Filmové príbehy – ženský svet


Filmový svet

Filmový svet

“Maj oči otvorené a kolena pri sebe. Keď otvoríš kolená, oči radšej zavri.” Našla som si v upútavke na film Tučná grécka svadba, ktorý si určite nepozriem. Stačilo. Niektoré filmy proste vidieť nemusím. No a tieto ma ešte na pozretie čakajú. Po mužskom svete cez filmové príbehy – spoznávanie ženského sveta začína.

V zajatí príbehov

Po dlhej dobe ma ako prvý zaujal Červený stan (The Red Tent, 2014) ako drsná ukážka osudu ženy Dinah – jedinej dcéry Jacoba, v časoch biblických hrdinov. Zobrazenie ženského sveta, ženskej pýchy aj lásky ženy. O láske, ktorá prežije aj smrť a mŕtvi nikdy nezostanú mŕtvi. „Nastražte uši a nikdy neprestanú rozprávať. Všetky hranice sú konvencie čakajúce na prekročenie a život prekračuje limity. Vidieť seba možno prostredníctvom očí toho druhého.“

Po nej ma uchvátila Maleficent (Zloba královná černé magie, 2014). Rozprávka o chamtivosti a zle, ktoré môže (ale aj nemusí) zastaviť boj. Avšak zlomiť kliatbu chamtivosti a zloby môže iba pravá láska. Film, nielen, pre ženy na materskej a ich deti, ktorým všepujeme cez múdrosť rozprávok základné princípy (archetypy). Jeho ctižiadostivosť jej vzala krídla a zlomila srdce plné jasu. A tam, kde vládne zlomené srdce ženy, vládne temnota. Pretože zármutok zlomených sŕdc je skrývaný za vysokými a pichľavými hradbami. Srdce zamknuté zlobou vyslovuje prekliatie, ktoré nemožno vziať späť, iba naplniť.  A ešte čosi: Z bytosti, ktorej zachránite život, si viažete otroka, sluhu alebo vazala. Vezmete mu jeho život, ktorý bol u konca a zaviažete ho na ten svoj. Podobne ako Vládkyňa Zloba. Avšak pravá láska má veľa podôb a len pravá láska zahojí srdce a nejde len o lásku medzi mužom a ženou. Ona oľutovala svoje slová, otvorila srdce a vzala späť, čo vyslovila. Stala sa tým zraniteľnou voči zlu, čo zostalo v ňom. A on sa stal sa obeťou vlastných ambícií zaslepený bojom o moc bez štipky lásky. Hm.

Ako naivnú protiváhu s hlbokým obsahom odporúčam fantasy-rozprávku Hviezdny prach (Stardust, 2007) s mojou obľúbenou herečkou Claire Danes o páde hviezdy a skutočnej láske. Keď sme už pri láske, tak Jeden den (One day, 2011) rozplakal moju romantickú dušu. Aj Návrat do Cold Mountain (Cold Mountain, 2003) ma chytil za srdce a vyplavil slzy. No dosť sentimentu!

Silné ženy s charakterom

Film Raňajky u Tiffaniho (Breakfast at Tiffany’s, 1961) ma po knihe mierne sklame záverom. Zásadnú myšlienku: „Radšej mať rakovinu ako nešťastné srdce.“ v ňom však nachádzam. A po roku od čítania inej knihy „Dobrý deň, smútok“ sa okľukou vraciam k nonkomfortnej Francoise Sagan cez autobiografický film Nehanebné lásky Francoise Sagan (Sagan: Un charmant petit monstre, 2008) so vzburou voči meštiackej morálke, existenciálnou samotou, egoizmom a láskou k voľnej láske. Sloboda v ženskom prevedení. Môj tieň. Odnášam si slová odvahy, odhodlania a prijatia: „Všetci zomrieme cestou.“

Navždy mladá (The age of Adaline, 2015) s nádhernou symbolikou srdca, ktoré keď zomrie, žena (človek) v tom momente prestane starnúť – až kým sa znova nezamiluje. Rezervovanosť podmienená smútkom skrývajúcim tajomstvo a tajomstvo ako bariéra k odovzdaniu sa bezpodmienečnej a oddanej láske. Život, ktorý žije, ale neprežíva a nepreciťuje, kým si nedovolí opustiť smutné tajomstvo, prijať lásku a zostarnúť. Krásne. :-)

Švadlena (The Dressmaker, 2015) shakespearovská tragédia zasadená do prostredia austrálskej osady v hviezdnom obsadení s Kate Winslet, alebo tiež o živote a smrti, o prekliatí, o tom, že čím človek žije, tým zomiera, o zobrazení dopadov zákonov príčiny a následku. Vendeta! Z Klubu odložených žien (First Wives Club, The, 1996) si ponechávam si vetu: „Každý prvý manžel potrebuje príučku.“ a tiež: „Som mama, tak poslúchaj. Sťažuj si u svojho cvokára.“ A prechádzam na tému filmov so spirituálnym podtextom. Nie, žeby ho niektoré predchádzajúce nemali, len možno nie tak do očí bijúco.

Éterické víly

Jedz, modli sa a miluj (Eat, Pray, Love, 2010) – keď už kedysi chuť východoázijskej kultúry v zmysle duchového rozvoja ochutnal Richard Gere, tak prečo nie jeho filmová partnerka Julia Roberts. V meninový deň si z filmu odnášam instantnú múdrosť: „V láske je človek v rovnováhe, keď nie je v rovnováhe.“ Toľko ďalšia indícia na mojej ceste srdca.

Uvoľnenie a pocit, že po svete behá mnoho divných žien s mimozmyslovými schopnosťami a nejde iba o ojedinelý fenomén si pripomínam v Dome duchov (The House of the Spirits, 1993). Magický realizmus je proste nádherný svet.

