Postmoderna v ezoterike


Dymová mandala

Dymová mandala

Za posledné dva roky sa s najrozličnejšími zážitkovými seminármi roztrhlo ako vrece so zemiakmi. Padali duto do mailovej schránky – Šamanské mužsko-ženské kruhy, Intuitívny tanec, Taojin, Qi gong, Zen Shiatsu, Tibetská cesta, Filipínske liečenie, Egyptské rituály faraónov, Ajurvédsky kurz varenia, Prekyslenie organizmu, Pránická výživa, Lucidné snívanie, Výklad snov, Transformácia, Reinkarnácia, Rodinné konštelácie, Uvoľnenie negatívnych emócií, Energia vzťahov, Špirálová dynamika, Zrkadlenie, Čaroherňa, rôzne Cesty ženy (Panna, Matka, Milenka, Čarodejnica, Vedma), Mužské kruhy, Bylinkové kurzy, Ako realizovať svoje sny, Prebudenie intuície …to všetko v ponuke za necelý rok.  A to som ešte neotvorila facebook, ponuku pre regresných terapeutov a nespomenula množstvo seminárov, kurzov a workshopov na osobnostný rozvoj, či ochutnávky rôznych psychoterapeutických smerov.

Rastú geometrický radom. Pozvánku do kostola neposlal nik. Užiť si tradičnú kresťanskú tradíciu vybudovanú na pohanskej, kým ju nenahradia mešity. Praktikujú ju iba zarytí konzervatívci bez marketingu. Niektoré z kvázi „spirituálnych“ zážitkov som absolvovala a potom som si povedala – a dosť! Prečo? No lebo medveď a lentilky išli na prechádzku do lesa.

***

Kvety kvitnúce počas žatvy

Kvety kvitnúce počas žatvy

Rýchlokvasené ezoterické knedle a Obesenec

„…z mnohých návštevníkov kurzov, seminárov a škôl sa totiž stávajú veční duchovní hľadači – fluktuanti – ktorí uspokojenie nenachádzajú v žiadnom smere alebo zostávajú aj naďalej slaboduchými pútnikmi v zemi nikoho, z ktorých sa najskôr stanú narýchlo vykvasení – instantní – mágovia alebo šarlatáni.“

Celý reálny aj virtuálny svet je plný rýchlokvasených ezoterických knedlí, ktoré poznajú svoje poslanie a šíria anjelské posolstvá lásky ďalej. Jedna odklína duchov, dáva nevyžiadané rady a pýta za ne peniaze. Iný baran oblažuje stádo svojich nežných ovečiek imagináciami z vyšších sfér po doštudovaní príslušnej literatúry. Ďalšia je už mŕtva. Len jej dcéra ma kontaktuje, lebo jej chýba materinská starostlivosť a objatie – ale boli na šamanskom zasvätení až v Južnej Amerike. Hľadajú seba, hľadajú návod na vyriešenie starostí, hľadajú úľavu, hľadajú únik, hľadajú ľahký spôsob zárobku. Kým ich karma nedostihne. Kým vzhľadom k zákonu príťažlivosti, pritiahnu podobne naladené bytosti. Ľudí, ktorí ako zrkadlo ukážu, čo ukrýva podvedomie (osud) pod tenkým pláštikom pozitívnych ezoterických rečičiek. Prípadne vyhodia knihy o anjeloch z okna skôr ako skočia. Viď prípad rozvedenej ženy v strednom veku. Aj smrť je spôsob ako sa priblížiť anjelom.

Pekne rozdiel medzi ľuďmi hľadajúcim zmysel a poznanie v sebe a tými hľadajúcimi cez vonkajšie barličky popisuje cez veľké arkány tarotu kolega. Pútnik a Obesenec – „Cesta starého Pútnika je v protiklade s mladým Obesencom, ktorý si myslí, že dospel k veľkému poznaniu, lebo sa pripútal k nejakej idei, ale pritom si neuvedomuje, že nedokáže uskutočniť žiadnu praktickú zmenu. V postave obesenca vidíme obetavých ľudí, ktorí sa v dojme univerzálnej lásky stali horlivými následníkmi ezoterických alebo náboženských ideí, avšak bez praktických skúseností stratili pevnú pôdu pod svojimi nohami. Pravá cesta múdrosti je predovšetkým praktické osvojenie síl, tvrdá práca na ceste k zušľachteniu vlastnej osobnosti, a neznamená iba pasívne prijatie nejakej krásnej idei alebo náboženstva.“

Tajomstvo tarotovej karty Obesenca odhaľuje tých, čo čítajú a počúvajú, či inak vstrebávajú informácie o nadprirodzene (v lepšom prípade z nadprirodzena) a vnímajú sa iba v lepšom svetle a tých, čo im ublížili v horšom. A hlavne popierajú, vytesňujú či inak ignorujú priznanie „mám na piču život, lebo som si ho posral/-a“. Letia životom ovalení instantnými vizualizáciami a osobná zodpovednosť v nedohľadne. Len hedonistický spôsob života presunutý smerom k tým, ktorí sľubujú spirituálne pozdvihnutie. Pôvodná myšlienka čistej lásky sa mení na únik pred sebapoznaním. Emocionálna úľava new age od duchovných na náplasť na hlas svedomia. Vonkajšie povrchné pozlátka ako spoľahlivý indikátor umŕtvenia duše.

***

Dubai Marina Mall

Dubai Marina Mall

Pre pádom Rímskej ríše

Len zúfalo chorá spoločnosť, spoločnosť volajúca o pomoc si pýta zas a znova pestrofarebnú plejádu zážitkových prednášok, seminárov, workshopov, kurzov a výcvikov. Produkciu verbálnych a vedome nepriznaných tém v obrazoch cez imaginácie priamo úmerne k výkonu podávaného v práci. Veď hypotéky splácať treba. Otrocký bankový systém ako cesta k osobnostnému a duchovnému rastu – dobrovoľno-nedobrovoľne. Nastavenie na výkon prenesené od pôžitkov k zážitkom, k požívačnému užívaniu si ilúzie duchovna priamou úmerou k potláčaniu pravdy v sebe.

Novodobí guruovia získavajú a multilevelmarketingovo odovzdávajú rôzne pohľady na jedného a toho istého pacienta. A osobný psychoanalytik, rovnako ako osobný či rodinný lekár v nedohľadne. Len mašinéria biznisu aj v pomáhaní. Čo dopad na samotného konzumenta ezoterických seminárov a iných pomáhajúcich profesií? Na minuloročnom Psychotronickom kongrese v Nitre odznelo: „Destabilizácia energo-informačného systému pod vplyvom pseudovýchodných duchovných smerov preklopených marketingovo na západnú civilizáciu.“ Niekto tomu hovorí aj transformácia na 5D.

***

Krížovky zasvätenia napísané životom

Priznám sa, že keď klienti otvoria dvere, niekedy mi podsúvajú mená, ktoré som nikdy v živote nepočula. Netuším, kto je v úvodzovkách „Jožko Mrkvička“ zo Svetelného Matrixu, ani „Anička Krásna“ z Kvantového dotyku. Už postrádam motiváciu absolvovať ďalší spomedzi seminárov a zaplatiť si za „čistenie priestoru a prítomných identít“. Priama komunikácia s dušou nevyžaduje modernú odbornú či pseudo-odbornú terminológiu. Vlastný iniciačný proces do profesie veštice bol zavŕšený v prenajatých kancelárskych priestoroch pred x rokmi, kde mi nabehla tlupa cigánov s priateľskou otázkou, ako si dovoľujem fušovať im veštením do remesla. (Pozor, tých slušnejších, čo platia nájom za bývanie.) Až keď som im správne odpovedala na otázky z ich minulého a súčasného života, dali mi pokoj. Niektorí z nich sú mojimi klientmi dodnes a dávajú mi poctivo spätnú väzbu.

Štikanie fazule

Štikanie fazule

Teraz pozorujem a čakám. Mnohí lídri a facilitátori komerčne zaujímavo platených ezoterických náuk a zaručených koučovacích smerov na zázrak v živote, skôr či neskôr vyhasnú z narcistického pomáhania bez supervízie alebo individuálnej terapie. Rola sebaliečiaceho pomáhania je dočasná. Čakám, kedy inkarnácie duší zviazaných karmou z obdobia 30-tych rokov 20-teho storočia vyhoria ako fakľa Adely Ostrolúckej k bradatému “vraj” romantikovi. Dovtedy čerpám dovolenku a venujem sa ženským kruhom s mamou, tetou, sesternicou, dcérou, kamarátkou, prípadne ich kamarátkou – jednoducho so ženami, s ktorými sa poznáme dôverne a vídame sa podstatne častejšie ako raz v živote. Môj oddych je skôr o tom ako správne poznamenal jeden masér: “Tí, ktorí liečia sami, musia starostlivosťou o svoje zdravie ísť vlastným príkladom.” Teším sa na inú vlnu. Možno sa na nej bude dať aj surfovať!

