čarodejnica ako blogerka roka?


Páči sa vám môj blog? Hlasujte zaň! https://blogerroka.sk/2017/carodejnica-zlatica/

Bloger/Blogerka roka 2017

Zaradené v O mne | Zanechať komentár

Narodeninový darček


Narodeninový darček

Narodeninový darček

- „Nebojte se, já vám neuteču!“ bola jej prvá reakcia po vystúpení z auta, ktorým rýchlo cúvla do bezpečia autobusovej zastávky a Erika so svojim autom za ňou. Obzrela si škrabanec na ľavej strane predných a zadných dverí auta. Pani vodička druhého auta odbehla k náprotivnému rodinnému domu a o chvíľu sa vrátila posilnená mladým príbuzným.

- „Pokud se nedohodnem, voláme policii.“ vybafol vysoký, mladý chlapec na odosobnenú Eriku.

- „A o čom sa máme dohodnúť? Všetko je jasné.“ hlesla prekvapene. „Spíšeme a podpíšeme správu o nehode. Pani je vinníčka a škoda na mojom aute sa uhradí z povinného plnenia.

- „To neni jisté. Tak volám policii? Dostanete pokutu!“ vyhrážal sa.

V úžase na chvíľu onemela. Nastúpili pochybnosti rozumu.

- „Volajte teda políciu,“ súhlasila napokon. Vytočila číslo svojej finančnej maklérke.

- „Dnes od rána ohlasujú samé autonehody.“ oznámila jej ochotná pani z poisťovne a napokon dodala: „Viete, už je to len na svedomí druhej vodičky, či prizná tú smerovku.“

***

Mantra bezradnosti

- „Co mám delat?“ spýtala sa jej pani s výrazom bezmocného dieťaťa a vo veku Erikinej mamy tesne pred sedemdesiatkou a s iniciálami mena a priezviska bývalého.

Pani jej na dlaniach ukázala kusy plastu z nárazníka zo svojho auta a túto vetu opakovala v priebehu celej situácie mantricky ešte niekoľkokrát. Erike sa však strašne chcelo čúrať, lenže obe z miesta nehody odísť nemohli. Na čo pribehol sused z vedľajšieho domu ako záchrana.

- „Podle toho, co pani hovoří, ona je na vine.“ skonštatoval cestou k veľkému domu.

- „Ďakujem za láskavosť.“ umyla si ruky po toalete, v kúpeľni a odobrala sa späť do svojho auta.

***

V gestemanskej záhrade

V gestemanskej záhrade

Mučeníčka

S obdivom ku krásam moravského kraja si Erika za oknom auta vychutnávala prvé, nesmelé, popoludňajšie, jarné lúče osvetľujúce cestu domov na Slovensko. Dve hodiny získané skorším odchodom zo seminárneho výcviku, obe ženy strávili čakaním na dopravnú políciu. Mlčky. Každá vodička vo svojom aute. Zotmelo sa. Erika uprela oči hore na nočnú oblohu.

„Blíži sa spln. Aj v novembri bol spln a ťuknutie prednej kapoty auta. Aj vtedy som bola vinná. Aj zakaždým, keď urobím chybu. A oni, tí príbuzní druhej vodičky to určite vedia, lebo určite vždy dodržiavajú dopravné predpisy a ja nie, tak teraz za to budem pykať. Aj za toho vodiča, čo som ho nemala tú česť spoznať. Len lak zo svojho tmavomodrého vozidla nechal na mojom nárazníku. A Kaufland pre istotu ani nemá vonkajšie kamery, aby ich zákazníci neotravovali s problémami, len spotrebne nakupovali. No, ale vtedy, keď mladý vodič nabúral s autom svojho otca do brány oplotenia rodinného domu mojich rodičov som prišla až po nehode. Za to asi nemôžem. Ale asi som to niečím privolala. Aj všetky moje dopravné priestupky, o ktorých viem a policajti ma neprichytili. Aj za tie budem pykať.“ Pokračovala Erika vo vnútornom monológu. „Za všetky prekročenia rýchlosti, všetky nepozornosti na ceste, zákazy aj príkazy.“ Pozrela do spätného zrkadla. „Ktovie, o čom dumá vodička-babička vo svojom aute. Akými duševnými pochodmi prechádza.“ Nevedela. Obe len čakali na ortieľ vyššej inštancie.

Do ticha v tme auta zazvoní mobil.

- „Všetko najlepšie k narodeninám.“ zaznieva z aparátu od bývalej zamestnankyne. Počuje sa ako jej ďakuje, skladá hovor a pokračuje v sebaobviňujúcich úvahách.

Pred cestou na výcvik pozerala film o prvej pohanskej mučeníčke Hypatii z Alexandrie a cestou späť nútene a nechtiac zastane na mieste pomenovanom podľa prvého kresťanského mučeníka, ktorý si pripomíname každý rok v druhý sviatok vianočný a to práve v deň menín neveriaceho Tomáša. Už jej nič iné nezostáva, iba sa obetovať. Veď bezradná babička z patriarchálnej rodiny, kde o všetkom rozhoduje “deda” má prvýkrát v živote autonehodu. Musí s ňou súcitiť a ochrániť ju od viny, keď ju jej príbuzní chránia. Hypatiu ukameňovali kresťanskí fanatici vo veku 45 rokov. Erika ich dovŕšila práve dnes. „Mňa môžu tiež obviniť a ukameňovať. Ja to zvládnem. S pocitmi viny mám skúsenosti, ale zvládne to tá babička? Vezmem vinu radšej na seba.“

Prúd myšlienok prerušili majáky prichádzajúcej polície.

***

Slzy svetla

Slzy svetla

Ženy za volantom a muži zákona

Po štandardnom postupe na test alkoholu, nasledovalo vypočúvanie účastníkov autonehody a v tom dobehol ďalší príbuzný od domu.

- „Tahle vodička!“ ukázal na Eriku. „Objíždela zprava cez autobusovou zastávku a ohrozila babičku.“

Spoznajúc v predchádzajúcom rozprávaní „babičcin“ obratný vodičský manéver mal zať pripravenú obhajobu svojej svokry pred mužmi zákona. Erika prekvapením rozšírila oči nad jeho konštrukciou o predchádzaní sprava podľa § 15, zákon č. 8/2009 Z.z. Nezmohla sa ani na – „ale ja som iba cúvla za autom vašej babičky a do bezpečnej časti vozovky, aby som nevyčnievala do vozovky.“ Slová jej uviazli v hrdle a naprázdno prehltla.

Odvykla si od konštatovania a nazerania na svet cez názor “žena za volantom”. Arogantných alfa-samcov zo života už dávno vylúčila, tak ju útok zaskočil. Babička tam bola doma. Veď odbočovala k vlastnému domovu a ona cudzinka. Sama. Úplne pozabudla, že tento fakt mohol posmeliť babičkiných príbuzných a precítila tým aj genderovú nerovnosť v predvečer Medzinárodného dňa žien. Znova sa cítila atakovaná verziou príbehu druhého človeka, zas a znova bez možnosti presadiť si svoju verziu a dosiahnuť spravodlivosť. Hneď sa jej sprítomnila minulá vzťahová skúsenosť v podobe pocitu návalu sebatrýznivých vĺn pohlcujúcich celé telo.

- „Vy jste účastník nehody? Videl jste ji?“ postavil sa policajt medzi Eriku a rozhorčeného príbuzného tvárou k nemu a k nej chrbtom. Trochu sa jej uľavilo.

- „Ne.“

- „Tak jak to víte?“

„Predsalen sa s neodbytným príbuzným “všetkovedel a všetkovidel” baví policajt.“ hovorila si v duchu.  „Niekto túto situáciu snáď vidí objektívne.“ Utešovala sa a počúvala ako pán zať rozvíjal ďalej svoje konštrukcie o nehode, ktorú nevidel, len o nej počul.

- „Uveďte mi zákon, v kterém je to zakázané.“ vyzval ho prvý policajt a on zostal bez argumentov.

Následne sa s druhým mužom zákona presunul k škrabancu na aute a ten mu vysvetľoval:

- To jsou exaktní dúkazy! Kdyby to bylo jako říkate, ryha na aute vodičky by se táhla jinak.” Započula útržok rozhovoru.

Policajti následne načrtli možnosti riešenia s dôvetkom, že tu nemôžu stráviť „celé své mládí“.

- „Co mám delat?“ spýtala sa jej znova pani vo veku Erikinej mamy tesne pred sedemdesiatkou a s iniciálami mena a priezviska bývalého a s výrazom bezmocného dieťaťa.

- Pani, chcete sa súdiť?

- Nechcu.

***

Blyskáče

Blyskáče

Dobrá karma

Erike zazvonil mobil vo vrecku. Zdvihla.

- „Všetko najlepšie k narodeninám.“ želal jej brat. Usmiala sa a stručne ďakovala. „Vidíme sa v nedeľu na oslave.“ dodala ešte.

- „Už to ví celá vesnice,“ povzdychla si babička, čakajúc vedľa nej v búdke autobusovej zastávky, kým policajti vypíšu Správu o dopravnej nehode. Erika si mimovoľne prečítala nápis na ich aute: “Pomáhat a chránit.”