Neumírej, dokud mi neřekneš, kam jdeš (No te mueras sin decirme adónde vas, 1995) – argentínske filmy patria k pohladzujúcim moju dušu a upevňujúcim vieru oslabenú prázdnymi intelektuálnymi úvahami: „Definuj lásku, aby som vedel, čo mám robiť.“ Totiž: „Myseľ vytvára priepasti, ktoré dokáže preklenúť len srdce.“ a „Bez snov sme len hromada vnútorností a strachu.“ Film skončí a zostane len plátno. Mŕtvi nás nechávajú samotných. Nielen o reinkarnácií, vnímaní aury, videní duchov, ale o nádeji naprieč životmi.

Atlas mrakov (Cloud Atlas, 2012) – film s tematikou pohybu v časových a priestorových líniách a ich prekročenie. Na môj vkus príliš veľa rýchlo striedajúcich sa sekvencií jednotlivých príbehov. Pozitívnou správou je, že si ho hodlám pozrieť ešte niekoľkokrát. Na záver niekoľko koncentrovaných múdrostí z neho:
„ Ako vieme, ktoré veci môžeme zmeniť a ktoré musia zostať nenapadnuteľné?“
„Pravda je len jedna. To jej verzie sú nepravdivé.“
„Ľuďom možno vládnuť len tak dlho, pokiaľ im niečo poskytujete.“
„Prežitie často vyžaduje odvahu.“
„Znalosť je zrkadlom, v ktorom uvidíte, kto ste a kým sa môžete stať.“
„Urobte, čo môžete neurobiť.“
 

Toľko filmové odporúčania na obdobie monzúnových dažďov a dlhé zimné večery odo mňa. J

Zaradené v O mne, Svet v obraze, Ženský svet | Zanechať komentár

Úvod k románu Slobodná a Rozvedená


Čarodejnica na cestách a necestách

Čarodejnica na cestách a necestách

“Všetky odpovede existujú, len k nim treba položiť tie správne otázky.” spomenula som si na inšpiratívne konštatovanie kamarátky. Správna otázka prišla od inej kamarátky-redaktorky: “Na čo všetko sa treba pripraviť, keď sa žena rozhodne rozvádzať?” Hm, na čo?

Pudovo kontextuálne pod ženskou sukňou
Ženy, ktoré sa rozhodnú pre rozvod alebo rozchod sa musia v prvom rade pripraviť na to, že partner/manžel sa k nim postaví ako ku konkurenčnému mafiánskemu bossovi. Samozrejme, poviete si, že zveličujem a mnohé sa vztýčia do pokrytecky alibistického „Ale on? Toho by predsa nebol schopný!” A tu narážame na iný zraňujúci aspekt prípravy na rozvod – okolie sa zatvári rozpačito, “odtažito” až nepriateľsky. Rany teda prichádzajú z viacerých strán. Zo strany ex- v podobe tvrdej kalkulácie v oblasti financií, času, energie investovanej do vzťahu manželského, partnerského, manipulatívne vydieranie cez deti, rodinu, kamarátky, prácu a záľuby, útoky na dobré meno – jednoducho na všetky hodnoty, na ktorých bazírujete a tiež na útoky zo strany rodinných príslušníkov, spolupracovníkov, spoločných kamarátov, susedov a známych.

Všetko zakrývané pod sukňou za roky sa stáva viac či menej verejným tajomstvom a pudovo kontextuálne vyjadrenia v závislosti od toho, s kým je kto v kontakte, sa miešajú a vznikajú fámy obludných rozmerov. Výčitky, energetické útoky, upírske sania energie nemajú konca kraja podľa miery, času a intenzity prepojenia. Keď mi známa povedala, že napriek relatívne hladkému majetkovému vysporiadaniu odpojenie trvá dva roky a ďalšia facilitátorka rodinných konštelácii sa vyjadrila, že za každý rok spolužitia je nutné rátať tri mesiace na odpútanie sa, neverila som. Myslela som si, že to je len zopár psychicky nevyrovnaných výnimiek v sociálnom poradenstve, ktoré nezhody s bývalým riešia aj po desiatich rokoch a hádajú sa na tému prečo prebral svojmu dospelému synovi frajerku a ten ich trojročný pankhart (nevlastný brat ich spoločných dospelých detí) jačí na spoločnom dvore domu, ktorý nemôžu predať. Teraz som si v kategorických vyjadreniach už nie taká istá.

Aj dnes bola u mňa žena v zrelom veku, ktorá sa rozhodla pre odchod od manžela po 30-tich rokoch. Najskôr lustroval telefón, lebo má určite druhého, potom sa túžil udobrovať, aby v zaláskovaní upiekli piate dieťa. Potom zalarmoval rodinu na pomoc a keď nepomohlo, tak ju pred deťmi označil za kurvu. Dievčina je na začiatku procesu, kedy sa rozhodla odísť od spôsobu fungovania so širokým príbuzenstvom v niekoľkogeneračnom dome, ktorý jej jednoducho nevyhovuje. Držme jej palce! Na rozvod treba odvahu a byť pripravenou siahnuť na dno svojich energetických rezerv a možností. A prvý krok je najťažší. Treba rátať s polenami pod nohy v podobe verbálnych emocionálnych jedov a aj skutkov a neverbálnym odvracaním sa mnohých, ktorí sa rozhodli chrániť si ten svoj dôkladne uprdený domov s rodinou zo strachu, že by sa nebodaj nakazili vašim rozchodom alebo rozvodom a prišli o ťažko vybudované stereotypné istoty.

Neviniatko

Neviniatko

Sedem guliek hriechov mimo zóny komfortu
Kde je urazené ego a pocity zneužitia, nehľadajte etiku. Čaká vás bezcitnosť u dovtedy blízkych, falošný súcit, kde by ste ho nečakali, prekvapivé sexuálne návrhy od mužských objektov a veľa iných prekvapení. Vypálené guľky lietajú zo všetkých strán až je aura deravá ako ementál. Tie guľky siedmych hriechov – hnev, strach, smútok, ľútosť, krivda, pocit viny a závisť – určite poznáte od Cingroša, Hrabicu, Lazareva, L. Hayovej, inej etikoterapie alebo starej mamy.