Voči sťažnostiam, ktoré mi z túžby po pomoci vešiate na plecia vo voľnom čase, som však bezmocná. V snahe vyjsť v ústrety, mám dve možnosti. Čokoľvek, čo mi poviete, vziať ako klebetu a posunúť ďalej, aby sa mi vaša karma (dôsledok príčiny) nepremietla do môjho života alebo použiť techniky, ktoré ovládam. Vo voľnom čase a zadarmo. Lenže – klebetnica nie som a s charitou som skončila. Navyše nevyžiadaná rada a akýkoľvek postulát karmicky preväzuje obe duše. Keď niečo chcete odo mňa, príďte po objednaní sem. Zo vzduchu nežijem a pozvánka na seminár toho, čo žije zo vzduchu, skončila v koši. Veď bretariánstvo prevádzkuje každá gazdiná, keď varí pre celú rodinu a potom jej nechutí jesť, lebo sa nadýcha kuchynských výparov. To vysvetľuje, prečo sú kuchárky také pri tele.

Platíte za čas, ktorý venujem vám a vášmu životnému príbehu a jeho prípadnej korekcii cez vlastnú individuálnu skúsenosť. Zvyčajne v zákonoch príťažlivosti zarezonujú s vibračným naladením energo-informačného systému tí, ktorí riešia podobné témy tým mojim. Občas s vami, hviezdami, prichádzajú riadne smršte (ani sa nedivím vedmám, že bývali na kraji lesa kvôli rýchlej a účinnej, prírodnej očiste), ale niekedy prekvapia aj jemne éterické vlny poznania a duchovného prebudenia. Za všetky som vďačná.

***

Kvety rastúce z kníh alebo deti kvetov?

Kvety rastúce z kníh alebo deti kvetov?

Sociologický prieskum ukončený

Dievčatá a chlapci, ideme do hĺbky. Sociologický prieskum na poli novodobého duchovného rozvoja ukončený. Dva roky zážitkových prázdnin končia. Maunu, respektívne zásadu mlčanlivosti, v tejto konkrétnej úlohe praktickej mágie opúšťam. Tí, ktorých sprevádzam iniciačným procesom a chcú zostať v ilúzii, nech sa kontaktu so mnou vyhnú dovtedy, kým budú ochotní prijať mnou vnímanú skutočnosť. Pre ostatných – pravda je možno tvrdá, ale oslobodzujúca. V každom prípade – znova začínam čarovať.

***

PS: Ďakujem Slimákovi za dar dvoch veľkých kartónových krabíc kníh s rozličným ezoterickým a duchovným obsahom. Darček prvoplánovo splnil účel a potešil ako bolo zámerom. Po následnom preštudovaní niektorých z nich, zostal znechutením z ezoterického druhu literatúry. Pokojne aj nabudúce. Mám rada druhé šance.

Zaradené v Mágia kuchyne, namiesto terapie, zo šuflíka | Zanechať komentár

V procese osobnej transformácie


Vzhľadom k postaveniu planét v mojom osobnom rádixe, vyčleňujem si čas na rekapituláciu a sumarizáciu vnútorných a vonkajších zážitkov, ktoré vyjavujú osud.

Západ slnka pred rokom v Dubaji

Západ slnka pred rokom v Dubaji

***
Rozbitá krištáľová váza

„Pripadám si ako krištáľová váza, ktorá sa v rukách sklára ohýba a krúti až do takých tvarov, že sa pod vplyvom nestability zrúti na zem a rozbíja na tisíc kúskov. Každý z črepov odráža iný kontakt s človekom. Už nemôže odrážať iba sklára, pretože stratila tvar. Pretože stratila vieru, že môže byť krásnou a šíriť svetlo, keď upne pozornosť iba jedným smerom a odovzdá sa mu celá.“ Značím si začiatkom roka do Denníka Zjavení slovných spojení v hlave, keď som hlboko v sebe a pomaly začínam kúsky črepov zbierať.

V období, kedy sa zúčastňujem Plesu introvertov. Každý sám doma. V nultom ročníku ďakujeme všetkým, čo neprišli a tešíme sa na budúci rok aj na tých, ktorí sa nemohli zúčastniť, lebo neboli doma. Po dlhých rokoch ma poctí vo februári návšteva inkubusa. Na jar cirkusanti stavajú cirkus na zelenej lúke pripojený elektrickým káblom k bytovke, cítiť pach marihuany na chodbe baráku a odzdravia ma rómski spoluobčania v susedstve mojej susedky.

Dcéra mi píše sen. Spomeniem si naň ráno po ohlásení bombových útokov. Kúpu letenky do Bruselu ruším a čítam na sociálnej sieti výrok kamarátky: „Sme v socializme. Dobrovoľne sa radšej vzdáme slobody cestovania v záujme zachovania života.“ Zvolím intuitívny čchi kung a ženy zobrazené Katarínou Vavrovou a Gertrúdou D v Danubiana – múzeu moderného umenia v máji.

Koncom júna vychutnávam výhľad zo Staromestskej veže nad Orlojom, zmrzlinu z kokosového mlieka na ulici, podnetný výklad zo židovskej synagógy, krásne ohýbajúce telá na balete Rómeo a Júlia, aperol na party lodi a prázdne cd mantier radosti od Hare Krišnu na bicykli „za sto korún alebo milión“. Následne prvý júlový deň počúvam horizontálne ruch veľkomesta cez otvorené strešné okno hotelovej izby.

Západ slnka po roku v novom byte

Západ slnka po roku v novom byte

***
Nakladačka v astrálnej rovine s viditeľnými prejavmi v tej reálnej

- „Viete, niekedy nevieme, prečo náhoda zariadila nehodu práve takto a teraz.“ Ide na mňa opatrne vodár, keď si v lete nachádzam potopu v kuchyni. „Nevieme, aký osud nás kde počká.“

- „Nech sa deje, čo sa deje, treba to len prijať.“ Ukončila som jeho rozpaky s úsmevom a premietla udalosti za posledných pár týždňov.

Monokel pod okom po umŕtvujúcej injekcii počas očného mikrochirurgického zákroku, škrtenie hrdla nachladnutím, plač duše cez upchatý noc, obrovská modrina na stehne pravej nohy po poštípaní (h)ovadom, obnovenie monokla pod pravým okom po prasknutí žilky deň po publikácii článku na blogu, menší ťukanec v zákonoch príťažlivosti s neznámym mužom na aute jeho čoskoro exmanželky. S pánom, čo už rok má smolu a časté kontakty s políciou v čase, kedy si vyhrážky čítam v maily. Na dôvažok vytopený byt počas mojej dlhodobej neprítomnosti. Zviditeľnenie emócií. Znamenia z astrálnej sféry manifestujúce sa v realite. Kto čím rezonuje, tým schádza.

Keď včera bola tma, tak dnes príde ráno. Krájam hlavičku veľkého dubáka. „Hríby sa pražia na cibuľke“ beží mi hlavou mamino ponaučenie, „keď šťava zmodrie, vyhoď ich. Sú jedovaté. Preto na cibuľke.“ Nezmodreli.

Držím maunu.

***

Divozel

Divozel

Tsunami tranzitov

V čase plnom transformačných zmien, ktoré nám udáva postavenie Uránu a iných planét, (samozrejme aj v závislosti od postavenia v individuálnom horoskope) si dávam vypracovať osobný astrologický horoskop a on na mňa hneď zhurta:

- “Pamätám si Vás z Ezoterického festivalu v roku 2004. Prednášal som tému Astrológia a talizmany. Vy ste sa ma zo zadného radu spýtali, akú polaritu má Saturn. Pozitívnu alebo negatívnu.”

A ja na neho:

- “Určite som to bola ja?” a odrazu nečakane stojím pred dverami do zabudnutej komnaty minulosti. Píšem Jánošovi, či si nepamätá obsah rozhovoru a mám taký nejasný pocit, že sme sedeli spolu aj s Jožom Karikom a rozprávali sa na nejakú tému, z ktorej vyplynula moja záludná otázka v diskusnej časti prednášky.