- „Pánbožko nás má rád, ešteže sa horšie nestalo a odniesli to iba plechy auta.“ zvolila rétoriku blízku staršej generácii dávajúc hodnotu životu.

Konečne prebrala vypísané a podpísané dokumenty. Poďakovala mladým, urasteným policajtom za profesionálny prístup a nadhľad. Babičke zaželala ešte veľa kilometrov bez nehody a pobrala sa konečne domov. Bez viny.

- Nech sa vám dobrá karma vráti.” zaželala na záver policajtovi, zdvihla výstražný trojuholník ako poslednú divadelnú kulisu zo zeme a všetci aktéri opustili miesto diania.

***

- „O 5 euro jej zdvihnú poistné za rok,“ prevrátila oči kamarátka nad vysvetlením prečo k tak drobnej nehode volali políciu na druhý deň. Zaúradoval strach z vyššej sumy za povinné zmluvné poistenie. „Lacnejšie by ju to vyšlo ako pokuta, ktorú dostala.“

- „Namiesto 50 eurovej investície do zdravia auta, ma oprava vyjde 500 podľa skromného odhadu súkromného automechanika.“ povzdychla Erika a prerozprávala jej celú situáciu.

- „Hlavne, že pravda zvíťazila, spravodlivosť bola nastolená a karma sa uzavrela. V deň tvojich narodenín.“ zdvihli poháre martini s ginom k prípitku oslávenkyni.

***

- „Si ako oco!“ vybuchla mama spomínajúc na minulú udalosť spred desaťročí. „Veru, ani on nevedel za seba zabojovať v konfliktných situáciách. Vtedy pri autonehode ten druhý zaprel smerovku a oco mu škodu za 17000 korún československých musel zaplatiť zo svojej havarijnej poistky.“

Erike sa uľavilo uvedomením: „Je to len naučené. Od otca.“ Lebo ako sa dozvedela na kurze – „čo je naučené, dá sa odučiť“. V dôsledku spoznáva príčinu aj naprieč generáciou. Nastáva nastolenie spravodlivej rovnováhy v transgeneračnom prenose. Čo otca postihlo nespravodlivo, sa u jeho dcéry napráva, aby bolo rovnováhe učinené zadosť. A ona si pre seba berie ponaučenia:

„V deň svojich narodenín zisťujem, že hranica medzi dobrom a zlom je veľmi krehká a z rôznych uhlov pohľadu sa môže javiť inak. V deň svojich narodenín zisťujem, že sa môžem nechať fascinovať tými, ktorí stoja objektívne na mojej strane a nie iba tými, ktorí ma napádajú v menej svojej subjektívnej pravdy. V deň svojich narodenín zisťujem, že môžem byť strojkyňou svojho života a nie obeťou osudu.“

Karma sa naozaj rozbila. Autonehoda ako darček k narodeninám.

Zaradené v namiesto terapie, O mne, Ženský svet | Zanechať komentár

Prelet zimou tisícich hviezd


Zima v Čičmanoch

Zima v Čičmanoch

Pozerám na vianočne vysvietený ihličnatý stromisko pri Pražskom orloji na začiatku adventu, obzerám sa okolo seba a všade čítam „Trdelník“, tak si dávam paprikovú klobásu v rohlíku, lebo na zemiakový špíz stojí dlhšia rada a palacinky mi nechutia. Nostalgicky na pocitovej úrovni a bez logického vysvetlenia sa lúčim s jedným obdobím v živote, aby mohlo nastúpiť iné. Ktovie aké. Ochutnávam radšej bezmyšlienkovite bonboniéru dní, aby som si kapelu naživo vypočula o dva mesiace na Valentína v Nitre.

Smrť ma sladkú chuť v ústach

Štedrovečernú siestu po bohatej večeri  a radosť z darčekov pod vianočným stromčekom preruší zvuk z kúpeľne. Sklo na sprchovom kúte sa rozletí na tisíc hviezdičiek, na množstvo ligotavých kúskov. Plné 5-litrové červené vedro. Úľak mamy, ťaživé ticho a myseľ plnú domnienok vystrieda program v televízii a film Ránhojič sa stáva balzamom na moju dušu.

„Čo za nevysvetliteľná sila ich o 19:02 rozbila?“ Spýtam sa neskôr učiteľky jógy. „Spoločná karma sa rozbila“ podľa nej. Moje strašidelné scenáre som zatlačila do úzadia a hlavou i telom mi beží – Smrť ma sladkú chuť v ústach – v najtemnejšej časti roka bez teplých slnečných lúčov. Zatiaľ neviditeľné postavy karmy strácajú silu podprahovej vnímateľnosti a miznú. Jedným rozbitím steny sprchového kútu na márne kúsky presne do 5 litrového vedra.

Šialené mača

Šialené mača

Šialené mača

Pred Vianocami sa mačiatka roztrúsia po rôznych domácnostiach. Aj ja mám doma šialené mača. Keďže každý mesiac života mačky zodpovedá roku života človeka, počas najtuhšej mrazivej zimy si užívam mačaciu materskú dovolenku a smutne pozerám na škrabance na bielej koženke nových barových stoličiek v kuchyni. Zbavujem sa lipnutia na materiálnych veciach. V novom roku drobca pomaly socializujem. Jeden mesiac života mačaťa predstavuje jeden ľudský rok, takže už chodí do škôlky, absolvuje povinné očkovania, postupne vníma odmenu aj trest, učí sa a vzdoruje.

Môj strach a úzkosť spojené so stratou mačky Murky strieda radosť z opätovného spoznávania mačacích inštinktov. Cez mačiatko zmiznutej mačky Lily nachádzam vnímanie prítomnosti nehmotných bytostí. Chce to len čas a prednastaviť priority inak. Rok a pol trvá kým sa z mačaťa stane dospelá mačka. Rok a pol potrvá, kým obnovím integráciu minulosti v prítomnosť v inej paralelnej realite budúcnosti. Zlepím čriepky krištálovej vázy v iný tvar na vlnách kvantového poľa.

Návrat k plánu A

Na Silvestra držím kapustnicovú diétu – na raňajky, na obed aj na večeru. Celé tri dni. Po novoročnom výklade tarotu (vraj – Vonkajšie zdroje sú vyčerpané, vráť sa k pôvodnému plánu! – čo je však ten pôvodný plán?) siaham po recenzii na Knihu odpustenia. Akt odpúšťania sa podľa jej autorov odohráva v štyroch krokoch – vyrozprávanie príbehu, pomenovanie bolesti, odpustenie a obnovenie alebo ukončenie vzťahu. Skoro ako v terapeutickom procese. Súbežne mi v hlave bežia slová writing-koučky – “píšeš pre obyčajných ľudí, nie pre terapeutov”. Asociujem vetu od nej so štátnicami, keď sa ma predsedníčka komisie spýtala: “Myslíte, že by sociálna pracovníčka reagovala inak, keby ste sa jej spýtali ľudskejšie a slovné spojenia psychohygiéna a sociálna opora nahradili menej odbornými výrazmi?” Likvidujem fixné gestalty odložených úloh v rámci prokrastinácie v mailboxe, v mojej mape sveta. Dokončujem úlohy nielen z roku bláznivej a škodoradostnej Opice, aby som vstala ako bájny Fénix z popola.

Filmové I am sexy

Filmové I am sexy

Filmy, ktoré lemujú moje vnútorné mapy

V každom prípade do nového roku vstupujem s príbehmi charakterových a osudových žien stvárených jednou herečkou. Sledujem filmy v hlavnej úlohe s Keirou: Pýcha a predsudok, 2005 je milou romantikou. Pokánie, 2007 je smutno-hlboký poznaním ako nízkofrekvenčným vyžarovaním nešťastia možno predčasne skončiť šťastný život. Vojvodkyňa, 2008 mi drsnosťou pripomína, ako možno zlomiť ženu a tiež pravidlá jedného svetoznámeho a možno aj svetového kouča: “Človek je priemerom piatich ľudí, s ktorými sa stretáva najčastejšie.” Alebo inak – keď chcete vedieť ako si ľudia vymieňajú karmy a stretnutím s týmto zámerom nevedome uzatvárajú kontrakty, pozrite sa.

V Love song, 2013 pozorujem zvláštne súčasné trendy v komunikácii, Zvieracia kazajka, 2005 je slabší odvar Osudového dotyku, Domino, 2005 – prejav a liečba hnevu v pomáhajúcej profesii a Princezná zlodejov nadväzuje na vianočnú sériu rozprávok s inými krásnymi predstaviteľkami v hlavnej úlohe – Červená Karkulka, 2011; Kráska a zviera, 2014, či Snehulienka a lovec, 2012.

A pri láske zostaneme. Sex v Paríži so šarmantnou ľahkosťou Francúzom vlastnou odhaľuje 11 príbehov nezávislých žien. Orlando ma v snovom naladení historickej atmosféry pohltí symbolizmom. Ospalá díra prekvapí inou zápletkou ako poznám z poviedky a očarí, pochopiteľne, hlavným predstaviteľom Johnny Deppom a mágiou. Edith Piaf prináša odlišný pocit od prečítanej knihy kedysi dávno a motív jej piesne vo filme Počiatok v sérii filmov s Leonardom DiCapriom najlepším a pre mňa najreálnejším (ostatné Vlk z Wall Street, Prekliaty ostrov – ktorá verzia príbehu je reálna?) tvorí bodku za psychopaticko-psychotickou sériou – Zmizelá (Gone girl), 2014 a Steve Jobs 2015.

