety rastúce z kníh alebo deti kvetov?

Kvety rastúce z kníh alebo deti kvetov?

Sociologický prieskum ukončený

Dievčatá a chlapci, ideme do hĺbky. Sociologický prieskum na poli novodobého duchovného rozvoja ukončený. Dva roky zážitkových prázdnin končia. Maunu, respektívne zásadu mlčanlivosti, v tejto konkrétnej úlohe praktickej mágie opúšťam. Tí, ktorých sprevádzam iniciačným procesom a chcú zostať v ilúzii, nech sa kontaktu so mnou vyhnú dovtedy, kým budú ochotní prijať mnou vnímanú skutočnosť. Pre ostatných – pravda je možno tvrdá, ale oslobodzujúca. V každom prípade – znova začínam čarovať.

***

PS: Ďakujem Slimákovi za dar dvoch veľkých kartónových krabíc kníh s rozličným ezoterickým a duchovným obsahom. Darček prvoplánovo splnil účel a potešil ako bolo zámerom. Po následnom preštudovaní niektorých z nich, zostal znechutením z ezoterického druhu literatúry. Pokojne aj nabudúce. Mám rada druhé šance.

Zaradené v Mágia kuchyne, namiesto terapie, zo šuflíka | Zanechať komentár

V procese osobnej transformácie


Vzhľadom k postaveniu planét v mojom osobnom rádixe, vyčleňujem si čas na rekapituláciu a sumarizáciu vnútorných a vonkajších zážitkov, ktoré vyjavujú osud.

Západ slnka pred rokom v Dubaji

Západ slnka pred rokom v Dubaji

***
Rozbitá krištáľová váza

„Pripadám si ako krištáľová váza, ktorá sa v rukách sklára ohýba a krúti až do takých tvarov, že sa pod vplyvom nestability zrúti na zem a rozbíja na tisíc kúskov. Každý z črepov odráža iný kontakt s človekom. Už nemôže odrážať iba sklára, pretože stratila tvar. Pretože stratila vieru, že môže byť krásnou a šíriť svetlo, keď upne pozornosť iba jedným smerom a odovzdá sa mu celá.“ Značím si začiatkom roka do Denníka Zjavení slovných spojení v hlave, keď som hlboko v sebe a pomaly začínam kúsky črepov zbierať.

V období, kedy sa zúčastňujem Plesu introvertov. Každý sám doma. V nultom ročníku ďakujeme všetkým, čo neprišli a tešíme sa na budúci rok aj na tých, ktorí sa nemohli zúčastniť, lebo neboli doma. Po dlhých rokoch ma poctí vo februári návšteva inkubusa. Na jar cirkusanti stavajú cirkus na zelenej lúke pripojený elektrickým káblom k bytovke, cítiť pach marihuany na chodbe baráku a odzdravia ma rómski spoluobčania v susedstve mojej susedky.

Dcéra mi píše sen. Spomeniem si naň ráno po ohlásení bombových útokov. Kúpu letenky do Bruselu ruším a čítam na sociálnej sieti výrok kamarátky: „Sme v socializme. Dobrovoľne sa radšej vzdáme slobody cestovania v záujme zachovania života.“ Zvolím intuitívny čchi kung a ženy zobrazené Katarínou Vavrovou a Gertrúdou D v Danubiana – múzeu moderného umenia v máji.

Koncom júna vychutnávam výhľad zo Staromestskej veže nad Orlojom, zmrzlinu z kokosového mlieka na ulici, podnetný výklad zo židovskej synagógy, krásne ohýbajúce telá na balete Rómeo a Júlia, aperol na party lodi a prázdne cd mantier radosti od Hare Krišnu na bicykli „za sto korún alebo milión“. Následne prvý júlový deň počúvam horizontálne ruch veľkomesta cez otvorené strešné okno hotelovej izby.

Západ slnka po roku v novom byte

Západ slnka po roku v novom byte

***
Nakladačka v astrálnej rovine s viditeľnými prejavmi v tej reálnej

- „Viete, niekedy nevieme, prečo náhoda zariadila nehodu práve takto a teraz.“ Ide na mňa opatrne vodár, keď si v lete nachádzam potopu v kuchyni. „Nevieme, aký osud nás kde počká.“

- „Nech sa deje, čo sa deje, treba to len prijať.“ Ukončila som jeho rozpaky s úsmevom a premietla udalosti za posledných pár týždňov.

Monokel pod okom po umŕtvujúcej injekcii počas očného mikrochirurgického zákroku, škrtenie hrdla nachladnutím, plač duše cez upchatý noc, obrovská modrina na stehne pravej nohy po poštípaní (h)ovadom, obnovenie monokla pod pravým okom po prasknutí žilky deň po publikácii článku na blogu, menší ťukanec v zákonoch príťažlivosti s neznámym mužom na aute jeho čoskoro exmanželky. S pánom, čo už rok má smolu a časté kontakty s políciou v čase, kedy si vyhrážky čítam v maily. Na dôvažok vytopený byt počas mojej dlhodobej neprítomnosti. Zviditeľnenie emócií. Znamenia z astrálnej sféry manifestujúce sa v realite. Kto čím rezonuje, tým schádza.