- „Odkiaľ toto prirovnanie máte?“ pýtam sa neskôr prekvapene a možno aj trochu ostro.  Pán astrológ vo výklade jedného konkrétneho aspektu v rádixe začiatkom leta použije príklad rozbitej krištáľovej vázy a zbieranie jej jednotlivých kúskov rovnako ako vnímam transformáciu svojej osobnosti ja za posledné obdobie.

- „Používam ho v súvislosti s týmto konkrétnym tranzitom v horoskope.“

Konečne rezonancia s víziami vo mne a vnútornou mapou v hlave. Akosi som pozabudla, že pohyb planét na oblohe sa týka aj mňa. Stáva sa. Môžem sa cítiť ako vírus v Matrixe, ale v skutočnosti ním nie som. Len jedným z mikroorganizmov obývajúcich túto Zem. Konečne štruktúra pre opakované rozbitie črepov, rozhádzané puzzle zlievajúce sa v abstraktný obraz. Prístupná mimozmyslovou vnímavosťou planetárnym vplyvom, čoby zrkadlom mikrosveta obyvateľov Zeme konečne po troch rokoch nachádzam štruktúru na fungovanie v realite.

Teraz sa už len pripraviť na ďalšiu vlnu tsunami tranzitujúcich planét od konca novembra do februára.

Zaradené v Mágia kuchyne, namiesto terapie, O mne, zo šuflíka | Zanechať komentár

Nedeľné šachy s Tisom


čítanie na nedeľu

čítanie na nedeľu

„Čo žena navarí, zje sa, čo operie, zašpiní sa, čo uprace, zožerie prach. Čo žena miluje, pominie sa. Čo žena povie, počúva iba vietor. Po žene ostávajú len deti. Lenže ja deti nemám, hovorievala naša matka.“ Týmto odstavcom začína prvá kapitola románu inšpirovaného historickými udalosťami v rokoch 1936 – 1944 a opakuje sa ako mantra, ktorú nesie vietor kapitolami.

O čom je kniha?

O jednej anonymnej žene.

Ešte si pamätám, ako mňa mama v detstve vedela zahriaknuť: „Čo si sa ako doobliekala? Vyzeráš ako Anča Icíková.“ Na moju zvedavosť mi ju raz na Záfortni ukázala. Potom som ju už nikdy nevidela. Anna Žitňanská bola umiestnená na základe rozhodnutia miestnych úradov v ústave pre psychicky narušené ženy.

Anonymná slovenská žena najviac povie, keď mlčí. Lenže Anička prehovorila z pozície starej ženy zatvorenej v blázinci: „Dve chyby som urobila. Uverila som fašistovi a podcenila som boľševika. Jeden ma pripravil o vieru, druhý o zvyšky rozumu.“

Ona totiž nebola anonymná slovenská žena, čo ani syna do vojny neporodila. Ona bola Anička Icíková, vystrkovská hviezdička, dcéra slovenského kmeňa národa československého, sobotná pisárka prvého slovenského prezidenta, dcéra icíka – židáka a komunistu: „Pre istotu som sa prežehnala, lebo stretnúť za jeden deň hneď dvoch komunistov, to človekovu dušu vystaví veľkému nebezpečenstvu smrteľného hriechu.“

Žiadna usporiadaná rodina nie sme. Otec dávno v Amerike stratený. Aj mama odišla. Brat je komunista a ja úchylná osoba.“ Voľakedy sa rozumovo menejcenným ako bola ona hovorilo úchylné osoby. Dnes by sme možno hovorili o psychických následkoch separačnej úzkosti zo straty otca aj matky.

O čom je kniha?

O priateľstve dvoch sesterníc Aničky a Alice, ktoré vyrastali aj so Šaňom Dubčekom. Ešte skôr ako sa cela rodina Dubčekovcov pobalili a pobrali do Ruska.

„Pri rádiu presedela celé hodiny. Hltala každé jedno jeho slovo. Opýtala som sa jej, či môžeme dve ľúbiť toho istého muža. Rozosmiala som ju. Všetky ho milujú, povedala mi. Až keď odišla, došlo mi, že ho chcela mať len pre seba.“

O bánovskej hurke na vlakovej jednokoľajke z Trenčína do Chynorian, o letohrádku kňažnej Gončarovovej v Brodzanoch, kde chodievala vdova po A. S. Puškinovi, o Baťovanoch (Partizánske), o Žochároch (Topoľčany), o kúpaní na Zelenej žabe, o spoznaní Adolfa Becka sekundárneho lekára u doktora Josefa Čapka v Trenčianskych Tepliciach, o návštevách významných politikov a vodcov tých čias v Bánovciach, o prepisovaní herbára liečivých rastlín, o znásilnení, streľbe v kostole a prežití siedmych z dvadsiatich štyroch na fotke pri anjelovi.

Vystrkovská hviezda v Tatrách

Vystrkovská hviezda v Tatrách

O čom je kniha?

O tom, že Bánovce nikdy nič špecificky bánovské nemali. O tom, ako sochu Ľudovíta Štúra postavili na bývalom pranieri, o tom ako sa advokát a spisovateľ Janko Jesenský nikde v poviedkach priamo nezmienil o Bánovciach. O tom, že ľudia sa delia na židov a tých ostatných.

O jednej často zamlčovanej či len šuškanej epizóde v histórii Bánoviec. O kontroverzne vnímanej postave slovenských dejín, prezidenta Slovenského štátu. „Tiso v očiach česko-žido-boľševikov bol najväčší nepriateľ.“ Ešte si pamätám, ako sme museli v základnej škole prepisovať list písaný pionierom zo Základnej školy v Gottwaldove (Zlíne) v družbe, aby v ňom nebola zmienka o ThDr. Jozefovi Tisovi, ktorý dal postaviť našu školu na mieste bývalého kaštieľa v období druhej svetovej vojny.

O Aničke, krasopisárke a stenografke pána Tisa. „Musíme sa modliť a pracovať usilovne, inak skončíme ako hentí uhroveckí luteráni a budú nám vládnuť komunisti.“ vravieval bánovský monsignore počas sobotného popoludnia vyhradeného na triedenie pošty. Aké prorocké od poslanca, ministra, neskôr prezidenta a vodcu. Prezidentom bol v robotné dni a kňazom len v nedeľu.

Od Slováka všetko vyvstane.“ múdre slová vložené do úst lekárnikovi Balákovi a nedeľné šachy s Tisom u pána lekárnika, filozofa bez politickej príslušnosti a povedané aj na margo Štúra, prvého Slováka v Uhorsku – ako sa sám tituloval.

 „Darmo je, kto sa má obesiť, ten sa neutopí.“ hovorievalo sa ešte v Bánovciach.

***

Mohlo sa to stať aj takto. Uveriteľná fikcia príbehu postavená na historických faktoch a pamäti miestnych. Šťastne zvolená známa šialená postavička Bánoviec ako rozprávačka svojho životného príbehu. Autor atmosféru približuje prostredníctvom dievčaťa, a neskôr ženy, ktorú matka pre prostorekosť zo zlosti chcela dať do ústavu alebo do školy pre úchylných. S hláškami v typickom bánovskom slangu: „V riť ma bozaj!“ Veď, kto iný môže povedať cisár (Tiso) je nahý ako dieťa, opilec alebo blázon. A to v súčasných časoch silnejúceho nacionalizmu pre všeobecné sklamanie zo smerovania politiky. Bláznivá žena môže povedať všetko. „Čo žena povie, počúva iba vietor“.

V knihe spoznávam miestny kolorit. V bývalom hoteli Hlavina som o vyše polstoročia neskôr v prenajatých kancelárskych priestoroch strávila 11 rokov. Je plná dobových fotografií s výstižnými komentármi.

Svojho Monsignora sme my Bánovčania mali v úcte bez ohľadu na to, či boli práve poslancom, ministrom, prezidentom alebo vojnovým zločincom.

Čítať túto knihu od Silvestera Lavríka pre mňa znamená vedieť, že som doma. Napísal ju presne v duchu zmýšľania Bánovčanov. Keby ju napísal inak, nik z miestnych mu neuverí. Kniha na víkendové čítanie nielen pre rodákov.

Zaradené v Knižné príbehy | Zanechať komentár

Filmové príbehy – ženský svet


Filmový svet

Filmový svet

“Maj oči otvorené a kolena pri sebe. Keď otvoríš kolená, oči radšej zavri.” Našla som si v upútavke na film Tučná grécka svadba, ktorý si určite nepozriem. Stačilo. Niektoré filmy proste vidieť nemusím. No a tieto ma ešte na pozretie čakajú. Po mužskom svete cez filmové príbehy – spoznávanie ženského sveta začína.