Film o láske spriaznených duší rozpráva aj o tom, ako funguje transgeneračný prenos alebo ako ovplyvňujú tajomstvá rodičov rozhodnutia ich detí a aký to má celkový dopad na kvalitu života. A toto je krásny opis prebiehajúceho procesu od intelektu k láske.  Keď uprednostňujete niečo ľahšie, toto je istota: Ide len o sex. Človek by neveril, čo koho a ako vzrušuje, kým si nepozrie film Malá smrť, 2014 s ftipným záverom, aký len život vie pripraviť a scenárista znalý princípov karmy, napísať. A takto sa liečila kedysi hystéria. Snažím sa analyzovať a na dôvažok sa bavím sa pri sledovaní filmu Analyzuj (Preber si to), 1999 ako analyzovať mafiána. Alebo terapeuta?

Spoľahlivý bylinkový extrakt

Spoľahlivý bylinkový extrakt

Ídea prežitia postapokalypsy

- „Ja nechcem woodo ani harakiri.“ Oznamuje mi dcéra na môj návrh po masáži v kúpeľoch v strede januára. Návštevu učiteľa reiki absolvujem teda sama. U jasnočujnej pani počúvam príznaky ochorenia učiteľky jógy (nie moje!) a aj odporúčanie k liečbe. Pozerám do mobilu. Čas odovzdania jasnočujnej informácie zodpovedá času prijatia správy na WhatsAppe. Odkaz učiteľke jógy  odovzdávam a cítim sa pred ezoterickými profesionálmi s mimozmyslovými schopnosťami ako neviditeľná.

Spriaznená duša aj po veľmi dlhom čase od posledného mailového kontaktu (5 rokov? Viac?) konštatuje: “Medzi nami je to stále rovnaké” a posúva mi link na seriál Letopisy rodu Shannaru. Pravdou je, že aj keď ma séria častí previbrováva sledovaním na vibračne nižšie frekvencie, nemôžem od neho odtrhnúť oči. Ocitám sa späť v mixe Herkulesa, Xeny, obrázkov od Borisa Valeja, Pána Prsteňov, Hviezdnych vojen, Babylonu 5 a ešte niečoho, na čo si nespomínam. 

Uvedomím si, že k slovu sa dostáva nastupujúca postapokalyptická generácia. Generácia narodená v 90-tych rokoch minulého storočia aj tisícročia podľa gregoriánskeho kalendára. Nastupuje po generácii narodených v 80-tych rokoch, čoby inkarnácií z čias prohibície. Generácii, ktorá stihla komercionalizáciou spotrebovať a devalvovať všetky hodnoty. Svoje tvorivé sily však aktuálne investuje už do plodenia ďalšej generácie a ich kreatívny potenciál je už v rukách otrockého bankového systému.

Terajšia nastupujúca postapokalyptická generácia vyrastajúca na postmodernizme už aj v science-fiction s mixom fantazijno-mysteriózneho sveta prináša novú ideu. Ideu prežitia. Prežitia v mene príbehu. S dosť náročnou úlohou presadiť jeden príbeh v čase individualizmu zameraného na výkon v mene materiálneho obohacovania.

***

Končí zimná doba pozerania príbehov a pomalými krokmi sa blíži svetlá časť roka príbehov žitia. Keď sa na svet okolo pozriem ako na konštrukt mojej mysle, tak som s priebehom spokojná.  Píšem si do autorského denníka “Februárový spln – Mám úzkosť z toho, že cítim úzkosť.” Výrok organizátorky podujatia: „Nemusíte si siahnuť až na dno, aby ste ukázali, akým ste človekom.“ ma presvedčí a vyberám si svoj psychoterapeutický výcvik. Ďalší. Toľko plán osobnostného rozvoja na najbližší rok.

A ešte výrok z knihy Učebnica života: “Sme tými, čo si o sebe myslíme a stávame sa tým, čomu veríme.”

Zaradené v O mne | Zanechať komentár

Vianočná mačacia rozprávka


Mačiatka (foto Miška)

Mačiatka (foto Miška)

Kde bolo, tam bolo, bolo raz šesť mačacích súrodencov. Narodili sa 19.10.2016, v lunárny deň čistých duší a bojovníkov. Lilka, ich mama bola na prvorodičku a poslednorodičku a veľmi plodnou a starostlivou mamou. Otec bol Kocúr neznámy. Tešili sme sa všetci, že o pár dní už mačiatka budú aj vidieť. A v tom sa stalo nešťastie. Prišla zlá kuna. Mama Lila, sibírska to mačka, hrdinsky bránila mačacie detičky. Vlastným životom im zachránila ich malinké životy.

Šesť mačacích bábätiek zostalo bez mačky-mamy a zrazu otvorili očká a uvideli, že ich mama je človek, ktorý ich kŕmi – a sučka, čo vylizuje brušká. Náhradná rodina v podobe mačacieho mliečka vo fľaške s cumlíkom a kojná Gita a Miška si ich dočasne vzali  do starostlivosti. Zvieracia rodina sučiek a rodina starších mačiek ich adoptovala ako vlastné.

Mača z dvojčat bez bodky

Mača z dvojčat bez bodky

Jedno z mačiatok bolo úplne iné ako čierno-biele dvojčatá alebo ryšavé dvojčatá, či malý čierny poškrabok. Bolo krásne ako jej mamina so šedým odtieňom a špecificky klenutou hlavičkou. Navyše jediné, akoby vedelo zostať v pokoji za každých okolností a múdro uprieť ten svoj “mončičácky” kukuč. Dostalo meno Mončičák, Sivko až dovtedy, kým sme v ňom neobjavili mačičku. Ako prvá spomedzi nich sa vydala na ďalekú cestu až do Česka.

Najrýchlejší kocúrik a najväčší papáč Ryško dostal meno Miško od svojho nového človečieho kamaráta. „Ja vás poznám.“ Pripomenula sa mi jeho babička. „Kedysi som u vás bola. Povedali ste mi, že mám nájsť svojho otca, že vás to ďalej nepúšťa. Vyhľadala som otca a našla som nevlastného brata. Stretávame sa. Stratila som na vás kontakt. Som rada, že som vás znova našla a môžem vám o tom povedať.“ Porozprávala mi pani príbeh ako zo Siedmeho neba. Osud scucol dve túžby. Túžbu po kocúrikovi a túžbu po odovzdaní spätnej väzby pre mňa.

Zrzka mačiatko Angelika

Zrzka mačiatko Angelika

Dvaja ryšaví lezci liezli zakaždým k potrave ako prví. Ryškovou dvojičkou je herečka Zrzka, umeleckým menom Angelika. Spoločenská garfieldka sa nebála ani veľkej hrkajúcej lopty a milovala pobyt pod izbovými kvetmi. Rada oblizovala nohy mamy-sučky prístupná psačím hrám. Najlepšie sa jej však páčilo vyvaliť sa u človečej maminky a pekne zatvoriť očká a spinkať. Len najskôr maminu treba vypusinkovať na tvár ňufáčikom a poobtierať sa o krk.

Najhladnejšie čierno-biele mačatá boli počas kojenia večne zababušené v perinke. Hlavne, že mlieko tieklo. Zvedavých a šikovných kocúrikov sme rozoznávali iba podľa čiernej pehy na ňufáčiku. Jedno z bielo-čiernych dvojčiat opatrne vykúkalo a druhé išlo priamo za svojim cieľom. Jedno sa túlilo a druhé budilo ostatné, lebo sa mu nechcelo spať. Zohraná a sebavedomo-pohodová dvojka s bielymi ponožkami na nohách ochraňujúca mačacie dievčatá sa vybrala do sveta za detskými kamarátmi.

Madhu

Madhu

Najmenšie a najprítulnejšie mačiatko, zvané Opička, aj najviac kričalo. Čierna mačička s ryšavo-hnedými pásmi si v jednom momente vychutnávala ešte sušené mačacie mliečko z fľašky a v inom momente veľmi svižne prechádzala na pitie mliečka z misky a na mäsové kapsičky. Vo fyzickej zdatnosti zaostávala za bratmi a sestričkami. Individualistická cica nedonosenosť kompenzovala mňaukaním. Dostala meno Madhu ako medový opojný nápoj odhaľujúci podľa indo-iránskej tradície tajomstvo podstaty. Teraz zažíva stretnutia tretieho druhu s odrazom v zrkadle. Hneď vzápätí fascinovaná mojimi okuliarmi skúša pazúrikmi dotknúť sa mi oka.

Len do láskavých rúk – znel inzerát

Tieto Vianoce sú v znamení šťastných detí s mačiatkami. Aspoň v mojom svete. Šťastný vnúčik od radosti zo živého mačacieho darčeka plače, vnučka ďalšej babičky sľúbila aj nemožné za mačiatko, blonďatý syn kamarátky sleduje Fantomasa pod perinou s kocúrikom a ostatné príbehy, fotky a videá prídu postupne po Vianociach. Tak si užívajte zimnú pohodu! Šesť mačacích súrodencov už žije svoju vlastnú rozprávku. A my mamy ďakujeme, že sme ich mohli zachrániť a chvíľu prebrať zodpovednosť za ich životy.