Keď včera bola tma, tak dnes príde ráno. Krájam hlavičku veľkého dubáka. „Hríby sa pražia na cibuľke“ beží mi hlavou mamino ponaučenie, „keď šťava zmodrie, vyhoď ich. Sú jedovaté. Preto na cibuľke.“ Nezmodreli.

Držím maunu.

***

Divozel

Divozel

Tsunami tranzitov

V čase plnom transformačných zmien, ktoré nám udáva postavenie Uránu a iných planét, (samozrejme aj v závislosti od postavenia v individuálnom horoskope) si dávam vypracovať osobný astrologický horoskop a on na mňa hneď zhurta:

- “Pamätám si Vás z Ezoterického festivalu v roku 2004. Prednášal som tému Astrológia a talizmany. Vy ste sa ma zo zadného radu spýtali, akú polaritu má Saturn. Pozitívnu alebo negatívnu.”

A ja na neho:

- “Určite som to bola ja?” a odrazu nečakane stojím pred dverami do zabudnutej komnaty minulosti. Píšem Jánošovi, či si nepamätá obsah rozhovoru a mám taký nejasný pocit, že sme sedeli spolu aj s Jožom Karikom a rozprávali sa na nejakú tému, z ktorej vyplynula moja záludná otázka v diskusnej časti prednášky.

- „Odkiaľ toto prirovnanie máte?“ pýtam sa neskôr prekvapene a možno aj trochu ostro.  Pán astrológ vo výklade jedného konkrétneho aspektu v rádixe začiatkom leta použije príklad rozbitej krištáľovej vázy a zbieranie jej jednotlivých kúskov rovnako ako vnímam transformáciu svojej osobnosti ja za posledné obdobie.

- „Používam ho v súvislosti s týmto konkrétnym tranzitom v horoskope.“

Konečne rezonancia s víziami vo mne a vnútornou mapou v hlave. Akosi som pozabudla, že pohyb planét na oblohe sa týka aj mňa. Stáva sa. Môžem sa cítiť ako vírus v Matrixe, ale v skutočnosti ním nie som. Len jedným z mikroorganizmov obývajúcich túto Zem. Konečne štruktúra pre opakované rozbitie črepov, rozhádzané puzzle zlievajúce sa v abstraktný obraz. Prístupná mimozmyslovou vnímavosťou planetárnym vplyvom, čoby zrkadlom mikrosveta obyvateľov Zeme konečne po troch rokoch nachádzam štruktúru na fungovanie v realite.

Teraz sa už len pripraviť na ďalšiu vlnu tsunami tranzitujúcich planét od konca novembra do februára.

Zaradené v Mágia kuchyne, namiesto terapie, O mne, zo šuflíka | Zanechať komentár

Nedeľné šachy s Tisom


čítanie na nedeľu

čítanie na nedeľu

„Čo žena navarí, zje sa, čo operie, zašpiní sa, čo uprace, zožerie prach. Čo žena miluje, pominie sa. Čo žena povie, počúva iba vietor. Po žene ostávajú len deti. Lenže ja deti nemám, hovorievala naša matka.“ Týmto odstavcom začína prvá kapitola románu inšpirovaného historickými udalosťami v rokoch 1936 – 1944 a opakuje sa ako mantra, ktorú nesie vietor kapitolami.

O čom je kniha?

O jednej anonymnej žene.

Ešte si pamätám, ako mňa mama v detstve vedela zahriaknuť: „Čo si sa ako doobliekala? Vyzeráš ako Anča Icíková.“ Na moju zvedavosť mi ju raz na Záfortni ukázala. Potom som ju už nikdy nevidela. Anna Žitňanská bola umiestnená na základe rozhodnutia miestnych úradov v ústave pre psychicky narušené ženy.

Anonymná slovenská žena najviac povie, keď mlčí. Lenže Anička prehovorila z pozície starej ženy zatvorenej v blázinci: „Dve chyby som urobila. Uverila som fašistovi a podcenila som boľševika. Jeden ma pripravil o vieru, druhý o zvyšky rozumu.“

Ona totiž nebola anonymná slovenská žena, čo ani syna do vojny neporodila. Ona bola Anička Icíková, vystrkovská hviezdička, dcéra slovenského kmeňa národa československého, sobotná pisárka prvého slovenského prezidenta, dcéra icíka – židáka a komunistu: „Pre istotu som sa prežehnala, lebo stretnúť za jeden deň hneď dvoch komunistov, to človekovu dušu vystaví veľkému nebezpečenstvu smrteľného hriechu.“

Žiadna usporiadaná rodina nie sme. Otec dávno v Amerike stratený. Aj mama odišla. Brat je komunista a ja úchylná osoba.“ Voľakedy sa rozumovo menejcenným ako bola ona hovorilo úchylné osoby. Dnes by sme možno hovorili o psychických následkoch separačnej úzkosti zo straty otca aj matky.