Nízke vibrácie emócií nad krokmi rozdeľujúcej cesty dvoch ľudí sa v procese rozchodu objavia zakaždým, kedy už žena nezvláda prekvapivé útoky z nečakaných strán. Niekedy ani nejde o to, že by ju niekto poctil urážkou (na to sa naučí zareagovať s drzosťou hodnej puberťáčky), skôr milosrdný pohľad dovtedy úplne pohodovej susedy, kolegyne, známej či nebodaj kamarátky. Hneď potom v následnom momente, ako jej ex sucho oznámi fakty o majetku či spoločnom dieťati bez náznaku emócie a čaká vyjadrenie na úrovni profesionálneho odborného pracovníka, prichádza iná rana. Už tu nie sú ani kamarátky vo vzťahu, ktoré sa neuroticky ventilujú na toho svojho “debila” a vzájomne sa utužujú v skvelosti a nevyhnutnej osudovosti údelu. Už sú tu prekvapené pohľady na “divné” reakcie, ktoré vznikli názorovými posunmi iným smerom.

V náročnom procese prechodu zo stavu vydatá/zadaná do stavu rozvedená/slobodná je najťažšie ísť mimo zónu svojho komfortu. Nech už sa totiž vo vzťahu stalo čokoľvek (nevera, hádky, násilie, alebo častý fenomén – ekonomické vdovy – skryté pod sofistikovanú formulku – neprekonateľné povahové rozdiely) dvaja si poskytujú určité pohodlie alebo výhody, ktoré sú rozchodom nemilosrdne odňaté. A relatívna pohoda je nahradená nepohodou. Práve rozvádzajúci sa kamarát z virtuality (poznáme sa 13 rokov a stretli sme sa dvakrát) sa ma vyzývavo spýtal, čo všetko som musela robiť, čo som ako vydatá nemusela. “Ísť za automechanikom a na STK.” odpovedala som. Zasa na druhej strane sa vám rozširujú obzory o zážitky, o ktorých sa vám dovtedy ani nesnívalo. Popri technicko-organizačno-praktických starostiach nemáte niekedy čas a chuť na nepodstatné “pičoviny”, ktoré ste riešili v manželstve z frustrácie v citovo nenaplnenom, resp. neuspokojivom vzťahu.

Až na dno duše...

Až na dno duše…

Idealizácia mužov a čítanie v Kronike Akáša
Podľahnutie nízkym vibráciám ľútosti a sebaľútosti môže mať za následok, že žena prepadne idealizácii predchádzajúceho partnera, omilostí ho a vráti sa do toho, v čom bola, ale – „do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš“ sa hovorí – je to tvrdo vykúpený návrat. Jedna liečiteľka po naladení sa na Univerzálne vedomie, tzv. akášistickú knihu sa vyjadrila, že kým sa dvaja po rozvode/rozchode na chvíľu znova nedajú dokopy, tak nevedia, či spolu zostanú alebo sa rozídu nadobro bez zášte a hnevu. Ktovie! Emócie verzus racionalita. Boj vonku aj vo vnútri prebieha počas rozdelenia dvoch kedysi milujúcich sa bytostí.

Je tu však aj druhá alternatíva, že sa zúfalá a opustená žena citovo naviaže hneď po rozvode na zdanlivo ideálneho muža. Zdanlivo. Dáva je totiž cumličky, purkličky a iné sladké serepetičky, ktorými ju z pochopiteľných dôvodov ex už nezahŕňa. Po čase zistí, že si našla rovnakého “idiota” iba v modrom.

Receptom na zvládanie situácie bez emócií je nájsť si niekoho na vykecanie. Mne sa osvedčila psychoterapia, ale aj vykecanie sa bútľavej vŕbe – kamarátke v podobnej životnej situácii tiež pomôže. Je však dôležité, okrem primeranej miery sebareflexie a akceptovanie zákonov karmy – to, čo sa mi deje, som sama spustila, či už v tomto alebo minulom živote – nezačať si vzťah s psychoterapetom. Mohlo by sa totiž stať, že váš rozchod s ním (v krátkom časovom horizonte po rozvode) odvníma ako posttraumu z rozchodu odmietajúc sa s vami rozísť a vy sa hodnú chvíľu môžete zaoberať tým, či nebolo lepšie začať si radšej s psychopatom.

Nie! Keď rozchod, tak rozchod, ustáť, zostať chvíľu osamote, poplakať si pravidelne niekde u bezpečného nezainteresovaného zdroja, popritom si začať budovať samostatný život a hlavne – byť aspoň nejaký čas sama. Sama v zmysle bez chlapa. Nájsť seba stratenú v bývalom vzťahu, kedy ste svoj ženský svet spojila s iným mužským svetom a tie sa premiešali v jednu identitu. Tá už zomrela. Teraz ste ženskou identitou bez chlapa a skôr ako príde ďalší, treba nájsť v sebe tú ženu, ktorú on pošliapal, odmietol a zneuctil. Nájsť v sebe ženu, ktorú niekto má rád presne takú, aká je a môže mu s láskou znova otvoriť srdce.

 

PS: Ďakujem Sonke za motivačnú vetu: “Kedy už konečne napíšeš ten sľubovaný román.” a otváram týmto článkom Pandorinu skrinku s názvom Slobodná a Rozvedená.