Zaradené v namiesto terapie, Ženský svet | Zanechať komentár

Postmoderna v ezoterike


Dymová mandala

Dymová mandala

Za posledné dva roky sa s najrozličnejšími zážitkovými seminármi roztrhlo ako vrece so zemiakmi. Padali duto do mailovej schránky – Šamanské mužsko-ženské kruhy, Intuitívny tanec, Taojin, Qi gong, Zen Shiatsu, Tibetská cesta, Filipínske liečenie, Egyptské rituály faraónov, Ajurvédsky kurz varenia, Prekyslenie organizmu, Pránická výživa, Lucidné snívanie, Výklad snov, Transformácia, Reinkarnácia, Rodinné konštelácie, Uvoľnenie negatívnych emócií, Energia vzťahov, Špirálová dynamika, Zrkadlenie, Čaroherňa, rôzne Cesty ženy (Panna, Matka, Milenka, Čarodejnica, Vedma), Mužské kruhy, Bylinkové kurzy, Ako realizovať svoje sny, Prebudenie intuície …to všetko v ponuke za necelý rok.  A to som ešte neotvorila facebook, ponuku pre regresných terapeutov a nespomenula množstvo seminárov, kurzov a workshopov na osobnostný rozvoj, či ochutnávky rôznych psychoterapeutických smerov.

Rastú geometrický radom. Pozvánku do kostola neposlal nik. Užiť si tradičnú kresťanskú tradíciu vybudovanú na pohanskej, kým ju nenahradia mešity. Praktikujú ju iba zarytí konzervatívci bez marketingu. Niektoré z kvázi „spirituálnych“ zážitkov som absolvovala a potom som si povedala – a dosť! Prečo? No lebo medveď a lentilky išli na prechádzku do lesa.

***

Kvety kvitnúce počas žatvy

Kvety kvitnúce počas žatvy

Rýchlokvasené ezoterické knedle a Obesenec

„…z mnohých návštevníkov kurzov, seminárov a škôl sa totiž stávajú veční duchovní hľadači – fluktuanti – ktorí uspokojenie nenachádzajú v žiadnom smere alebo zostávajú aj naďalej slaboduchými pútnikmi v zemi nikoho, z ktorých sa najskôr stanú narýchlo vykvasení – instantní – mágovia alebo šarlatáni.“

Celý reálny aj virtuálny svet je plný rýchlokvasených ezoterických knedlí, ktoré poznajú svoje poslanie a šíria anjelské posolstvá lásky ďalej. Jedna odklína duchov, dáva nevyžiadané rady a pýta za ne peniaze. Iný baran oblažuje stádo svojich nežných ovečiek imagináciami z vyšších sfér po doštudovaní príslušnej literatúry. Ďalšia je už mŕtva. Len jej dcéra ma kontaktuje, lebo jej chýba materinská starostlivosť a objatie – ale boli na šamanskom zasvätení až v Južnej Amerike. Hľadajú seba, hľadajú návod na vyriešenie starostí, hľadajú úľavu, hľadajú únik, hľadajú ľahký spôsob zárobku. Kým ich karma nedostihne. Kým vzhľadom k zákonu príťažlivosti, pritiahnu podobne naladené bytosti. Ľudí, ktorí ako zrkadlo ukážu, čo ukrýva podvedomie (osud) pod tenkým pláštikom pozitívnych ezoterických rečičiek. Prípadne vyhodia knihy o anjeloch z okna skôr ako skočia. Viď prípad rozvedenej ženy v strednom veku. Aj smrť je spôsob ako sa priblížiť anjelom.

Pekne rozdiel medzi ľuďmi hľadajúcim zmysel a poznanie v sebe a tými hľadajúcimi cez vonkajšie barličky popisuje cez veľké arkány tarotu kolega. Pútnik a Obesenec – „Cesta starého Pútnika je v protiklade s mladým Obesencom, ktorý si myslí, že dospel k veľkému poznaniu, lebo sa pripútal k nejakej idei, ale pritom si neuvedomuje, že nedokáže uskutočniť žiadnu praktickú zmenu. V postave obesenca vidíme obetavých ľudí, ktorí sa v dojme univerzálnej lásky stali horlivými následníkmi ezoterických alebo náboženských ideí, avšak bez praktických skúseností stratili pevnú pôdu pod svojimi nohami. Pravá cesta múdrosti je predovšetkým praktické osvojenie síl, tvrdá práca na ceste k zušľachteniu vlastnej osobnosti, a neznamená iba pasívne prijatie nejakej krásnej idei alebo náboženstva.“

Tajomstvo tarotovej karty Obesenca odhaľuje tých, čo čítajú a počúvajú, či inak vstrebávajú informácie o nadprirodzene (v lepšom prípade z nadprirodzena) a vnímajú sa iba v lepšom svetle a tých, čo im ublížili v horšom. A hlavne popierajú, vytesňujú či inak ignorujú priznanie „mám na piču život, lebo som si ho posral/-a“. Letia životom ovalení instantnými vizualizáciami a osobná zodpovednosť v nedohľadne. Len hedonistický spôsob života presunutý smerom k tým, ktorí sľubujú spirituálne pozdvihnutie. Pôvodná myšlienka čistej lásky sa mení na únik pred sebapoznaním. Emocionálna úľava new age od duchovných na náplasť na hlas svedomia. Vonkajšie povrchné pozlátka ako spoľahlivý indikátor umŕtvenia duše.

***

Dubai Marina Mall

Dubai Marina Mall

Pre pádom Rímskej ríše

Len zúfalo chorá spoločnosť, spoločnosť volajúca o pomoc si pýta zas a znova pestrofarebnú plejádu zážitkových prednášok, seminárov, workshopov, kurzov a výcvikov. Produkciu verbálnych a vedome nepriznaných tém v obrazoch cez imaginácie priamo úmerne k výkonu podávaného v práci. Veď hypotéky splácať treba. Otrocký bankový systém ako cesta k osobnostnému a duchovnému rastu – dobrovoľno-nedobrovoľne. Nastavenie na výkon prenesené od pôžitkov k zážitkom, k požívačnému užívaniu si ilúzie duchovna priamou úmerou k potláčaniu pravdy v sebe.

Novodobí guruovia získavajú a multilevelmarketingovo odovzdávajú rôzne pohľady na jedného a toho istého pacienta. A osobný psychoanalytik, rovnako ako osobný či rodinný lekár v nedohľadne. Len mašinéria biznisu aj v pomáhaní. Čo dopad na samotného konzumenta ezoterických seminárov a iných pomáhajúcich profesií? Na minuloročnom Psychotronickom kongrese v Nitre odznelo: „Destabilizácia energo-informačného systému pod vplyvom pseudovýchodných duchovných smerov preklopených marketingovo na západnú civilizáciu.“ Niekto tomu hovorí aj transformácia na 5D.

***

Krížovky zasvätenia napísané životom

Priznám sa, že keď klienti otvoria dvere, niekedy mi podsúvajú mená, ktoré som nikdy v živote nepočula. Netuším, kto je v úvodzovkách „Jožko Mrkvička“ zo Svetelného Matrixu, ani „Anička Krásna“ z Kvantového dotyku. Už postrádam motiváciu absolvovať ďalší spomedzi seminárov a zaplatiť si za „čistenie priestoru a prítomných identít“. Priama komunikácia s dušou nevyžaduje modernú odbornú či pseudo-odbornú terminológiu. Vlastný iniciačný proces do profesie veštice bol zavŕšený v prenajatých kancelárskych priestoroch pred x rokmi, kde mi nabehla tlupa cigánov s priateľskou otázkou, ako si dovoľujem fušovať im veštením do remesla. (Pozor, tých slušnejších, čo platia nájom za bývanie.) Až keď som im správne odpovedala na otázky z ich minulého a súčasného života, dali mi pokoj. Niektorí z nich sú mojimi klientmi dodnes a dávajú mi poctivo spätnú väzbu.

Štikanie fazule

Štikanie fazule

Teraz pozorujem a čakám. Mnohí lídri a facilitátori komerčne zaujímavo platených ezoterických náuk a zaručených koučovacích smerov na zázrak v živote, skôr či neskôr vyhasnú z narcistického pomáhania bez supervízie alebo individuálnej terapie. Rola sebaliečiaceho pomáhania je dočasná. Čakám, kedy inkarnácie duší zviazaných karmou z obdobia 30-tych rokov 20-teho storočia vyhoria ako fakľa Adely Ostrolúckej k bradatému “vraj” romantikovi. Dovtedy čerpám dovolenku a venujem sa ženským kruhom s mamou, tetou, sesternicou, dcérou, kamarátkou, prípadne ich kamarátkou – jednoducho so ženami, s ktorými sa poznáme dôverne a vídame sa podstatne častejšie ako raz v živote. Môj oddych je skôr o tom ako správne poznamenal jeden masér: “Tí, ktorí liečia sami, musia starostlivosťou o svoje zdravie ísť vlastným príkladom.” Teším sa na inú vlnu. Možno sa na nej bude dať aj surfovať!