V zajatí príbehov

Po dlhej dobe ma ako prvý zaujal Červený stan (The Red Tent, 2014) ako drsná ukážka osudu ženy Dinah – jedinej dcéry Jacoba, v časoch biblických hrdinov. Zobrazenie ženského sveta, ženskej pýchy aj lásky ženy. O láske, ktorá prežije aj smrť a mŕtvi nikdy nezostanú mŕtvi. „Nastražte uši a nikdy neprestanú rozprávať. Všetky hranice sú konvencie čakajúce na prekročenie a život prekračuje limity. Vidieť seba možno prostredníctvom očí toho druhého.“

Po nej ma uchvátila Maleficent (Zloba královná černé magie, 2014). Rozprávka o chamtivosti a zle, ktoré môže (ale aj nemusí) zastaviť boj. Avšak zlomiť kliatbu chamtivosti a zloby môže iba pravá láska. Film, nielen, pre ženy na materskej a ich deti, ktorým všepujeme cez múdrosť rozprávok základné princípy (archetypy). Jeho ctižiadostivosť jej vzala krídla a zlomila srdce plné jasu. A tam, kde vládne zlomené srdce ženy, vládne temnota. Pretože zármutok zlomených sŕdc je skrývaný za vysokými a pichľavými hradbami. Srdce zamknuté zlobou vyslovuje prekliatie, ktoré nemožno vziať späť, iba naplniť.  A ešte čosi: Z bytosti, ktorej zachránite život, si viažete otroka, sluhu alebo vazala. Vezmete mu jeho život, ktorý bol u konca a zaviažete ho na ten svoj. Podobne ako Vládkyňa Zloba. Avšak pravá láska má veľa podôb a len pravá láska zahojí srdce a nejde len o lásku medzi mužom a ženou. Ona oľutovala svoje slová, otvorila srdce a vzala späť, čo vyslovila. Stala sa tým zraniteľnou voči zlu, čo zostalo v ňom. A on sa stal sa obeťou vlastných ambícií zaslepený bojom o moc bez štipky lásky. Hm.

Ako naivnú protiváhu s hlbokým obsahom odporúčam fantasy-rozprávku Hviezdny prach (Stardust, 2007) s mojou obľúbenou herečkou Claire Danes o páde hviezdy a skutočnej láske. Keď sme už pri láske, tak Jeden den (One day, 2011) rozplakal moju romantickú dušu. Aj Návrat do Cold Mountain (Cold Mountain, 2003) ma chytil za srdce a vyplavil slzy. No dosť sentimentu!

Silné ženy s charakterom

Film Raňajky u Tiffaniho (Breakfast at Tiffany’s, 1961) ma po knihe mierne sklame záverom. Zásadnú myšlienku: „Radšej mať rakovinu ako nešťastné srdce.“ v ňom však nachádzam. A po roku od čítania inej knihy „Dobrý deň, smútok“ sa okľukou vraciam k nonkomfortnej Francoise Sagan cez autobiografický film Nehanebné lásky Francoise Sagan (Sagan: Un charmant petit monstre, 2008) so vzburou voči meštiackej morálke, existenciálnou samotou, egoizmom a láskou k voľnej láske. Sloboda v ženskom prevedení. Môj tieň. Odnášam si slová odvahy, odhodlania a prijatia: „Všetci zomrieme cestou.“

Navždy mladá (The age of Adaline, 2015) s nádhernou symbolikou srdca, ktoré keď zomrie, žena (človek) v tom momente prestane starnúť – až kým sa znova nezamiluje. Rezervovanosť podmienená smútkom skrývajúcim tajomstvo a tajomstvo ako bariéra k odovzdaniu sa bezpodmienečnej a oddanej láske. Život, ktorý žije, ale neprežíva a nepreciťuje, kým si nedovolí opustiť smutné tajomstvo, prijať lásku a zostarnúť. Krásne. :-)

Švadlena (The Dressmaker, 2015) shakespearovská tragédia zasadená do prostredia austrálskej osady v hviezdnom obsadení s Kate Winslet, alebo tiež o živote a smrti, o prekliatí, o tom, že čím človek žije, tým zomiera, o zobrazení dopadov zákonov príčiny a následku. Vendeta! Z Klubu odložených žien (First Wives Club, The, 1996) si ponechávam si vetu: „Každý prvý manžel potrebuje príučku.“ a tiež: „Som mama, tak poslúchaj. Sťažuj si u svojho cvokára.“ A prechádzam na tému filmov so spirituálnym podtextom. Nie, žeby ho niektoré predchádzajúce nemali, len možno nie tak do očí bijúco.

Éterické víly

Jedz, modli sa a miluj (Eat, Pray, Love, 2010) – keď už kedysi chuť východoázijskej kultúry v zmysle duchového rozvoja ochutnal Richard Gere, tak prečo nie jeho filmová partnerka Julia Roberts. V meninový deň si z filmu odnášam instantnú múdrosť: „V láske je človek v rovnováhe, keď nie je v rovnováhe.“ Toľko ďalšia indícia na mojej ceste srdca.

Uvoľnenie a pocit, že po svete behá mnoho divných žien s mimozmyslovými schopnosťami a nejde iba o ojedinelý fenomén si pripomínam v Dome duchov (The House of the Spirits, 1993). Magický realizmus je proste nádherný svet.

Neumírej, dokud mi neřekneš, kam jdeš (No te mueras sin decirme adónde vas, 1995) – argentínske filmy patria k pohladzujúcim moju dušu a upevňujúcim vieru oslabenú prázdnymi intelektuálnymi úvahami: „Definuj lásku, aby som vedel, čo mám robiť.“ Totiž: „Myseľ vytvára priepasti, ktoré dokáže preklenúť len srdce.“ a „Bez snov sme len hromada vnútorností a strachu.“ Film skončí a zostane len plátno. Mŕtvi nás nechávajú samotných. Nielen o reinkarnácií, vnímaní aury, videní duchov, ale o nádeji naprieč životmi.

Atlas mrakov (Cloud Atlas, 2012) – film s tematikou pohybu v časových a priestorových líniách a ich prekročenie. Na môj vkus príliš veľa rýchlo striedajúcich sa sekvencií jednotlivých príbehov. Pozitívnou správou je, že si ho hodlám pozrieť ešte niekoľkokrát. Na záver niekoľko koncentrovaných múdrostí z neho:
„ Ako vieme, ktoré veci môžeme zmeniť a ktoré musia zostať nenapadnuteľné?“
„Pravda je len jedna. To jej verzie sú nepravdivé.“
„Ľuďom možno vládnuť len tak dlho, pokiaľ im niečo poskytujete.“
„Prežitie často vyžaduje odvahu.“
„Znalosť je zrkadlom, v ktorom uvidíte, kto ste a kým sa môžete stať.“
„Urobte, čo môžete neurobiť.“
 

Toľko filmové odporúčania na obdobie monzúnových dažďov a dlhé zimné večery odo mňa. J

Zaradené v O mne, Svet v obraze, Ženský svet | Zanechať komentár

Úvod k románu Slobodná a Rozvedená


Čarodejnica na cestách a necestách

Čarodejnica na cestách a necestách

“Všetky odpovede existujú, len k nim treba položiť tie správne otázky.” spomenula som si na inšpiratívne konštatovanie kamarátky. Správna otázka prišla od inej kamarátky-redaktorky: “Na čo všetko sa treba pripraviť, keď sa žena rozhodne rozvádzať?” Hm, na čo?

Pudovo kontextuálne pod ženskou sukňou
Ženy, ktoré sa rozhodnú pre rozvod alebo rozchod sa musia v prvom rade pripraviť na to, že partner/manžel sa k nim postaví ako ku konkurenčnému mafiánskemu bossovi. Samozrejme, poviete si, že zveličujem a mnohé sa vztýčia do pokrytecky alibistického „Ale on? Toho by predsa nebol schopný!” A tu narážame na iný zraňujúci aspekt prípravy na rozvod – okolie sa zatvári rozpačito, “odtažito” až nepriateľsky. Rany teda prichádzajú z viacerých strán. Zo strany ex- v podobe tvrdej kalkulácie v oblasti financií, času, energie investovanej do vzťahu manželského, partnerského, manipulatívne vydieranie cez deti, rodinu, kamarátky, prácu a záľuby, útoky na dobré meno – jednoducho na všetky hodnoty, na ktorých bazírujete a tiež na útoky zo strany rodinných príslušníkov, spolupracovníkov, spoločných kamarátov, susedov a známych.