Zaradené v Knižné príbehy, namiesto terapie, O mne, Ženský svet | Zanechať komentár

Hudobný príbeh lásky


Máj - lásky čas

Máj – lásky čas

V havajskom šamanizme sa odovzdáva múdrosť, že láske je iba vtedy, keď sa človek cíti šťastne a radostne. Ten, čo pieseň ozajstnej lásky zaspieval, je už mŕtvy. Drvivá väčšina srdcervúcich piesní sú psychoterapiou publika projektujúcich túžby a želania na iný objekt a zažívajúci celú plejádu emócií, ktorým mylne pripisujú slovné spojenia „milujem ťa“, „ľúbim ťa“ alebo „mám rád/rada“.

Na prvú cestu a prvého stopára do Prahy, toho, ktorý mi držal volant auta, kým som telefonovala počas jazdy na mokrej anticelulitídovej Dé Jednotke, sa proste nezabúda. Odvtedy sa stopárov v mojej „striebornej kvapke“ vystriedalo veľa – cez somvprahe.sk, jizdomat.cz, blablacar.com. Aj veľa životných príbehov. Aj mnoho piesní z autorádia. Z obľúbených ponúkam hudobný príbeh lásky.

Príbeh nášho posledného stretnutia

Vystrelíme naprieč nebom, lebo láska je droga. Kríže z nahých tiel tvoria súsošia. Leto však končí. Milióny ciest, pointa uniká, snažím sa zachovať svoju tvár. „A tak doufám, že to co mě i Tebe tak mrazí, nejsou jen tři tečky na konci frází!“ Bojíš sa, že náš cieľ je v nedohľadne. Vytrácaš sa. Bol si tieňom môjho svetla. Odcudzili sme sa, odišla som ďaleko za sebou.

Ona: Bojím sa temnoty a mojich démonov a hlasov, ktoré hovoria, že nič nebude v pohode. Len tvoje slová ma môžu stiahnuť dole. Cítim to v mojom srdci, duši, mysli, že som stratila teba, seba a zneužívaš každý dôvod žiť, čo mi zostal.

On: Zostáva boj s emocionálnymi silami, keď slová režú ako nôž.

Ona: Teraz už môj hlas počuješ? Toto je moja bojová pieseň, beriem si svoj život späť.

On: Povedz im všetko, čo teraz viem, vykrič z vrcholov striech, napíš na oblohu.

Ona: Vážne to musíš tak prežívať?

On: Radšej choď a miluj seba.

Ona: Zostávajú osvedčené pravdy, čo ťa nezabije, to ťa posilní a to, že som sama neznamená, že som osamelá. ;-)

On: Kamarát – iba kamarát? Asi preto, že som taký blázon.

Ona: Krásne slobodná, chcem mať svoj svet.

A vraciame sa k známemu – láska, máš ju, keď ju nemáš.

***

On: Odkiaľ máš túto moju adresu?

Ja: Neviem, kto si, ale mobilná aplikácia sociálnej siete si ťa našla v mojom zozname.

On: Aha. Som Stopár.

Ja: Rada ťa po roku čítam. Si jeden zo symbolov magického realizmu, ktorý žijem. Môj prvý stopár.

On:  Som čerstvo po rozchode a práve momenty, keď sa viem uvoľniť sa ukazujú ako práve tie čarovné prvky môjho až bolestne reálneho života. Pretože nevieš kde je hranica. Nevieš, čo je reálne a čo je čarovné.

Ja: To je mi ľúto. Ten rozchod. Dúfam, že som sa ťa prvýkrát hneď ako veštica nespýtala, či ste ešte spolu?

On: Nie.

S úľavou som si vydýchla.

A tu niekde začínajú príbehy posledných stretnutí do roka a do dňa… O tom možno niekedy inokedy.

Zaradené v O mne, Svetom-letom, Ženský svet, zo šuflíka | Zanechať komentár

Filmové príbehy – mužský svet


Filmové príbehy

Filmové príbehy

Existujú vraj knižnice, v ktorých si môžete objednať človeka s príbehom a vypočuť si ho. Pre vizuálne typy ľudí vo virtuálnom svete sú knižnice, kde si môžete stiahnuť alebo on-line pozrieť film z produkcie kinematografie. Môžete pri ich pozeraní zažiť inú a pritom známu realitu v priebehu dvoch hodín a pohladiť či vyliečiť dušu. Odborne sa tomu hovorí naratívna psychoterapia.

Vynahradila som si teda dlhoročnú filmovú absenciu z čias pozerania telepatického prenosu informácií cez symboly Na křídlech vážky (2002) alebo mysteriózneho Svět podle Prota (2001) a začala spoznávať najskôr mužský svet filmových príbehov.

Z masochistického súdka

“Najhoršie peklo je nepodarený život.” značím si z filmu Jak přicházejí sny (What Dreams May Come, 1998) s Robinom Williamsom v hlavnej roli. Zobrazenie pekla s konštatovaním od cvokára: “Keď prijmeš jej skutočnosť, nie je cesta späť.” Občas je výhra prehrou.

Krutý a vyjímečný (Cruel an Unusual, 2014) film o úľave vychádzajúcej z akceptovania viny a následného prijatia trestu. O úteche vychádzajúcej z bolesti, ktorá je zdanlivo vyslobodením. O tom, že môžeme prijať, čo sa stalo, ale nemusíme s tým žiť. Naozaj? Nádherne zobrazené peklo. Snáď očistec duše. V závere filmu premrhaný potenciál odkazu, avšak potenciál pilotného filmu k sérii filmových epizód s viacerými spirituálnymi líniami zostáva.

50 odtieňov lásky (nenašla som link, je z rady mojich obľúbených juhoamerických filmov) mi pripomína koľko obety a odriekania vyžaduje starostlivosť o starého a chorého človeka. „Ďakujem ti mami, že si mi to ukázala v starostlivosti o otca.“ Vo filme ju preukazuje syn otcovi dostávajúc sa prirodzenou starostlivosťou o starého, chorého a bezvládneho sociálne aj finančne na okraj spoločnosti. Podobná téma je spracovaná vo filme Nedotknuteľní (2011). Samozrejme postarať sa o handicapovaného milionára, ktorý ako bonus hľadá normálny prístup bez falošného súcitu zastierajúci túžbu po zisku, je iná káva ako skončiť obetou vlastnej sebarealizácie rodičovi v sračkách obrazne aj doslova.