Voči sťažnostiam, ktoré mi z túžby po pomoci vešiate na plecia vo voľnom čase, som však bezmocná. V snahe vyjsť v ústrety, mám dve možnosti. Čokoľvek, čo mi poviete, vziať ako klebetu a posunúť ďalej, aby sa mi vaša karma (dôsledok príčiny) nepremietla do môjho života alebo použiť techniky, ktoré ovládam. Vo voľnom čase a zadarmo. Lenže – klebetnica nie som a s charitou som skončila. Navyše nevyžiadaná rada a akýkoľvek postulát karmicky preväzuje obe duše. Keď niečo chcete odo mňa, príďte po objednaní sem. Zo vzduchu nežijem a pozvánka na seminár toho, čo žije zo vzduchu, skončila v koši. Veď bretariánstvo prevádzkuje každá gazdiná, keď varí pre celú rodinu a potom jej nechutí jesť, lebo sa nadýcha kuchynských výparov. To vysvetľuje, prečo sú kuchárky také pri tele.

Platíte za čas, ktorý venujem vám a vášmu životnému príbehu a jeho prípadnej korekcii cez vlastnú individuálnu skúsenosť. Zvyčajne v zákonoch príťažlivosti zarezonujú s vibračným naladením energo-informačného systému tí, ktorí riešia podobné témy tým mojim. Občas s vami, hviezdami, prichádzajú riadne smršte (ani sa nedivím vedmám, že bývali na kraji lesa kvôli rýchlej a účinnej, prírodnej očiste), ale niekedy prekvapia aj jemne éterické vlny poznania a duchovného prebudenia. Za všetky som vďačná.

***

Kvety rastúce z kníh alebo deti kvetov?

Kvety rastúce z kníh alebo deti kvetov?

Sociologický prieskum ukončený

Dievčatá a chlapci, ideme do hĺbky. Sociologický prieskum na poli novodobého duchovného rozvoja ukončený. Dva roky zážitkových prázdnin končia. Maunu, respektívne zásadu mlčanlivosti, v tejto konkrétnej úlohe praktickej mágie opúšťam. Tí, ktorých sprevádzam iniciačným procesom a chcú zostať v ilúzii, nech sa kontaktu so mnou vyhnú dovtedy, kým budú ochotní prijať mnou vnímanú skutočnosť. Pre ostatných – pravda je možno tvrdá, ale oslobodzujúca. V každom prípade – znova začínam čarovať.

***

PS: Ďakujem Slimákovi za dar dvoch veľkých kartónových krabíc kníh s rozličným ezoterickým a duchovným obsahom. Darček prvoplánovo splnil účel a potešil ako bolo zámerom. Po následnom preštudovaní niektorých z nich, zostal znechutením z ezoterického druhu literatúry. Pokojne aj nabudúce. Mám rada druhé šance.

Zaradené v Mágia kuchyne, namiesto terapie, zo šuflíka | Zanechať komentár

V procese osobnej transformácie


Vzhľadom k postaveniu planét v mojom osobnom rádixe, vyčleňujem si čas na rekapituláciu a sumarizáciu vnútorných a vonkajších zážitkov, ktoré vyjavujú osud.

Západ slnka pred rokom v Dubaji

Západ slnka pred rokom v Dubaji

***
Rozbitá krištáľová váza

„Pripadám si ako krištáľová váza, ktorá sa v rukách sklára ohýba a krúti až do takých tvarov, že sa pod vplyvom nestability zrúti na zem a rozbíja na tisíc kúskov. Každý z črepov odráža iný kontakt s človekom. Už nemôže odrážať iba sklára, pretože stratila tvar. Pretože stratila vieru, že môže byť krásnou a šíriť svetlo, keď upne pozornosť iba jedným smerom a odovzdá sa mu celá.“ Značím si začiatkom roka do Denníka Zjavení slovných spojení v hlave, keď som hlboko v sebe a pomaly začínam kúsky črepov zbierať.

V období, kedy sa zúčastňujem Plesu introvertov. Každý sám doma. V nultom ročníku ďakujeme všetkým, čo neprišli a tešíme sa na budúci rok aj na tých, ktorí sa nemohli zúčastniť, lebo neboli doma. Po dlhých rokoch ma poctí vo februári návšteva inkubusa. Na jar cirkusanti stavajú cirkus na zelenej lúke pripojený elektrickým káblom k bytovke, cítiť pach marihuany na chodbe baráku a odzdravia ma rómski spoluobčania v susedstve mojej susedky.

Dcéra mi píše sen. Spomeniem si naň ráno po ohlásení bombových útokov. Kúpu letenky do Bruselu ruším a čítam na sociálnej sieti výrok kamarátky: „Sme v socializme. Dobrovoľne sa radšej vzdáme slobody cestovania v záujme zachovania života.“ Zvolím intuitívny čchi kung a ženy zobrazené Katarínou Vavrovou a Gertrúdou D v Danubiana – múzeu moderného umenia v máji.

Koncom júna vychutnávam výhľad zo Staromestskej veže nad Orlojom, zmrzlinu z kokosového mlieka na ulici, podnetný výklad zo židovskej synagógy, krásne ohýbajúce telá na balete Rómeo a Júlia, aperol na party lodi a prázdne cd mantier radosti od Hare Krišnu na bicykli „za sto korún alebo milión“. Následne prvý júlový deň počúvam horizontálne ruch veľkomesta cez otvorené strešné okno hotelovej izby.

Západ slnka po roku v novom byte

Západ slnka po roku v novom byte

***
Nakladačka v astrálnej rovine s viditeľnými prejavmi v tej reálnej

- „Viete, niekedy nevieme, prečo náhoda zariadila nehodu práve takto a teraz.“ Ide na mňa opatrne vodár, keď si v lete nachádzam potopu v kuchyni. „Nevieme, aký osud nás kde počká.“

- „Nech sa deje, čo sa deje, treba to len prijať.“ Ukončila som jeho rozpaky s úsmevom a premietla udalosti za posledných pár týždňov.

Monokel pod okom po umŕtvujúcej injekcii počas očného mikrochirurgického zákroku, škrtenie hrdla nachladnutím, plač duše cez upchatý noc, obrovská modrina na stehne pravej nohy po poštípaní (h)ovadom, obnovenie monokla pod pravým okom po prasknutí žilky deň po publikácii článku na blogu, menší ťukanec v zákonoch príťažlivosti s neznámym mužom na aute jeho čoskoro exmanželky. S pánom, čo už rok má smolu a časté kontakty s políciou v čase, kedy si vyhrážky čítam v maily. Na dôvažok vytopený byt počas mojej dlhodobej neprítomnosti. Zviditeľnenie emócií. Znamenia z astrálnej sféry manifestujúce sa v realite. Kto čím rezonuje, tým schádza.

Keď včera bola tma, tak dnes príde ráno. Krájam hlavičku veľkého dubáka. „Hríby sa pražia na cibuľke“ beží mi hlavou mamino ponaučenie, „keď šťava zmodrie, vyhoď ich. Sú jedovaté. Preto na cibuľke.“ Nezmodreli.

Držím maunu.

***

Divozel

Divozel

Tsunami tranzitov

V čase plnom transformačných zmien, ktoré nám udáva postavenie Uránu a iných planét, (samozrejme aj v závislosti od postavenia v individuálnom horoskope) si dávam vypracovať osobný astrologický horoskop a on na mňa hneď zhurta:

- “Pamätám si Vás z Ezoterického festivalu v roku 2004. Prednášal som tému Astrológia a talizmany. Vy ste sa ma zo zadného radu spýtali, akú polaritu má Saturn. Pozitívnu alebo negatívnu.”

A ja na neho:

- “Určite som to bola ja?” a odrazu nečakane stojím pred dverami do zabudnutej komnaty minulosti. Píšem Jánošovi, či si nepamätá obsah rozhovoru a mám taký nejasný pocit, že sme sedeli spolu aj s Jožom Karikom a rozprávali sa na nejakú tému, z ktorej vyplynula moja záludná otázka v diskusnej časti prednášky.

- „Odkiaľ toto prirovnanie máte?“ pýtam sa neskôr prekvapene a možno aj trochu ostro.  Pán astrológ vo výklade jedného konkrétneho aspektu v rádixe začiatkom leta použije príklad rozbitej krištáľovej vázy a zbieranie jej jednotlivých kúskov rovnako ako vnímam transformáciu svojej osobnosti ja za posledné obdobie.

- „Používam ho v súvislosti s týmto konkrétnym tranzitom v horoskope.“

Konečne rezonancia s víziami vo mne a vnútornou mapou v hlave. Akosi som pozabudla, že pohyb planét na oblohe sa týka aj mňa. Stáva sa. Môžem sa cítiť ako vírus v Matrixe, ale v skutočnosti ním nie som. Len jedným z mikroorganizmov obývajúcich túto Zem. Konečne štruktúra pre opakované rozbitie črepov, rozhádzané puzzle zlievajúce sa v abstraktný obraz. Prístupná mimozmyslovou vnímavosťou planetárnym vplyvom, čoby zrkadlom mikrosveta obyvateľov Zeme konečne po troch rokoch nachádzam štruktúru na fungovanie v realite.

Teraz sa už len pripraviť na ďalšiu vlnu tsunami tranzitujúcich planét od konca novembra do februára.