Všetko zakrývané pod sukňou za roky sa stáva viac či menej verejným tajomstvom a pudovo kontextuálne vyjadrenia v závislosti od toho, s kým je kto v kontakte, sa miešajú a vznikajú fámy obludných rozmerov. Výčitky, energetické útoky, upírske sania energie nemajú konca kraja podľa miery, času a intenzity prepojenia. Keď mi známa povedala, že napriek relatívne hladkému majetkovému vysporiadaniu odpojenie trvá dva roky a ďalšia facilitátorka rodinných konštelácii sa vyjadrila, že za každý rok spolužitia je nutné rátať tri mesiace na odpútanie sa, neverila som. Myslela som si, že to je len zopár psychicky nevyrovnaných výnimiek v sociálnom poradenstve, ktoré nezhody s bývalým riešia aj po desiatich rokoch a hádajú sa na tému prečo prebral svojmu dospelému synovi frajerku a ten ich trojročný pankhart (nevlastný brat ich spoločných dospelých detí) jačí na spoločnom dvore domu, ktorý nemôžu predať. Teraz som si v kategorických vyjadreniach už nie taká istá.

Aj dnes bola u mňa žena v zrelom veku, ktorá sa rozhodla pre odchod od manžela po 30-tich rokoch. Najskôr lustroval telefón, lebo má určite druhého, potom sa túžil udobrovať, aby v zaláskovaní upiekli piate dieťa. Potom zalarmoval rodinu na pomoc a keď nepomohlo, tak ju pred deťmi označil za kurvu. Dievčina je na začiatku procesu, kedy sa rozhodla odísť od spôsobu fungovania so širokým príbuzenstvom v niekoľkogeneračnom dome, ktorý jej jednoducho nevyhovuje. Držme jej palce! Na rozvod treba odvahu a byť pripravenou siahnuť na dno svojich energetických rezerv a možností. A prvý krok je najťažší. Treba rátať s polenami pod nohy v podobe verbálnych emocionálnych jedov a aj skutkov a neverbálnym odvracaním sa mnohých, ktorí sa rozhodli chrániť si ten svoj dôkladne uprdený domov s rodinou zo strachu, že by sa nebodaj nakazili vašim rozchodom alebo rozvodom a prišli o ťažko vybudované stereotypné istoty.

Neviniatko

Neviniatko

Sedem guliek hriechov mimo zóny komfortu
Kde je urazené ego a pocity zneužitia, nehľadajte etiku. Čaká vás bezcitnosť u dovtedy blízkych, falošný súcit, kde by ste ho nečakali, prekvapivé sexuálne návrhy od mužských objektov a veľa iných prekvapení. Vypálené guľky lietajú zo všetkých strán až je aura deravá ako ementál. Tie guľky siedmych hriechov – hnev, strach, smútok, ľútosť, krivda, pocit viny a závisť – určite poznáte od Cingroša, Hrabicu, Lazareva, L. Hayovej, inej etikoterapie alebo starej mamy.

Nízke vibrácie emócií nad krokmi rozdeľujúcej cesty dvoch ľudí sa v procese rozchodu objavia zakaždým, kedy už žena nezvláda prekvapivé útoky z nečakaných strán. Niekedy ani nejde o to, že by ju niekto poctil urážkou (na to sa naučí zareagovať s drzosťou hodnej puberťáčky), skôr milosrdný pohľad dovtedy úplne pohodovej susedy, kolegyne, známej či nebodaj kamarátky. Hneď potom v následnom momente, ako jej ex sucho oznámi fakty o majetku či spoločnom dieťati bez náznaku emócie a čaká vyjadrenie na úrovni profesionálneho odborného pracovníka, prichádza iná rana. Už tu nie sú ani kamarátky vo vzťahu, ktoré sa neuroticky ventilujú na toho svojho “debila” a vzájomne sa utužujú v skvelosti a nevyhnutnej osudovosti údelu. Už sú tu prekvapené pohľady na “divné” reakcie, ktoré vznikli názorovými posunmi iným smerom.

V náročnom procese prechodu zo stavu vydatá/zadaná do stavu rozvedená/slobodná je najťažšie ísť mimo zónu svojho komfortu. Nech už sa totiž vo vzťahu stalo čokoľvek (nevera, hádky, násilie, alebo častý fenomén – ekonomické vdovy – skryté pod sofistikovanú formulku – neprekonateľné povahové rozdiely) dvaja si poskytujú určité pohodlie alebo výhody, ktoré sú rozchodom nemilosrdne odňaté. A relatívna pohoda je nahradená nepohodou. Práve rozvádzajúci sa kamarát z virtuality (poznáme sa 13 rokov a stretli sme sa dvakrát) sa ma vyzývavo spýtal, čo všetko som musela robiť, čo som ako vydatá nemusela. “Ísť za automechanikom a na STK.” odpovedala som. Zasa na druhej strane sa vám rozširujú obzory o zážitky, o ktorých sa vám dovtedy ani nesnívalo. Popri technicko-organizačno-praktických starostiach nemáte niekedy čas a chuť na nepodstatné “pičoviny”, ktoré ste riešili v manželstve z frustrácie v citovo nenaplnenom, resp. neuspokojivom vzťahu.

Až na dno duše...

Až na dno duše…

Idealizácia mužov a čítanie v Kronike Akáša
Podľahnutie nízkym vibráciám ľútosti a sebaľútosti môže mať za následok, že žena prepadne idealizácii predchádzajúceho partnera, omilostí ho a vráti sa do toho, v čom bola, ale – „do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš“ sa hovorí – je to tvrdo vykúpený návrat. Jedna liečiteľka po naladení sa na Univerzálne vedomie, tzv. akášistickú knihu sa vyjadrila, že kým sa dvaja po rozvode/rozchode na chvíľu znova nedajú dokopy, tak nevedia, či spolu zostanú alebo sa rozídu nadobro bez zášte a hnevu. Ktovie! Emócie verzus racionalita. Boj vonku aj vo vnútri prebieha počas rozdelenia dvoch kedysi milujúcich sa bytostí.

Je tu však aj druhá alternatíva, že sa zúfalá a opustená žena citovo naviaže hneď po rozvode na zdanlivo ideálneho muža. Zdanlivo. Dáva je totiž cumličky, purkličky a iné sladké serepetičky, ktorými ju z pochopiteľných dôvodov ex už nezahŕňa. Po čase zistí, že si našla rovnakého “idiota” iba v modrom.

Receptom na zvládanie situácie bez emócií je nájsť si niekoho na vykecanie. Mne sa osvedčila psychoterapia, ale aj vykecanie sa bútľavej vŕbe – kamarátke v podobnej životnej situácii tiež pomôže. Je však dôležité, okrem primeranej miery sebareflexie a akceptovanie zákonov karmy – to, čo sa mi deje, som sama spustila, či už v tomto alebo minulom živote – nezačať si vzťah s psychoterapetom. Mohlo by sa totiž stať, že váš rozchod s ním (v krátkom časovom horizonte po rozvode) odvníma ako posttraumu z rozchodu odmietajúc sa s vami rozísť a vy sa hodnú chvíľu môžete zaoberať tým, či nebolo lepšie začať si radšej s psychopatom.

Nie! Keď rozchod, tak rozchod, ustáť, zostať chvíľu osamote, poplakať si pravidelne niekde u bezpečného nezainteresovaného zdroja, popritom si začať budovať samostatný život a hlavne – byť aspoň nejaký čas sama. Sama v zmysle bez chlapa. Nájsť seba stratenú v bývalom vzťahu, kedy ste svoj ženský svet spojila s iným mužským svetom a tie sa premiešali v jednu identitu. Tá už zomrela. Teraz ste ženskou identitou bez chlapa a skôr ako príde ďalší, treba nájsť v sebe tú ženu, ktorú on pošliapal, odmietol a zneuctil. Nájsť v sebe ženu, ktorú niekto má rád presne takú, aká je a môže mu s láskou znova otvoriť srdce.

 

PS: Ďakujem Sonke za motivačnú vetu: “Kedy už konečne napíšeš ten sľubovaný román.” a otváram týmto článkom Pandorinu skrinku s názvom Slobodná a Rozvedená.

Zaradené v Knižné príbehy, namiesto terapie, O mne, Ženský svet | Zanechať komentár

Hudobný príbeh lásky


Máj - lásky čas

Máj – lásky čas

V havajskom šamanizme sa odovzdáva múdrosť, že láske je iba vtedy, keď sa človek cíti šťastne a radostne. Ten, čo pieseň ozajstnej lásky zaspieval, je už mŕtvy. Drvivá väčšina srdcervúcich piesní sú psychoterapiou publika projektujúcich túžby a želania na iný objekt a zažívajúci celú plejádu emócií, ktorým mylne pripisujú slovné spojenia „milujem ťa“, „ľúbim ťa“ alebo „mám rád/rada“.