Oddychovky

Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel (2013) – ak neviete ako funguje synchronicita a schopnosť žiť v súlade s dušou, tak presne takto. Meditatívne zahĺbenie do duševného vnútra a nasledovanie jeho hlasu u detinského starčeka vedie k sérií zmysluplných šťastných náhod. Alebo – vypusti blázna a normálny svet logicky usporiadanej society sa dodrbe. Hlavne, že karma funguje. „Vďaka ti otec za regresiu.“

Cizinca (2010) si odnášam vetu: „Mal som ho rád. Zakaždým urobil, čo som nečakal. Až raz urobil to, čo sa mi nepáčilo.“ WoodyAllenovská oddychová Půlnoc v Paříži (2011) ako únik zo všedne povrchnej každodennosti do fantazijného cestovania časom v obchode s nostalgiou. Jednoducho Paríž. Alebo – čoby som nenapísal scenár, keď už dovolenkujem v tak inšpiratívnom meste.

Poslední lovec čarodejnic (The Last Witch Hunter, 2015) krásne ukazuje krajinu tieňov osamelého  bojovníka a moc, ktorú môže muž získať, keď ovládne srdce čarodejnice. Aspoň ja, na rozdiel od kamaráta som vyextrahovala túto informáciu. Samozrejme niekto môže dej filmu vnímať ako kresťanskú propagandu a niekto ako moc zašifrovanú v symboloch. Fakticky až vysporiadanie sa so stratou v duši, môže do života pritiahnuť novú lásku. No, ale ten červený športiak na konci je fakt klišé. ;-)

…alebo za  každým mužom hľadaj ženu

Ruby Sparks (2012) – keď spisovateľ stratí múzu, musí si ju vymyslieť. Len, čo sa stane, keď mu tá Múza začne pobehovať po dome, správať sa ako doma a mať dokonca požiadavky. Je to realita alebo blud? Nebezpečná metóda (2011), dvaja poprední muži psychoanalýzy a Sabina ako pacientka. Když Nietszche plakal (2007) alebo kto je vlastne autorom psychoanalýzy, keď je Boh mŕtvy? Muž na lane (2015) strhujúci vytrvalosťou iných pre realizáciou svojho narcistického sna. Birdman (2014) pre intelektuálov, ktorí tak veľa rozprávajú až z toho bolí hlava. Naopak Michael Kohlhaas (2013) s minimom dialógov, lebo to podstatné bez verbalizácie prebieha v duši. Láska aj nenávisť. Krásna ukážka ako funguje prekliatie zo závisti so životným dopadom na toho, kto závidí, aj na toho, komu závidí. V oboch posledných filmoch z energo-informačného hľadiska je badateľný vysoký stupeň vnútornej agresivity ohrozujúcej dušu až sa musí prejaviť vo viditeľnom svete.

Vikingové (1999) – neodporúčam. Príbeh o rodiacom sa ľudstve, aj keď archetypálnym by som film nenazvala. Skôr čistá americká agitácia v zmysle existujúcich konšpiračných teórií o moslimoch, ktorí zachránia európskych barbarov a kresťanská viera splynie s moslimskou, biela rasa sa zmieša s tmavou a porazia pozostatky ženského krvavého pohanstva. Sofistikovane jednostranné s akože zastieraním happy endom. Komerčne použité info z eoteriky mi zdvihlo adrenalín a nenapravil to ani pohľad na hlavného predstaviteľa. Antonio Banderas nie je Paul Newman.

Magická realita

Bizarné situácie magickej reality v snímke Adamova jablka (2005) vystrieda francúzsky šarmantná Pena dní L´Ecumene-des-jours (2013).  No a „náhodným“ omylom som sa dostala k tejto snímke: Taggart: Wavelength (hľadala som len film na tému fenoménu UFO), aby som si precítila strachom nasýtenú atmosféru zastierajúcu racionálne úsudky.

Posledná vlna, The las wawe (1977) úroveň spirituálneho povedomia zodpovedá roku uvedenia filmu na plátna kín a rovnako im zodpovedajú aj vtedajšie spoločenské predsudky, ktorými však žije ešte stále mnoho ľudí 21. storočia. Z psychoanalytického hľadiska môžeme hovoriť o zaplavení psychózou v transgeneračnom prenose, z ezoterického hľadiska na nepripravenosť adepta na zasvätenie.

Imaginárium doktora Parnase (2009) – Zažila som len zopár naozajstných guruov (ledva zrátam na prstoch jednej ruky), ktorí dokázali vytvoriť skutočné imaginárium, v reálnom živote, v reálnom čase a dokonca aj s časovým presahom. Film na niekoľkonásobné pozretie a sebaspytovanie, čo je vlastne dobro a čo zlo? Nebo a peklo? Čo je realita a čo fikcia?

***

Pre priaznivcov Americkej krásy tu mám ešte bonus. Núdzový východ (Revolutionary Road, 2008) nám bol odporučený ako študijný materiál na seminári Transakčnej analýzy pre sledovanie stupňov a foriem hier egostavov. Záverečné scény zúfalo bezmocného rozhodnutia ženy sa mi spojili s jedným príbehom z knihy Ženy, které běhaly s vlky. Žena pred dôležitým krokom totiž zakaždým dôkladne uprace. Filmové príbehy ženského sveta nájdete tu.

Zaradené v Knižné príbehy, namiesto terapie, Svet v obraze, zo šuflíka | Zanechať komentár

Bude z nej skvelá veštica!