Zaradené v Mágia kuchyne, namiesto terapie, O mne, zo šuflíka | Zanechať komentár

Nedeľné šachy s Tisom


čítanie na nedeľu

čítanie na nedeľu

„Čo žena navarí, zje sa, čo operie, zašpiní sa, čo uprace, zožerie prach. Čo žena miluje, pominie sa. Čo žena povie, počúva iba vietor. Po žene ostávajú len deti. Lenže ja deti nemám, hovorievala naša matka.“ Týmto odstavcom začína prvá kapitola románu inšpirovaného historickými udalosťami v rokoch 1936 – 1944 a opakuje sa ako mantra, ktorú nesie vietor kapitolami.

O čom je kniha?

O jednej anonymnej žene.

Ešte si pamätám, ako mňa mama v detstve vedela zahriaknuť: „Čo si sa ako doobliekala? Vyzeráš ako Anča Icíková.“ Na moju zvedavosť mi ju raz na Záfortni ukázala. Potom som ju už nikdy nevidela. Anna Žitňanská bola umiestnená na základe rozhodnutia miestnych úradov v ústave pre psychicky narušené ženy.

Anonymná slovenská žena najviac povie, keď mlčí. Lenže Anička prehovorila z pozície starej ženy zatvorenej v blázinci: „Dve chyby som urobila. Uverila som fašistovi a podcenila som boľševika. Jeden ma pripravil o vieru, druhý o zvyšky rozumu.“

Ona totiž nebola anonymná slovenská žena, čo ani syna do vojny neporodila. Ona bola Anička Icíková, vystrkovská hviezdička, dcéra slovenského kmeňa národa československého, sobotná pisárka prvého slovenského prezidenta, dcéra icíka – židáka a komunistu: „Pre istotu som sa prežehnala, lebo stretnúť za jeden deň hneď dvoch komunistov, to človekovu dušu vystaví veľkému nebezpečenstvu smrteľného hriechu.“

Žiadna usporiadaná rodina nie sme. Otec dávno v Amerike stratený. Aj mama odišla. Brat je komunista a ja úchylná osoba.“ Voľakedy sa rozumovo menejcenným ako bola ona hovorilo úchylné osoby. Dnes by sme možno hovorili o psychických následkoch separačnej úzkosti zo straty otca aj matky.

O čom je kniha?

O priateľstve dvoch sesterníc Aničky a Alice, ktoré vyrastali aj so Šaňom Dubčekom. Ešte skôr ako sa cela rodina Dubčekovcov pobalili a pobrali do Ruska.

„Pri rádiu presedela celé hodiny. Hltala každé jedno jeho slovo. Opýtala som sa jej, či môžeme dve ľúbiť toho istého muža. Rozosmiala som ju. Všetky ho milujú, povedala mi. Až keď odišla, došlo mi, že ho chcela mať len pre seba.“

O bánovskej hurke na vlakovej jednokoľajke z Trenčína do Chynorian, o letohrádku kňažnej Gončarovovej v Brodzanoch, kde chodievala vdova po A. S. Puškinovi, o Baťovanoch (Partizánske), o Žochároch (Topoľčany), o kúpaní na Zelenej žabe, o spoznaní Adolfa Becka sekundárneho lekára u doktora Josefa Čapka v Trenčianskych Tepliciach, o návštevách významných politikov a vodcov tých čias v Bánovciach, o prepisovaní herbára liečivých rastlín, o znásilnení, streľbe v kostole a prežití siedmych z dvadsiatich štyroch na fotke pri anjelovi.

Vystrkovská hviezda v Tatrách

Vystrkovská hviezda v Tatrách

O čom je kniha?

O tom, že Bánovce nikdy nič špecificky bánovské nemali. O tom, ako sochu Ľudovíta Štúra postavili na bývalom pranieri, o tom ako sa advokát a spisovateľ Janko Jesenský nikde v poviedkach priamo nezmienil o Bánovciach. O tom, že ľudia sa delia na židov a tých ostatných.

O jednej často zamlčovanej či len šuškanej epizóde v histórii Bánoviec. O kontroverzne vnímanej postave slovenských dejín, prezidenta Slovenského štátu. „Tiso v očiach česko-žido-boľševikov bol najväčší nepriateľ.“ Ešte si pamätám, ako sme museli v základnej škole prepisovať list písaný pionierom zo Základnej školy v Gottwaldove (Zlíne) v družbe, aby v ňom nebola zmienka o ThDr. Jozefovi Tisovi, ktorý dal postaviť našu školu na mieste bývalého kaštieľa v období druhej svetovej vojny.

O Aničke, krasopisárke a stenografke pána Tisa. „Musíme sa modliť a pracovať usilovne, inak skončíme ako hentí uhroveckí luteráni a budú nám vládnuť komunisti.“ vravieval bánovský monsignore počas sobotného popoludnia vyhradeného na triedenie pošty. Aké prorocké od poslanca, ministra, neskôr prezidenta a vodcu. Prezidentom bol v robotné dni a kňazom len v nedeľu.

Od Slováka všetko vyvstane.“ múdre slová vložené do úst lekárnikovi Balákovi a nedeľné šachy s Tisom u pána lekárnika, filozofa bez politickej príslušnosti a povedané aj na margo Štúra, prvého Slováka v Uhorsku – ako sa sám tituloval.

 „Darmo je, kto sa má obesiť, ten sa neutopí.“ hovorievalo sa ešte v Bánovciach.

***

Mohlo sa to stať aj takto. Uveriteľná fikcia príbehu postavená na historických faktoch a pamäti miestnych. Šťastne zvolená známa šialená postavička Bánoviec ako rozprávačka svojho životného príbehu. Autor atmosféru približuje prostredníctvom dievčaťa, a neskôr ženy, ktorú matka pre prostorekosť zo zlosti chcela dať do ústavu alebo do školy pre úchylných. S hláškami v typickom bánovskom slangu: „V riť ma bozaj!“ Veď, kto iný môže povedať cisár (Tiso) je nahý ako dieťa, opilec alebo blázon. A to v súčasných časoch silnejúceho nacionalizmu pre všeobecné sklamanie zo smerovania politiky. Bláznivá žena môže povedať všetko. „Čo žena povie, počúva iba vietor“.

V knihe spoznávam miestny kolorit. V bývalom hoteli Hlavina som o vyše polstoročia neskôr v prenajatých kancelárskych priestoroch strávila 11 rokov. Je plná dobových fotografií s výstižnými komentármi.

Svojho Monsignora sme my Bánovčania mali v úcte bez ohľadu na to, či boli práve poslancom, ministrom, prezidentom alebo vojnovým zločincom.

Čítať túto knihu od Silvestera Lavríka pre mňa znamená vedieť, že som doma. Napísal ju presne v duchu zmýšľania Bánovčanov. Keby ju napísal inak, nik z miestnych mu neuverí. Kniha na víkendové čítanie nielen pre rodákov.

Zaradené v Knižné príbehy | Zanechať komentár

Filmové príbehy – ženský svet


Filmový svet

Filmový svet

“Maj oči otvorené a kolena pri sebe. Keď otvoríš kolená, oči radšej zavri.” Našla som si v upútavke na film Tučná grécka svadba, ktorý si určite nepozriem. Stačilo. Niektoré filmy proste vidieť nemusím. No a tieto ma ešte na pozretie čakajú. Po mužskom svete cez filmové príbehy – spoznávanie ženského sveta začína.

V zajatí príbehov

Po dlhej dobe ma ako prvý zaujal Červený stan (The Red Tent, 2014) ako drsná ukážka osudu ženy Dinah – jedinej dcéry Jacoba, v časoch biblických hrdinov. Zobrazenie ženského sveta, ženskej pýchy aj lásky ženy. O láske, ktorá prežije aj smrť a mŕtvi nikdy nezostanú mŕtvi. „Nastražte uši a nikdy neprestanú rozprávať. Všetky hranice sú konvencie čakajúce na prekročenie a život prekračuje limity. Vidieť seba možno prostredníctvom očí toho druhého.“

Po nej ma uchvátila Maleficent (Zloba královná černé magie, 2014). Rozprávka o chamtivosti a zle, ktoré môže (ale aj nemusí) zastaviť boj. Avšak zlomiť kliatbu chamtivosti a zloby môže iba pravá láska. Film, nielen, pre ženy na materskej a ich deti, ktorým všepujeme cez múdrosť rozprávok základné princípy (archetypy). Jeho ctižiadostivosť jej vzala krídla a zlomila srdce plné jasu. A tam, kde vládne zlomené srdce ženy, vládne temnota. Pretože zármutok zlomených sŕdc je skrývaný za vysokými a pichľavými hradbami. Srdce zamknuté zlobou vyslovuje prekliatie, ktoré nemožno vziať späť, iba naplniť.  A ešte čosi: Z bytosti, ktorej zachránite život, si viažete otroka, sluhu alebo vazala. Vezmete mu jeho život, ktorý bol u konca a zaviažete ho na ten svoj. Podobne ako Vládkyňa Zloba. Avšak pravá láska má veľa podôb a len pravá láska zahojí srdce a nejde len o lásku medzi mužom a ženou. Ona oľutovala svoje slová, otvorila srdce a vzala späť, čo vyslovila. Stala sa tým zraniteľnou voči zlu, čo zostalo v ňom. A on sa stal sa obeťou vlastných ambícií zaslepený bojom o moc bez štipky lásky. Hm.