Na prvú cestu a prvého stopára do Prahy, toho, ktorý mi držal volant auta, kým som telefonovala počas jazdy na mokrej anticelulitídovej Dé Jednotke, sa proste nezabúda. Odvtedy sa stopárov v mojej „striebornej kvapke“ vystriedalo veľa – cez somvprahe.sk, jizdomat.cz, blablacar.com. Aj veľa životných príbehov. Aj mnoho piesní z autorádia. Z obľúbených ponúkam hudobný príbeh lásky.

Príbeh nášho posledného stretnutia

Vystrelíme naprieč nebom, lebo láska je droga. Kríže z nahých tiel tvoria súsošia. Leto však končí. Milióny ciest, pointa uniká, snažím sa zachovať svoju tvár. „A tak doufám, že to co mě i Tebe tak mrazí, nejsou jen tři tečky na konci frází!“ Bojíš sa, že náš cieľ je v nedohľadne. Vytrácaš sa. Bol si tieňom môjho svetla. Odcudzili sme sa, odišla som ďaleko za sebou.

Ona: Bojím sa temnoty a mojich démonov a hlasov, ktoré hovoria, že nič nebude v pohode. Len tvoje slová ma môžu stiahnuť dole. Cítim to v mojom srdci, duši, mysli, že som stratila teba, seba a zneužívaš každý dôvod žiť, čo mi zostal.

On: Zostáva boj s emocionálnymi silami, keď slová režú ako nôž.

Ona: Teraz už môj hlas počuješ? Toto je moja bojová pieseň, beriem si svoj život späť.

On: Povedz im všetko, čo teraz viem, vykrič z vrcholov striech, napíš na oblohu.

Ona: Vážne to musíš tak prežívať?

On: Radšej choď a miluj seba.

Ona: Zostávajú osvedčené pravdy, čo ťa nezabije, to ťa posilní a to, že som sama neznamená, že som osamelá. ;-)

On: Kamarát – iba kamarát? Asi preto, že som taký blázon.

Ona: Krásne slobodná, chcem mať svoj svet.

A vraciame sa k známemu – láska, máš ju, keď ju nemáš.

***

On: Odkiaľ máš túto moju adresu?

Ja: Neviem, kto si, ale mobilná aplikácia sociálnej siete si ťa našla v mojom zozname.

On: Aha. Som Stopár.

Ja: Rada ťa po roku čítam. Si jeden zo symbolov magického realizmu, ktorý žijem. Môj prvý stopár.

On:  Som čerstvo po rozchode a práve momenty, keď sa viem uvoľniť sa ukazujú ako práve tie čarovné prvky môjho až bolestne reálneho života. Pretože nevieš kde je hranica. Nevieš, čo je reálne a čo je čarovné.

Ja: To je mi ľúto. Ten rozchod. Dúfam, že som sa ťa prvýkrát hneď ako veštica nespýtala, či ste ešte spolu?

On: Nie.

S úľavou som si vydýchla.

A tu niekde začínajú príbehy posledných stretnutí do roka a do dňa… O tom možno niekedy inokedy.

Zaradené v O mne, Svetom-letom, Ženský svet, zo šuflíka | Zanechať komentár

Filmové príbehy – mužský svet


Filmové príbehy

Filmové príbehy

Existujú vraj knižnice, v ktorých si môžete objednať človeka s príbehom a vypočuť si ho. Pre vizuálne typy ľudí vo virtuálnom svete sú knižnice, kde si môžete stiahnuť alebo on-line pozrieť film z produkcie kinematografie. Môžete pri ich pozeraní zažiť inú a pritom známu realitu v priebehu dvoch hodín a pohladiť či vyliečiť dušu. Odborne sa tomu hovorí naratívna psychoterapia.

Vynahradila som si teda dlhoročnú filmovú absenciu z čias pozerania telepatického prenosu informácií cez symboly Na křídlech vážky (2002) alebo mysteriózneho Svět podle Prota (2001) a začala spoznávať najskôr mužský svet filmových príbehov.

Z masochistického súdka

“Najhoršie peklo je nepodarený život.” značím si z filmu Jak přicházejí sny (What Dreams May Come, 1998) s Robinom Williamsom v hlavnej roli. Zobrazenie pekla s konštatovaním od cvokára: “Keď prijmeš jej skutočnosť, nie je cesta späť.” Občas je výhra prehrou.

Krutý a vyjímečný (Cruel an Unusual, 2014) film o úľave vychádzajúcej z akceptovania viny a následného prijatia trestu. O úteche vychádzajúcej z bolesti, ktorá je zdanlivo vyslobodením. O tom, že môžeme prijať, čo sa stalo, ale nemusíme s tým žiť. Naozaj? Nádherne zobrazené peklo. Snáď očistec duše. V závere filmu premrhaný potenciál odkazu, avšak potenciál pilotného filmu k sérii filmových epizód s viacerými spirituálnymi líniami zostáva.

50 odtieňov lásky (nenašla som link, je z rady mojich obľúbených juhoamerických filmov) mi pripomína koľko obety a odriekania vyžaduje starostlivosť o starého a chorého človeka. „Ďakujem ti mami, že si mi to ukázala v starostlivosti o otca.“ Vo filme ju preukazuje syn otcovi dostávajúc sa prirodzenou starostlivosťou o starého, chorého a bezvládneho sociálne aj finančne na okraj spoločnosti. Podobná téma je spracovaná vo filme Nedotknuteľní (2011). Samozrejme postarať sa o handicapovaného milionára, ktorý ako bonus hľadá normálny prístup bez falošného súcitu zastierajúci túžbu po zisku, je iná káva ako skončiť obetou vlastnej sebarealizácie rodičovi v sračkách obrazne aj doslova.

Oddychovky

Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel (2013) – ak neviete ako funguje synchronicita a schopnosť žiť v súlade s dušou, tak presne takto. Meditatívne zahĺbenie do duševného vnútra a nasledovanie jeho hlasu u detinského starčeka vedie k sérií zmysluplných šťastných náhod. Alebo – vypusti blázna a normálny svet logicky usporiadanej society sa dodrbe. Hlavne, že karma funguje. „Vďaka ti otec za regresiu.“

Cizinca (2010) si odnášam vetu: „Mal som ho rád. Zakaždým urobil, čo som nečakal. Až raz urobil to, čo sa mi nepáčilo.“ WoodyAllenovská oddychová Půlnoc v Paříži (2011) ako únik zo všedne povrchnej každodennosti do fantazijného cestovania časom v obchode s nostalgiou. Jednoducho Paríž. Alebo – čoby som nenapísal scenár, keď už dovolenkujem v tak inšpiratívnom meste.

Poslední lovec čarodejnic (The Last Witch Hunter, 2015) krásne ukazuje krajinu tieňov osamelého  bojovníka a moc, ktorú môže muž získať, keď ovládne srdce čarodejnice. Aspoň ja, na rozdiel od kamaráta som vyextrahovala túto informáciu. Samozrejme niekto môže dej filmu vnímať ako kresťanskú propagandu a niekto ako moc zašifrovanú v symboloch. Fakticky až vysporiadanie sa so stratou v duši, môže do života pritiahnuť novú lásku. No, ale ten červený športiak na konci je fakt klišé. ;-)

…alebo za  každým mužom hľadaj ženu

Ruby Sparks (2012) – keď spisovateľ stratí múzu, musí si ju vymyslieť. Len, čo sa stane, keď mu tá Múza začne pobehovať po dome, správať sa ako doma a mať dokonca požiadavky. Je to realita alebo blud? Nebezpečná metóda (2011), dvaja poprední muži psychoanalýzy a Sabina ako pacientka. Když Nietszche plakal (2007) alebo kto je vlastne autorom psychoanalýzy, keď je Boh mŕtvy? Muž na lane (2015) strhujúci vytrvalosťou iných pre realizáciou svojho narcistického sna. Birdman (2014) pre intelektuálov, ktorí tak veľa rozprávajú až z toho bolí hlava. Naopak Michael Kohlhaas (2013) s minimom dialógov, lebo to podstatné bez verbalizácie prebieha v duši. Láska aj nenávisť. Krásna ukážka ako funguje prekliatie zo závisti so životným dopadom na toho, kto závidí, aj na toho, komu závidí. V oboch posledných filmoch z energo-informačného hľadiska je badateľný vysoký stupeň vnútornej agresivity ohrozujúcej dušu až sa musí prejaviť vo viditeľnom svete.