čarodejnica

čarodejnica

Kontakt na ňu mi dala kamarátka. Hneď po tom, ako mi moja dcéra oznámila, že ju dotyčná „pani“ už počas telefonickej objednávky odmietla liečiť pre prekliatie od mŕtvej ženy. Zhodnotenie počutého od nej, mi ako matke a poradkyni zdvihlo adrenalín. Viac mi nebolo treba. Zavolala som jej o termín. Blízka priateľka sa ma pár dní pred stretnutím s obavou v hlase spýtala: “Dúfam, že k nej nenabehneš s plamenným mečom.” Nie, isteže nie. Nechám sa pekne zdiagnostikovať aj vyriešiť.

***

Trafila som k jej domu na kraji dediny poľahky. Vítal ma pokojný vlčiak a menej pokojný pes rasy zvanej orech. Ona, jednoduchá dedinská žena. Cestou po schodoch si všimla moje equinovaristické postavenie členkov. Rozprávala o svojej dcére so slabšou mozgovou obrnou, ako chodí a dostala sa z toho. Z rôznych hľadísk sa k tejto téme vrátila ešte niekoľkokrát počas hodiny. Čistý protiprenos. Skôr ako zapálila sviečky na oltári s kresťanskými symbolmi, pošpárala si rukou v zuboch od zvyškov jedla. Počas ukladania sa na polohovateľné lôžko som si všimla atrapu ľudskej lebky v rohu obývačkovej steny. Nič v porovnaní voči artefaktom v čarodejníckom obchode na Belehradskej v Prahe.

Najskôr mi otestovala kyvadielkom jednotlivé čakry. Rozprávala  mantricky “o mŕtvych ženách a živých mužoch, o živých ženách a mŕtvych mužoch” a krútila kyvadlom koldokola. Prekliatie jej tam vychádzalo od štvrtej generácie ohľadne ochorenia a mŕtve dieťa stále prítomné. Keď som sa jej v priebehu čistenia spýtala, kde sa to naučila, odpovedala, že to sa nedá naučiť. “Keď vám umrie blízky človek, ktorému dôverujete, ozve sa vám po smrti a počúvate ho, tak vtedy to nastane.” Áno, často traumatický zážitok zo straty spúšťa mimozmyslové schopnosti a komunikáciu so zblúdilými dušami.

Rukami sa ma začala dotýkať od nôh. Posúvala tok energie stále hore od základnej čakry až ku korunnej. Občas sa epilepticky otriasla. Pravidelne otázkami kontrolovala moje pocity. Objavila disproporciu na srdci nezachytiteľnú EKG, lebo prichádza s určitým typom myšlienok, ale zachytiteľnú na biorezonančnom prístroji z ruskej akadémie vied na alternatívnom vyšetrení u inej pani, ktorú som navštívila ešte vo februári. Zrýchlené búšenie srdca ukázal prístroj pred dvoma mesiacmi. V oboch prípadoch je ich diagnóza v súlade s opakujúcimi sa subjektívnymi stavmi. Psychosomatika.

***

Alica v Miracle garden

Alica v Miracle garden

Fascinujú ma ľudia, ktorí ma vidia prvýkrát v živote a vedia povedať informácie o mne, mojom tele, mojich (?) myšlienkach, mojich predkoch. Správa o mužovi, ktorý mi podrazil nohy sadla do kontextu prežívaného v poslednom roku. Zhorená dlaň od plameňa sviečky a čítanie z nej o zhoršovaní môjho zraku, depresii, stave pankreasu a iných indíciách, tiež malo čosi do seba. Rozhovor s mojou babkou, otcovou mamou a jej konflikte so svokrou, bol pôsobivý. “Tá narobila veľa zla!” hovorí mi. “Čo na tom, že si chodila pravidelne do kostola!?” šplechla jej (mŕtvej babke) do tváre so zatvorenými očami. Ešte overím správnosť ostatných informácií u žijúcich pamätníkov – mamy a otca. (Poznámka: Overila som.)

Menej ma fascinovali vypustené postuláty. Áno, prekliatie sa nedá vziať. Ani Ježišom nie. Len vyjsť prekliatiu v ústrety, lebo každá kliatba je nastavená pôsobiť na postihnutých a tí pred ňou utekajú. Ísť jej v ústrety, pomenovať ju, odpustiť znamená jej slabnutie. Iste! Len keby do viet nevsúvala vlastné hodnotenia. Chápem. Chápem, že každý liečiteľ a iný šarlatán môže interpretovať adekvátne do výšky vzdelania a mentálnej inteligencie. Rovnako ako každý lekár a terapeut vie správne liečiť do hĺbky spirituálnej a emočnej otvorenosti. V opačnom prípade sa stáva iba nástrojom farmaceutického biznisu či iného marketingu.

Ako sa cítite?” spýtala sa, keď na konci overovala prečistenie čakier od mŕtvych predkov v tele. “Často mi ženy vravia, že sa cítia ako nafetované a preto chodia znova, aj keď im poviem, že viac nemusia.” Hovorila priebežne, ako mi držala jednou rukou určitú, bolestivú, časť tela a druhou krútila tromi zapálenými sviečkami nad igelitom, kde padali kusy vosku z praskajúceho plameňa. Mierne upadnutie do hladiny alfa som síce cítila, no nie extrémne. Autogénne, heterogénne relaxačné tréningy a individuálne terapie robia svoje.

Veštiť mi odmietla. Vraj ide o kradnutie budúcnosti. Výšku finančného vyrovnania za liečenie ponechala na mne. Vonku pred bránou ma srdečne objala. “Večer si dajte Paralen, ak vás bude obchádzať zimnica. A majte pre dievčatko pripravené meno, keď vyjde z vás von. Ešte nevyšla, ale už je pokojná.” Nuž? Aké jej dáme meno?

Začiatkom júna som objednaná a idem tam znova.