Ako naivnú protiváhu s hlbokým obsahom odporúčam fantasy-rozprávku Hviezdny prach (Stardust, 2007) s mojou obľúbenou herečkou Claire Danes o páde hviezdy a skutočnej láske. Keď sme už pri láske, tak Jeden den (One day, 2011) rozplakal moju romantickú dušu. Aj Návrat do Cold Mountain (Cold Mountain, 2003) ma chytil za srdce a vyplavil slzy. No dosť sentimentu!

Silné ženy s charakterom

Film Raňajky u Tiffaniho (Breakfast at Tiffany’s, 1961) ma po knihe mierne sklame záverom. Zásadnú myšlienku: „Radšej mať rakovinu ako nešťastné srdce.“ v ňom však nachádzam. A po roku od čítania inej knihy „Dobrý deň, smútok“ sa okľukou vraciam k nonkomfortnej Francoise Sagan cez autobiografický film Nehanebné lásky Francoise Sagan (Sagan: Un charmant petit monstre, 2008) so vzburou voči meštiackej morálke, existenciálnou samotou, egoizmom a láskou k voľnej láske. Sloboda v ženskom prevedení. Môj tieň. Odnášam si slová odvahy, odhodlania a prijatia: „Všetci zomrieme cestou.“

Navždy mladá (The age of Adaline, 2015) s nádhernou symbolikou srdca, ktoré keď zomrie, žena (človek) v tom momente prestane starnúť – až kým sa znova nezamiluje. Rezervovanosť podmienená smútkom skrývajúcim tajomstvo a tajomstvo ako bariéra k odovzdaniu sa bezpodmienečnej a oddanej láske. Život, ktorý žije, ale neprežíva a nepreciťuje, kým si nedovolí opustiť smutné tajomstvo, prijať lásku a zostarnúť. Krásne. :-)

Švadlena (The Dressmaker, 2015) shakespearovská tragédia zasadená do prostredia austrálskej osady v hviezdnom obsadení s Kate Winslet, alebo tiež o živote a smrti, o prekliatí, o tom, že čím človek žije, tým zomiera, o zobrazení dopadov zákonov príčiny a následku. Vendeta! Z Klubu odložených žien (First Wives Club, The, 1996) si ponechávam si vetu: „Každý prvý manžel potrebuje príučku.“ a tiež: „Som mama, tak poslúchaj. Sťažuj si u svojho cvokára.“ A prechádzam na tému filmov so spirituálnym podtextom. Nie, žeby ho niektoré predchádzajúce nemali, len možno nie tak do očí bijúco.

Éterické víly

Jedz, modli sa a miluj (Eat, Pray, Love, 2010) – keď už kedysi chuť východoázijskej kultúry v zmysle duchového rozvoja ochutnal Richard Gere, tak prečo nie jeho filmová partnerka Julia Roberts. V meninový deň si z filmu odnášam instantnú múdrosť: „V láske je človek v rovnováhe, keď nie je v rovnováhe.“ Toľko ďalšia indícia na mojej ceste srdca.

Uvoľnenie a pocit, že po svete behá mnoho divných žien s mimozmyslovými schopnosťami a nejde iba o ojedinelý fenomén si pripomínam v Dome duchov (The House of the Spirits, 1993). Magický realizmus je proste nádherný svet.

Neumírej, dokud mi neřekneš, kam jdeš (No te mueras sin decirme adónde vas, 1995) – argentínske filmy patria k pohladzujúcim moju dušu a upevňujúcim vieru oslabenú prázdnymi intelektuálnymi úvahami: „Definuj lásku, aby som vedel, čo mám robiť.“ Totiž: „Myseľ vytvára priepasti, ktoré dokáže preklenúť len srdce.“ a „Bez snov sme len hromada vnútorností a strachu.“ Film skončí a zostane len plátno. Mŕtvi nás nechávajú samotných. Nielen o reinkarnácií, vnímaní aury, videní duchov, ale o nádeji naprieč životmi.

Atlas mrakov (Cloud Atlas, 2012) – film s tematikou pohybu v časových a priestorových líniách a ich prekročenie. Na môj vkus príliš veľa rýchlo striedajúcich sa sekvencií jednotlivých príbehov. Pozitívnou správou je, že si ho hodlám pozrieť ešte niekoľkokrát. Na záver niekoľko koncentrovaných múdrostí z neho:
„ Ako vieme, ktoré veci môžeme zmeniť a ktoré musia zostať nenapadnuteľné?“
„Pravda je len jedna. To jej verzie sú nepravdivé.“
„Ľuďom možno vládnuť len tak dlho, pokiaľ im niečo poskytujete.“
„Prežitie často vyžaduje odvahu.“
„Znalosť je zrkadlom, v ktorom uvidíte, kto ste a kým sa môžete stať.“
„Urobte, čo môžete neurobiť.“
 

Toľko filmové odporúčania na obdobie monzúnových dažďov a dlhé zimné večery odo mňa. J

Zaradené v O mne, Svet v obraze, Ženský svet | Zanechať komentár

Úvod k románu Slobodná a Rozvedená


Čarodejnica na cestách a necestách

Čarodejnica na cestách a necestách

“Všetky odpovede existujú, len k nim treba položiť tie správne otázky.” spomenula som si na inšpiratívne konštatovanie kamarátky. Správna otázka prišla od inej kamarátky-redaktorky: “Na čo všetko sa treba pripraviť, keď sa žena rozhodne rozvádzať?” Hm, na čo?

Pudovo kontextuálne pod ženskou sukňou
Ženy, ktoré sa rozhodnú pre rozvod alebo rozchod sa musia v prvom rade pripraviť na to, že partner/manžel sa k nim postaví ako ku konkurenčnému mafiánskemu bossovi. Samozrejme, poviete si, že zveličujem a mnohé sa vztýčia do pokrytecky alibistického „Ale on? Toho by predsa nebol schopný!” A tu narážame na iný zraňujúci aspekt prípravy na rozvod – okolie sa zatvári rozpačito, “odtažito” až nepriateľsky. Rany teda prichádzajú z viacerých strán. Zo strany ex- v podobe tvrdej kalkulácie v oblasti financií, času, energie investovanej do vzťahu manželského, partnerského, manipulatívne vydieranie cez deti, rodinu, kamarátky, prácu a záľuby, útoky na dobré meno – jednoducho na všetky hodnoty, na ktorých bazírujete a tiež na útoky zo strany rodinných príslušníkov, spolupracovníkov, spoločných kamarátov, susedov a známych.

Všetko zakrývané pod sukňou za roky sa stáva viac či menej verejným tajomstvom a pudovo kontextuálne vyjadrenia v závislosti od toho, s kým je kto v kontakte, sa miešajú a vznikajú fámy obludných rozmerov. Výčitky, energetické útoky, upírske sania energie nemajú konca kraja podľa miery, času a intenzity prepojenia. Keď mi známa povedala, že napriek relatívne hladkému majetkovému vysporiadaniu odpojenie trvá dva roky a ďalšia facilitátorka rodinných konštelácii sa vyjadrila, že za každý rok spolužitia je nutné rátať tri mesiace na odpútanie sa, neverila som. Myslela som si, že to je len zopár psychicky nevyrovnaných výnimiek v sociálnom poradenstve, ktoré nezhody s bývalým riešia aj po desiatich rokoch a hádajú sa na tému prečo prebral svojmu dospelému synovi frajerku a ten ich trojročný pankhart (nevlastný brat ich spoločných dospelých detí) jačí na spoločnom dvore domu, ktorý nemôžu predať. Teraz som si v kategorických vyjadreniach už nie taká istá.

Aj dnes bola u mňa žena v zrelom veku, ktorá sa rozhodla pre odchod od manžela po 30-tich rokoch. Najskôr lustroval telefón, lebo má určite druhého, potom sa túžil udobrovať, aby v zaláskovaní upiekli piate dieťa. Potom zalarmoval rodinu na pomoc a keď nepomohlo, tak ju pred deťmi označil za kurvu. Dievčina je na začiatku procesu, kedy sa rozhodla odísť od spôsobu fungovania so širokým príbuzenstvom v niekoľkogeneračnom dome, ktorý jej jednoducho nevyhovuje. Držme jej palce! Na rozvod treba odvahu a byť pripravenou siahnuť na dno svojich energetických rezerv a možností. A prvý krok je najťažší. Treba rátať s polenami pod nohy v podobe verbálnych emocionálnych jedov a aj skutkov a neverbálnym odvracaním sa mnohých, ktorí sa rozhodli chrániť si ten svoj dôkladne uprdený domov s rodinou zo strachu, že by sa nebodaj nakazili vašim rozchodom alebo rozvodom a prišli o ťažko vybudované stereotypné istoty.

Neviniatko

Neviniatko

Sedem guliek hriechov mimo zóny komfortu
Kde je urazené ego a pocity zneužitia, nehľadajte etiku. Čaká vás bezcitnosť u dovtedy blízkych, falošný súcit, kde by ste ho nečakali, prekvapivé sexuálne návrhy od mužských objektov a veľa iných prekvapení. Vypálené guľky lietajú zo všetkých strán až je aura deravá ako ementál. Tie guľky siedmych hriechov – hnev, strach, smútok, ľútosť, krivda, pocit viny a závisť – určite poznáte od Cingroša, Hrabicu, Lazareva, L. Hayovej, inej etikoterapie alebo starej mamy.