Vikingové (1999) – neodporúčam. Príbeh o rodiacom sa ľudstve, aj keď archetypálnym by som film nenazvala. Skôr čistá americká agitácia v zmysle existujúcich konšpiračných teórií o moslimoch, ktorí zachránia európskych barbarov a kresťanská viera splynie s moslimskou, biela rasa sa zmieša s tmavou a porazia pozostatky ženského krvavého pohanstva. Sofistikovane jednostranné s akože zastieraním happy endom. Komerčne použité info z eoteriky mi zdvihlo adrenalín a nenapravil to ani pohľad na hlavného predstaviteľa. Antonio Banderas nie je Paul Newman.

Magická realita

Bizarné situácie magickej reality v snímke Adamova jablka (2005) vystrieda francúzsky šarmantná Pena dní L´Ecumene-des-jours (2013).  No a „náhodným“ omylom som sa dostala k tejto snímke: Taggart: Wavelength (hľadala som len film na tému fenoménu UFO), aby som si precítila strachom nasýtenú atmosféru zastierajúcu racionálne úsudky.

Posledná vlna, The las wawe (1977) úroveň spirituálneho povedomia zodpovedá roku uvedenia filmu na plátna kín a rovnako im zodpovedajú aj vtedajšie spoločenské predsudky, ktorými však žije ešte stále mnoho ľudí 21. storočia. Z psychoanalytického hľadiska môžeme hovoriť o zaplavení psychózou v transgeneračnom prenose, z ezoterického hľadiska na nepripravenosť adepta na zasvätenie.

Imaginárium doktora Parnase (2009) – Zažila som len zopár naozajstných guruov (ledva zrátam na prstoch jednej ruky), ktorí dokázali vytvoriť skutočné imaginárium, v reálnom živote, v reálnom čase a dokonca aj s časovým presahom. Film na niekoľkonásobné pozretie a sebaspytovanie, čo je vlastne dobro a čo zlo? Nebo a peklo? Čo je realita a čo fikcia?

***

Pre priaznivcov Americkej krásy tu mám ešte bonus. Núdzový východ (Revolutionary Road, 2008) nám bol odporučený ako študijný materiál na seminári Transakčnej analýzy pre sledovanie stupňov a foriem hier egostavov. Záverečné scény zúfalo bezmocného rozhodnutia ženy sa mi spojili s jedným príbehom z knihy Ženy, které běhaly s vlky. Žena pred dôležitým krokom totiž zakaždým dôkladne uprace. Filmové príbehy ženského sveta nájdete tu.

Zaradené v Knižné príbehy, namiesto terapie, Svet v obraze, zo šuflíka | Zanechať komentár

Bude z nej skvelá veštica!


čarodejnica

čarodejnica

Kontakt na ňu mi dala kamarátka. Hneď po tom, ako mi moja dcéra oznámila, že ju dotyčná „pani“ už počas telefonickej objednávky odmietla liečiť pre prekliatie od mŕtvej ženy. Zhodnotenie počutého od nej, mi ako matke a poradkyni zdvihlo adrenalín. Viac mi nebolo treba. Zavolala som jej o termín. Blízka priateľka sa ma pár dní pred stretnutím s obavou v hlase spýtala: “Dúfam, že k nej nenabehneš s plamenným mečom.” Nie, isteže nie. Nechám sa pekne zdiagnostikovať aj vyriešiť.

***

Trafila som k jej domu na kraji dediny poľahky. Vítal ma pokojný vlčiak a menej pokojný pes rasy zvanej orech. Ona, jednoduchá dedinská žena. Cestou po schodoch si všimla moje equinovaristické postavenie členkov. Rozprávala o svojej dcére so slabšou mozgovou obrnou, ako chodí a dostala sa z toho. Z rôznych hľadísk sa k tejto téme vrátila ešte niekoľkokrát počas hodiny. Čistý protiprenos. Skôr ako zapálila sviečky na oltári s kresťanskými symbolmi, pošpárala si rukou v zuboch od zvyškov jedla. Počas ukladania sa na polohovateľné lôžko som si všimla atrapu ľudskej lebky v rohu obývačkovej steny. Nič v porovnaní voči artefaktom v čarodejníckom obchode na Belehradskej v Prahe.

Najskôr mi otestovala kyvadielkom jednotlivé čakry. Rozprávala  mantricky “o mŕtvych ženách a živých mužoch, o živých ženách a mŕtvych mužoch” a krútila kyvadlom koldokola. Prekliatie jej tam vychádzalo od štvrtej generácie ohľadne ochorenia a mŕtve dieťa stále prítomné. Keď som sa jej v priebehu čistenia spýtala, kde sa to naučila, odpovedala, že to sa nedá naučiť. “Keď vám umrie blízky človek, ktorému dôverujete, ozve sa vám po smrti a počúvate ho, tak vtedy to nastane.” Áno, často traumatický zážitok zo straty spúšťa mimozmyslové schopnosti a komunikáciu so zblúdilými dušami.

Rukami sa ma začala dotýkať od nôh. Posúvala tok energie stále hore od základnej čakry až ku korunnej. Občas sa epilepticky otriasla. Pravidelne otázkami kontrolovala moje pocity. Objavila disproporciu na srdci nezachytiteľnú EKG, lebo prichádza s určitým typom myšlienok, ale zachytiteľnú na biorezonančnom prístroji z ruskej akadémie vied na alternatívnom vyšetrení u inej pani, ktorú som navštívila ešte vo februári. Zrýchlené búšenie srdca ukázal prístroj pred dvoma mesiacmi. V oboch prípadoch je ich diagnóza v súlade s opakujúcimi sa subjektívnymi stavmi. Psychosomatika.

***

Alica v Miracle garden

Alica v Miracle garden

Fascinujú ma ľudia, ktorí ma vidia prvýkrát v živote a vedia povedať informácie o mne, mojom tele, mojich (?) myšlienkach, mojich predkoch. Správa o mužovi, ktorý mi podrazil nohy sadla do kontextu prežívaného v poslednom roku. Zhorená dlaň od plameňa sviečky a čítanie z nej o zhoršovaní môjho zraku, depresii, stave pankreasu a iných indíciách, tiež malo čosi do seba. Rozhovor s mojou babkou, otcovou mamou a jej konflikte so svokrou, bol pôsobivý. “Tá narobila veľa zla!” hovorí mi. “Čo na tom, že si chodila pravidelne do kostola!?” šplechla jej (mŕtvej babke) do tváre so zatvorenými očami. Ešte overím správnosť ostatných informácií u žijúcich pamätníkov – mamy a otca. (Poznámka: Overila som.)

Menej ma fascinovali vypustené postuláty. Áno, prekliatie sa nedá vziať. Ani Ježišom nie. Len vyjsť prekliatiu v ústrety, lebo každá kliatba je nastavená pôsobiť na postihnutých a tí pred ňou utekajú. Ísť jej v ústrety, pomenovať ju, odpustiť znamená jej slabnutie. Iste! Len keby do viet nevsúvala vlastné hodnotenia. Chápem. Chápem, že každý liečiteľ a iný šarlatán môže interpretovať adekvátne do výšky vzdelania a mentálnej inteligencie. Rovnako ako každý lekár a terapeut vie správne liečiť do hĺbky spirituálnej a emočnej otvorenosti. V opačnom prípade sa stáva iba nástrojom farmaceutického biznisu či iného marketingu.

Ako sa cítite?” spýtala sa, keď na konci overovala prečistenie čakier od mŕtvych predkov v tele. “Často mi ženy vravia, že sa cítia ako nafetované a preto chodia znova, aj keď im poviem, že viac nemusia.” Hovorila priebežne, ako mi držala jednou rukou určitú, bolestivú, časť tela a druhou krútila tromi zapálenými sviečkami nad igelitom, kde padali kusy vosku z praskajúceho plameňa. Mierne upadnutie do hladiny alfa som síce cítila, no nie extrémne. Autogénne, heterogénne relaxačné tréningy a individuálne terapie robia svoje.

Veštiť mi odmietla. Vraj ide o kradnutie budúcnosti. Výšku finančného vyrovnania za liečenie ponechala na mne. Vonku pred bránou ma srdečne objala. “Večer si dajte Paralen, ak vás bude obchádzať zimnica. A majte pre dievčatko pripravené meno, keď vyjde z vás von. Ešte nevyšla, ale už je pokojná.” Nuž? Aké jej dáme meno?

Začiatkom júna som objednaná a idem tam znova.