***

Dievčatko v nadživotnej veľkosti

Dievčatko v nadživotnej veľkosti

Dcére som popísala priebeh sedenia s „pani“ a ponechala na jej slobodnom rozhodnutí, či sa ho aj zúčastní s kamarátkou. Rozhodla sa, že nie, lebo „pani“ hovorí nezmysly. Ja som išla o dva mesiace znova. Menej poddajná a so silnejším egom. Asi po hodinovej „terapii“, keď som počula, že rozpráva bludy, poňaté z intelektuálneho hľadiska, tak som ju terminologicky opravila. V dobrom. Zháčila sa. Prestala kývať kyvadielkom a krúžiť zväzkom horiacich sviečok nado mnou. Zaševelila niečo o pýche a prekliatí v našom rode.

Paralelne v tej dobe riešil lesný muž Sváťa, bylinkár s Moravy, či ide alebo nejde do Prahy. Odhlásil sa pred stretnutím s „pani“ a prihlásil sa po verdikte „pani“ znova, na spolujazdu so mnou a kamarátko-klientkou. Prihlásil sa v čase vyjadrenia pani, že ona mi nemôže povedať ani o čom je kliatba v línii po praslici, iba sa vzdať arogancie, práce na horoskopoch a regresných terapiách, byť pokorná a chodiť do kostola. Vraj: „Nedokážem vám pomôcť. Už viac ku mne nechoďte!“ Do hlbších vrstiev sa nedostane, ale so svojimi desiatkami – Koleso šťastia – to zvládnem.

***

Odvtedy pretieklo veľa vody a stalo a veľa udalostí. Podstatné sú línie, ktoré tečú. Vlny, na ktorých fičíme, frekvencie, na ktorých sme vyladení. Podľahnúť a prijať povedané u “pani” by znamenalo nestretnúť lesného snílka. A v tom mala “pani” pravdu, že naše rozhodnutia ovplyvňujú osud. Aj v mnohom inom je ako médium dobre vyladená na snímanie energo-informačného poľa. A to hovorím napriek tomu, že k nej vraj už nikdy nemám prísť, lebo som prekliata. V preklade rovnako arogantná a málo pokorná k informáciám, ktoré mi sprostredkúva, ako moja dcéra. Skvelo sa vyladila na hlas môjho superega, ktorý často ignorujem.

***

Tento zážitok som zo šuplíka roku 2015 vytiahla po skúsenosti s dcérou. Po jednej tohtoročnej februárovej noci, noci prehrabávania sa v papieroch z minulosti a zvažovania výletu do Bruselu, mi napísala sen o vojne v Belgicku a schovávaní sa v podzemí. Spomenula som si naň o mesiac, ráno po ohlásení bombových útokov v Bruselskom metre. S kúpou lacnej letenky, ktoré som našla v noci pár hodín pred tým, som si to rýchlo rozmyslela. Jeden v sérií jej snov, jasnovidných vo viacerých smeroch. Rovnako, ako u mojej mamy. Ak mám hovoriť o prekliatí odovzdávanom po praslici z matky na dcéru, tak musím hovoriť o ”kuriatku”, ktoré svoju matku poučuje bez pokory. Hovorím ako dcéra svojej matky. Ešte ego dcéry životné situácie vybrúsia na diamant a bude z nej skvelá veštica aj čarodejnica! Bez ohľadu na to, akú profesiu si vyberie. 

A mne prislúcha dodať ešte vetu od jednej jasnovidky sprostredkovane kolegom z regresnej terapie: “Záleží, kto má silnejšiu mágiu.” Toho informácie sa v živote ovplyvnenej sociálnou interakciou realizujú. Záleží, kto má silnejšie ochranné vajíčko – energoinformačný obal. Nie v tom ezotericky-naivnom vizualizovaní, no v prijatí, pochopení a milovaní seba v praktickej životnej realizácii, toho realita sa naozaj uskutočňuje.

Zaradené v O mne, Ženský svet, zo šuflíka | Zanechať komentár

Rozprávka o narodení následníka trónu a konci sveta


Páví kráľ

Páví kráľ

Kde bolo tam bolo, boli raz Vianoce a mladej rodine sa narodilo princiatko. Otec kráľ sa tomu potešil a usporiadal obrovskú hostinu, aby pozval svoje široko nenažrané príbuzenstvo a spili sa do nemoty. Aj malá princezná sa tešila. Všetci jej nosili čokolády, ktoré ľúbila a vedela, že mamička kráľovná sa čoskoro vráti aj s malým následníkom trónu.

Prišla aj zlá a chamtivá, stará kráľovná-svokra. S mladou kráľovnou sa nemali veľmi rady. Mladá jej totiž vzala jediného syna-kráľa, ktorý dotoval finančne jej kráľovstvo a ona ho obdarovávala opojnými darmi plných fľašiek, aby si udržala jeho nevšedne veľkorysú priazeň. Kým šťastný kráľ oslavoval, ona sa pod pláštikom pomoci upratania kráľovstva vybrala prekutať všetky skrine a zásuvky. Poprehadzovala všetky veci, pochválila sa, aké je to tu teraz krásne. Nepochválila sa tým, že našla vkladnú knižku na meno so sumou 5000 korún, ale začala kuť pikle. Omámila syna-kráľa opojným nápojom, otrávila jedinú dcéru-následničku trónu zabíjačkovou kašou a začala rozprávať o tom, že sa blíži koniec sveta.

Malú princeznú so slzami na tvári a mokrou sukničkou odviedol omámený kráľ do zamrežovaného väzenia a ponechal samote. Keď sa vrátila šťastne unavená mama-kráľovná s princiatkom domov, našla prehádzané a spustnuté kráľovstvo plne neporiadku. Mladý kráľ sa zahanbil. Spýtala sa ho na princeznú, tak ju išiel z väzenia vyslobodiť. Malá dievčinka ju po príchode do kráľovstva pozdravila: “Mama, daj mi penku.” A mama zaplakala nad princezniným zúboženým stavom a ochorela.