Nízke vibrácie emócií nad krokmi rozdeľujúcej cesty dvoch ľudí sa v procese rozchodu objavia zakaždým, kedy už žena nezvláda prekvapivé útoky z nečakaných strán. Niekedy ani nejde o to, že by ju niekto poctil urážkou (na to sa naučí zareagovať s drzosťou hodnej puberťáčky), skôr milosrdný pohľad dovtedy úplne pohodovej susedy, kolegyne, známej či nebodaj kamarátky. Hneď potom v následnom momente, ako jej ex sucho oznámi fakty o majetku či spoločnom dieťati bez náznaku emócie a čaká vyjadrenie na úrovni profesionálneho odborného pracovníka, prichádza iná rana. Už tu nie sú ani kamarátky vo vzťahu, ktoré sa neuroticky ventilujú na toho svojho “debila” a vzájomne sa utužujú v skvelosti a nevyhnutnej osudovosti údelu. Už sú tu prekvapené pohľady na “divné” reakcie, ktoré vznikli názorovými posunmi iným smerom.

V náročnom procese prechodu zo stavu vydatá/zadaná do stavu rozvedená/slobodná je najťažšie ísť mimo zónu svojho komfortu. Nech už sa totiž vo vzťahu stalo čokoľvek (nevera, hádky, násilie, alebo častý fenomén – ekonomické vdovy – skryté pod sofistikovanú formulku – neprekonateľné povahové rozdiely) dvaja si poskytujú určité pohodlie alebo výhody, ktoré sú rozchodom nemilosrdne odňaté. A relatívna pohoda je nahradená nepohodou. Práve rozvádzajúci sa kamarát z virtuality (poznáme sa 13 rokov a stretli sme sa dvakrát) sa ma vyzývavo spýtal, čo všetko som musela robiť, čo som ako vydatá nemusela. “Ísť za automechanikom a na STK.” odpovedala som. Zasa na druhej strane sa vám rozširujú obzory o zážitky, o ktorých sa vám dovtedy ani nesnívalo. Popri technicko-organizačno-praktických starostiach nemáte niekedy čas a chuť na nepodstatné “pičoviny”, ktoré ste riešili v manželstve z frustrácie v citovo nenaplnenom, resp. neuspokojivom vzťahu.

Až na dno duše...

Až na dno duše…

Idealizácia mužov a čítanie v Kronike Akáša
Podľahnutie nízkym vibráciám ľútosti a sebaľútosti môže mať za následok, že žena prepadne idealizácii predchádzajúceho partnera, omilostí ho a vráti sa do toho, v čom bola, ale – „do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš“ sa hovorí – je to tvrdo vykúpený návrat. Jedna liečiteľka po naladení sa na Univerzálne vedomie, tzv. akášistickú knihu sa vyjadrila, že kým sa dvaja po rozvode/rozchode na chvíľu znova nedajú dokopy, tak nevedia, či spolu zostanú alebo sa rozídu nadobro bez zášte a hnevu. Ktovie! Emócie verzus racionalita. Boj vonku aj vo vnútri prebieha počas rozdelenia dvoch kedysi milujúcich sa bytostí.

Je tu však aj druhá alternatíva, že sa zúfalá a opustená žena citovo naviaže hneď po rozvode na zdanlivo ideálneho muža. Zdanlivo. Dáva je totiž cumličky, purkličky a iné sladké serepetičky, ktorými ju z pochopiteľných dôvodov ex už nezahŕňa. Po čase zistí, že si našla rovnakého “idiota” iba v modrom.

Receptom na zvládanie situácie bez emócií je nájsť si niekoho na vykecanie. Mne sa osvedčila psychoterapia, ale aj vykecanie sa bútľavej vŕbe – kamarátke v podobnej životnej situácii tiež pomôže. Je však dôležité, okrem primeranej miery sebareflexie a akceptovanie zákonov karmy – to, čo sa mi deje, som sama spustila, či už v tomto alebo minulom živote – nezačať si vzťah s psychoterapetom. Mohlo by sa totiž stať, že váš rozchod s ním (v krátkom časovom horizonte po rozvode) odvníma ako posttraumu z rozchodu odmietajúc sa s vami rozísť a vy sa hodnú chvíľu môžete zaoberať tým, či nebolo lepšie začať si radšej s psychopatom.

Nie! Keď rozchod, tak rozchod, ustáť, zostať chvíľu osamote, poplakať si pravidelne niekde u bezpečného nezainteresovaného zdroja, popritom si začať budovať samostatný život a hlavne – byť aspoň nejaký čas sama. Sama v zmysle bez chlapa. Nájsť seba stratenú v bývalom vzťahu, kedy ste svoj ženský svet spojila s iným mužským svetom a tie sa premiešali v jednu identitu. Tá už zomrela. Teraz ste ženskou identitou bez chlapa a skôr ako príde ďalší, treba nájsť v sebe tú ženu, ktorú on pošliapal, odmietol a zneuctil. Nájsť v sebe ženu, ktorú niekto má rád presne takú, aká je a môže mu s láskou znova otvoriť srdce.

 

PS: Ďakujem Sonke za motivačnú vetu: “Kedy už konečne napíšeš ten sľubovaný román.” a otváram týmto článkom Pandorinu skrinku s názvom Slobodná a Rozvedená.

Zaradené v Knižné príbehy, namiesto terapie, O mne, Ženský svet | Zanechať komentár

Hudobný príbeh lásky


Máj - lásky čas

Máj – lásky čas

V havajskom šamanizme sa odovzdáva múdrosť, že láske je iba vtedy, keď sa človek cíti šťastne a radostne. Ten, čo pieseň ozajstnej lásky zaspieval, je už mŕtvy. Drvivá väčšina srdcervúcich piesní sú psychoterapiou publika projektujúcich túžby a želania na iný objekt a zažívajúci celú plejádu emócií, ktorým mylne pripisujú slovné spojenia „milujem ťa“, „ľúbim ťa“ alebo „mám rád/rada“.

Na prvú cestu a prvého stopára do Prahy, toho, ktorý mi držal volant auta, kým som telefonovala počas jazdy na mokrej anticelulitídovej Dé Jednotke, sa proste nezabúda. Odvtedy sa stopárov v mojej „striebornej kvapke“ vystriedalo veľa – cez somvprahe.sk, jizdomat.cz, blablacar.com. Aj veľa životných príbehov. Aj mnoho piesní z autorádia. Z obľúbených ponúkam hudobný príbeh lásky.

Príbeh nášho posledného stretnutia

Vystrelíme naprieč nebom, lebo láska je droga. Kríže z nahých tiel tvoria súsošia. Leto však končí. Milióny ciest, pointa uniká, snažím sa zachovať svoju tvár. „A tak doufám, že to co mě i Tebe tak mrazí, nejsou jen tři tečky na konci frází!“ Bojíš sa, že náš cieľ je v nedohľadne. Vytrácaš sa. Bol si tieňom môjho svetla. Odcudzili sme sa, odišla som ďaleko za sebou.

Ona: Bojím sa temnoty a mojich démonov a hlasov, ktoré hovoria, že nič nebude v pohode. Len tvoje slová ma môžu stiahnuť dole. Cítim to v mojom srdci, duši, mysli, že som stratila teba, seba a zneužívaš každý dôvod žiť, čo mi zostal.

On: Zostáva boj s emocionálnymi silami, keď slová režú ako nôž.

Ona: Teraz už môj hlas počuješ? Toto je moja bojová pieseň, beriem si svoj život späť.

On: Povedz im všetko, čo teraz viem, vykrič z vrcholov striech, napíš na oblohu.

Ona: Vážne to musíš tak prežívať?

On: Radšej choď a miluj seba.

Ona: Zostávajú osvedčené pravdy, čo ťa nezabije, to ťa posilní a to, že som sama neznamená, že som osamelá. ;-)

On: Kamarát – iba kamarát? Asi preto, že som taký blázon.

Ona: Krásne slobodná, chcem mať svoj svet.

A vraciame sa k známemu – láska, máš ju, keď ju nemáš.

***

On: Odkiaľ máš túto moju adresu?

Ja: Neviem, kto si, ale mobilná aplikácia sociálnej siete si ťa našla v mojom zozname.

On: Aha. Som Stopár.

Ja: Rada ťa po roku čítam. Si jeden zo symbolov magického realizmu, ktorý žijem. Môj prvý stopár.

On:  Som čerstvo po rozchode a práve momenty, keď sa viem uvoľniť sa ukazujú ako práve tie čarovné prvky môjho až bolestne reálneho života. Pretože nevieš kde je hranica. Nevieš, čo je reálne a čo je čarovné.

Ja: To je mi ľúto. Ten rozchod. Dúfam, že som sa ťa prvýkrát hneď ako veštica nespýtala, či ste ešte spolu?

On: Nie.

S úľavou som si vydýchla.

A tu niekde začínajú príbehy posledných stretnutí do roka a do dňa… O tom možno niekedy inokedy.

Zaradené v O mne, Svetom-letom, Ženský svet, zo šuflíka | Zanechať komentár