***

Dievčatko v nadživotnej veľkosti

Dievčatko v nadživotnej veľkosti

Dcére som popísala priebeh sedenia s „pani“ a ponechala na jej slobodnom rozhodnutí, či sa ho aj zúčastní s kamarátkou. Rozhodla sa, že nie, lebo „pani“ hovorí nezmysly. Ja som išla o dva mesiace znova. Menej poddajná a so silnejším egom. Asi po hodinovej „terapii“, keď som počula, že rozpráva bludy, poňaté z intelektuálneho hľadiska, tak som ju terminologicky opravila. V dobrom. Zháčila sa. Prestala kývať kyvadielkom a krúžiť zväzkom horiacich sviečok nado mnou. Zaševelila niečo o pýche a prekliatí v našom rode.

Paralelne v tej dobe riešil lesný muž Sváťa, bylinkár s Moravy, či ide alebo nejde do Prahy. Odhlásil sa pred stretnutím s „pani“ a prihlásil sa po verdikte „pani“ znova, na spolujazdu so mnou a kamarátko-klientkou. Prihlásil sa v čase vyjadrenia pani, že ona mi nemôže povedať ani o čom je kliatba v línii po praslici, iba sa vzdať arogancie, práce na horoskopoch a regresných terapiách, byť pokorná a chodiť do kostola. Vraj: „Nedokážem vám pomôcť. Už viac ku mne nechoďte!“ Do hlbších vrstiev sa nedostane, ale so svojimi desiatkami – Koleso šťastia – to zvládnem.

***

Odvtedy pretieklo veľa vody a stalo a veľa udalostí. Podstatné sú línie, ktoré tečú. Vlny, na ktorých fičíme, frekvencie, na ktorých sme vyladení. Podľahnúť a prijať povedané u “pani” by znamenalo nestretnúť lesného snílka. A v tom mala “pani” pravdu, že naše rozhodnutia ovplyvňujú osud. Aj v mnohom inom je ako médium dobre vyladená na snímanie energo-informačného poľa. A to hovorím napriek tomu, že k nej vraj už nikdy nemám prísť, lebo som prekliata. V preklade rovnako arogantná a málo pokorná k informáciám, ktoré mi sprostredkúva, ako moja dcéra. Skvelo sa vyladila na hlas môjho superega, ktorý často ignorujem.

***

Tento zážitok som zo šuplíka roku 2015 vytiahla po skúsenosti s dcérou. Po jednej tohtoročnej februárovej noci, noci prehrabávania sa v papieroch z minulosti a zvažovania výletu do Bruselu, mi napísala sen o vojne v Belgicku a schovávaní sa v podzemí. Spomenula som si naň o mesiac, ráno po ohlásení bombových útokov v Bruselskom metre. S kúpou lacnej letenky, ktoré som našla v noci pár hodín pred tým, som si to rýchlo rozmyslela. Jeden v sérií jej snov, jasnovidných vo viacerých smeroch. Rovnako, ako u mojej mamy. Ak mám hovoriť o prekliatí odovzdávanom po praslici z matky na dcéru, tak musím hovoriť o ”kuriatku”, ktoré svoju matku poučuje bez pokory. Hovorím ako dcéra svojej matky. Ešte ego dcéry životné situácie vybrúsia na diamant a bude z nej skvelá veštica aj čarodejnica! Bez ohľadu na to, akú profesiu si vyberie. 

A mne prislúcha dodať ešte vetu od jednej jasnovidky sprostredkovane kolegom z regresnej terapie: “Záleží, kto má silnejšiu mágiu.” Toho informácie sa v živote ovplyvnenej sociálnou interakciou realizujú. Záleží, kto má silnejšie ochranné vajíčko – energoinformačný obal. Nie v tom ezotericky-naivnom vizualizovaní, no v prijatí, pochopení a milovaní seba v praktickej životnej realizácii, toho realita sa naozaj uskutočňuje.

Zaradené v O mne, Ženský svet, zo šuflíka | Zanechať komentár

Rozprávka o narodení následníka trónu a konci sveta


Páví kráľ

Páví kráľ

Kde bolo tam bolo, boli raz Vianoce a mladej rodine sa narodilo princiatko. Otec kráľ sa tomu potešil a usporiadal obrovskú hostinu, aby pozval svoje široko nenažrané príbuzenstvo a spili sa do nemoty. Aj malá princezná sa tešila. Všetci jej nosili čokolády, ktoré ľúbila a vedela, že mamička kráľovná sa čoskoro vráti aj s malým následníkom trónu.

Prišla aj zlá a chamtivá, stará kráľovná-svokra. S mladou kráľovnou sa nemali veľmi rady. Mladá jej totiž vzala jediného syna-kráľa, ktorý dotoval finančne jej kráľovstvo a ona ho obdarovávala opojnými darmi plných fľašiek, aby si udržala jeho nevšedne veľkorysú priazeň. Kým šťastný kráľ oslavoval, ona sa pod pláštikom pomoci upratania kráľovstva vybrala prekutať všetky skrine a zásuvky. Poprehadzovala všetky veci, pochválila sa, aké je to tu teraz krásne. Nepochválila sa tým, že našla vkladnú knižku na meno so sumou 5000 korún, ale začala kuť pikle. Omámila syna-kráľa opojným nápojom, otrávila jedinú dcéru-následničku trónu zabíjačkovou kašou a začala rozprávať o tom, že sa blíži koniec sveta.

Malú princeznú so slzami na tvári a mokrou sukničkou odviedol omámený kráľ do zamrežovaného väzenia a ponechal samote. Keď sa vrátila šťastne unavená mama-kráľovná s princiatkom domov, našla prehádzané a spustnuté kráľovstvo plne neporiadku. Mladý kráľ sa zahanbil. Spýtala sa ho na princeznú, tak ju išiel z väzenia vyslobodiť. Malá dievčinka ju po príchode do kráľovstva pozdravila: “Mama, daj mi penku.” A mama zaplakala nad princezniným zúboženým stavom a ochorela.

Kráľovná s princiatkom odišla k dobrej víle, aby ju vyliečila a nechala smutnú princeznú so smutným kráľom doma čakať. Našťastie osud bol milostivý. Vrátila sa živá, zdravá a oni žili šťastne. Chvíľu. Potom ich totiž navštívila stará a zlá kráľovná. Oznámila im, že všetci zomrú, lebo zajtra príde koniec sveta. Ona potrebuje 5000 korún, aby jej požičali. Zajtra ich totiž nik už neminie. Všetko zhasne.

Mladá kráľovná však prekukla lesť, postavila sa a riekla: “Čo má prísť, príde. Keď koniec sveta nepríde, máme aspoň rezervu na horšie časy. Peniaze nedám.” Ochránila svoje kráľovstvo pred hladom a súžením, ktoré hromami a bleskami chcela na nich pritiahnuť zlá svokra-kráľovná a vyhnala ju z kráľovstva. 5000 korún ich zachránilo pred hladom a chladom. A kráľ, kráľovná, princezná a princiatko si potom nažívali šťastne až do jej najbližšej návštevy a stretnutia na Vianoce.

Koniec príbehu. :-)

 

Autobiografický príbeh inšpirovaný obľúbenými rozprávkami z detstva, napísaný 8.6.2015

Ps: Svokra-kráľovná a moja babka odvtedy prorokovala množstvo koncov sveta, medzitým zomrela, jej duša sa so mnou prišla rozlúčiť, a ani jeden z prorokovaných koncov sveta sa neudial. Ďakujem jej za existenciálny prístup k životu aj k finančnej energii a vážim si jej osud.

Zaradené v Knižné príbehy, namiesto terapie, O mne, zo šuflíka | Zanechať komentár

PF 2016


PF_2016

PF_2016

Keď som si robila súkromný prieskum medzi vnímavými (médiami) ohľadne naladenia nového roku, dostali sa mi rozličné indície. Pre niekoho bude radostný, pre ďalšieho poriadne veľký „průšvih” a iná otvára dvere do trinástej komnaty. Je fajn, že to majú rôzne. Každý sme totiž nejaký a jedinečný a krásne je, že sme spolu, že sme v kontakte, aby sme uvideli aj iné perspektívy života. Podporujeme sa, aby sme ľahšie zvládli niesť vlastné bremená osudu. Nech rôzne pohľady ostatných na realitu života vidíme s nadhľadom aj v aktuálnom roku. Želajme si, nech sa nám darí tvoriť, realizovať a napĺňať sny a túžby a ochrániť si vlastnú dokonalú krajinu zázrakov.

PF 2016

 

Rok 2016 – rok dokonalej krajiny zázrakov. Neveríte? Čítajte!

 

Zaradené v Svet v obraze | Zanechať komentár