O čom je kniha?

O priateľstve dvoch sesterníc Aničky a Alice, ktoré vyrastali aj so Šaňom Dubčekom. Ešte skôr ako sa cela rodina Dubčekovcov pobalili a pobrali do Ruska.

„Pri rádiu presedela celé hodiny. Hltala každé jedno jeho slovo. Opýtala som sa jej, či môžeme dve ľúbiť toho istého muža. Rozosmiala som ju. Všetky ho milujú, povedala mi. Až keď odišla, došlo mi, že ho chcela mať len pre seba.“

O bánovskej hurke na vlakovej jednokoľajke z Trenčína do Chynorian, o letohrádku kňažnej Gončarovovej v Brodzanoch, kde chodievala vdova po A. S. Puškinovi, o Baťovanoch (Partizánske), o Žochároch (Topoľčany), o kúpaní na Zelenej žabe, o spoznaní Adolfa Becka sekundárneho lekára u doktora Josefa Čapka v Trenčianskych Tepliciach, o návštevách významných politikov a vodcov tých čias v Bánovciach, o prepisovaní herbára liečivých rastlín, o znásilnení, streľbe v kostole a prežití siedmych z dvadsiatich štyroch na fotke pri anjelovi.

Vystrkovská hviezda v Tatrách

Vystrkovská hviezda v Tatrách

O čom je kniha?

O tom, že Bánovce nikdy nič špecificky bánovské nemali. O tom, ako sochu Ľudovíta Štúra postavili na bývalom pranieri, o tom ako sa advokát a spisovateľ Janko Jesenský nikde v poviedkach priamo nezmienil o Bánovciach. O tom, že ľudia sa delia na židov a tých ostatných.

O jednej často zamlčovanej či len šuškanej epizóde v histórii Bánoviec. O kontroverzne vnímanej postave slovenských dejín, prezidenta Slovenského štátu. „Tiso v očiach česko-žido-boľševikov bol najväčší nepriateľ.“ Ešte si pamätám, ako sme museli v základnej škole prepisovať list písaný pionierom zo Základnej školy v Gottwaldove (Zlíne) v družbe, aby v ňom nebola zmienka o ThDr. Jozefovi Tisovi, ktorý dal postaviť našu školu na mieste bývalého kaštieľa v období druhej svetovej vojny.

O Aničke, krasopisárke a stenografke pána Tisa. „Musíme sa modliť a pracovať usilovne, inak skončíme ako hentí uhroveckí luteráni a budú nám vládnuť komunisti.“ vravieval bánovský monsignore počas sobotného popoludnia vyhradeného na triedenie pošty. Aké prorocké od poslanca, ministra, neskôr prezidenta a vodcu. Prezidentom bol v robotné dni a kňazom len v nedeľu.

Od Slováka všetko vyvstane.“ múdre slová vložené do úst lekárnikovi Balákovi a nedeľné šachy s Tisom u pána lekárnika, filozofa bez politickej príslušnosti a povedané aj na margo Štúra, prvého Slováka v Uhorsku – ako sa sám tituloval.

 „Darmo je, kto sa má obesiť, ten sa neutopí.“ hovorievalo sa ešte v Bánovciach.

***

Mohlo sa to stať aj takto. Uveriteľná fikcia príbehu postavená na historických faktoch a pamäti miestnych. Šťastne zvolená známa šialená postavička Bánoviec ako rozprávačka svojho životného príbehu. Autor atmosféru približuje prostredníctvom dievčaťa, a neskôr ženy, ktorú matka pre prostorekosť zo zlosti chcela dať do ústavu alebo do školy pre úchylných. S hláškami v typickom bánovskom slangu: „V riť ma bozaj!“ Veď, kto iný môže povedať cisár (Tiso) je nahý ako dieťa, opilec alebo blázon. A to v súčasných časoch silnejúceho nacionalizmu pre všeobecné sklamanie zo smerovania politiky. Bláznivá žena môže povedať všetko. „Čo žena povie, počúva iba vietor“.

V knihe spoznávam miestny kolorit. V bývalom hoteli Hlavina som o vyše polstoročia neskôr v prenajatých kancelárskych priestoroch strávila 11 rokov. Je plná dobových fotografií s výstižnými komentármi.

Svojho Monsignora sme my Bánovčania mali v úcte bez ohľadu na to, či boli práve poslancom, ministrom, prezidentom alebo vojnovým zločincom.

Čítať túto knihu od Silvestera Lavríka pre mňa znamená vedieť, že som doma. Napísal ju presne v duchu zmýšľania Bánovčanov. Keby ju napísal inak, nik z miestnych mu neuverí. Kniha na víkendové čítanie nielen pre rodákov.

Zaradené v Knižné príbehy | Zanechať komentár