Kráľovná s princiatkom odišla k dobrej víle, aby ju vyliečila a nechala smutnú princeznú so smutným kráľom doma čakať. Našťastie osud bol milostivý. Vrátila sa živá, zdravá a oni žili šťastne. Chvíľu. Potom ich totiž navštívila stará a zlá kráľovná. Oznámila im, že všetci zomrú, lebo zajtra príde koniec sveta. Ona potrebuje 5000 korún, aby jej požičali. Zajtra ich totiž nik už neminie. Všetko zhasne.

Mladá kráľovná však prekukla lesť, postavila sa a riekla: “Čo má prísť, príde. Keď koniec sveta nepríde, máme aspoň rezervu na horšie časy. Peniaze nedám.” Ochránila svoje kráľovstvo pred hladom a súžením, ktoré hromami a bleskami chcela na nich pritiahnuť zlá svokra-kráľovná a vyhnala ju z kráľovstva. 5000 korún ich zachránilo pred hladom a chladom. A kráľ, kráľovná, princezná a princiatko si potom nažívali šťastne až do jej najbližšej návštevy a stretnutia na Vianoce.

Koniec príbehu. :-)

 

Autobiografický príbeh inšpirovaný obľúbenými rozprávkami z detstva, napísaný 8.6.2015

Ps: Svokra-kráľovná a moja babka odvtedy prorokovala množstvo koncov sveta, medzitým zomrela, jej duša sa so mnou prišla rozlúčiť, a ani jeden z prorokovaných koncov sveta sa neudial. Ďakujem jej za existenciálny prístup k životu aj k finančnej energii a vážim si jej osud.

Zaradené v Knižné príbehy, namiesto terapie, O mne, zo šuflíka | Zanechať komentár

PF 2016


PF_2016

PF_2016

Keď som si robila súkromný prieskum medzi vnímavými (médiami) ohľadne naladenia nového roku, dostali sa mi rozličné indície. Pre niekoho bude radostný, pre ďalšieho poriadne veľký „průšvih” a iná otvára dvere do trinástej komnaty. Je fajn, že to majú rôzne. Každý sme totiž nejaký a jedinečný a krásne je, že sme spolu, že sme v kontakte, aby sme uvideli aj iné perspektívy života. Podporujeme sa, aby sme ľahšie zvládli niesť vlastné bremená osudu. Nech rôzne pohľady ostatných na realitu života vidíme s nadhľadom aj v aktuálnom roku. Želajme si, nech sa nám darí tvoriť, realizovať a napĺňať sny a túžby a ochrániť si vlastnú dokonalú krajinu zázrakov.

PF 2016

 

Rok 2016 – rok dokonalej krajiny zázrakov. Neveríte? Čítajte!

 

Zaradené v Svet v obraze | Zanechať komentár

Šťastné a veselé Vianoce!


Adventný veniec 2015

Adventný veniec 2015

Vianoce sú, keď:

- sa mi podarí vyhnúť sa davom ľudí v obchodoch a pritom stretnúť tých, ktorých som dávno nevidela a s úsmevom na tvári mi odzdravia;

- mi neznámy pán na ulici v daždi zo srdca zaželá: “Veselé Vianoce!” Asi polroka po tom ako som mu, keď som išla okolo, pomohla vyriešiť záhadu zatvárania CD-rom na verejnom počítači v blízkych kúpeľoch;

- mi kamarátka-psychologička a zároveň klientka povie: “Ako dobre, že si sa neodsťahovala a zostala si tu s nami.” hneď po tom ako vypijeme spolu kávu a porozprávame sa na tému vzťahov bez tarotu;

- kamarát a zároveň masér skonštatuje: “Aj tak ťa obdivujem. Živíš sa sama, s handicapom a ešte aj pomáhaš iným.” hneď po tom ako mu vysvetľujem, že pracovať môžem len vtedy, keď nemám fyzické bolesti.

Vtedy sú pre mňa šťastné, pohodové a veselé Vianoce v ktorejkoľvek časti roku! Prajem ich aj Vám.

Zaradené v O mne, Ženský svet | Zanechať komentár

Láska a smrť, začiatok a koniec, prenos a protiprenos


Jesenná rozlúčka s vidiekom

Jesenná rozlúčka s vidiekom

Dvíham z ceste pred opravenou bránou k domu rodičov pomaly chladnúce telo čierneho kocúrika so skleneným pohľadom bez duše po návrate z onkológie. S ľútosťou a súbežne zármutkom ho ukladám na odporúčanie mamy do medze vedľa pooranej role. Nie, nebola to stratená Murka. Len mača, ktorého mi doniesli susedia s dobrým úmyslom mysliac si, že je to ona.

“Nechcela si ho, tak zomrel.” prehĺbil pocit viny otec z vozíka. “Nájdi Murku!” prikazuje.

Na návšteve u maminho brata objavujeme pred dverami “mačinec”. Šesť mačiatok a jedného kocúra. Mama-mačka sa nevrátila. Dve mačiatka sú čierne. Bolesť v duši vystrieda úsmev. Jeden život končí, iný začína. Odvtedy už nezatváram oči za volantom, keď vidím zrazené zviera na ceste. Je tam iba telo. Duša odletela. Aj moja úzkosť v srdci.

Tiene nového začiatku

Rada by som napísala: Doviezli mi posteľ. Týmto aktom končí zariaďovanie bytu a sťahovanie vecí doň. Pravdou v hrubohmotnej realite to však bude o pár dní. Potom mám už všetko. Aj tĺčik na mäso, aby som vyklepala kapustné listy na nočné obklady opuchnutých členkov. Ešte dokúpim zvon na čistenie odtoku v sprchovom kúte a konečne môžem začať pracovať. Ostatné veci prinesie čas bez aktívnej účasti rozumu a ega.

Tieňom radosti z nového bývania je bolesť zo straty. Začiatok sprevádzaný znameniami päť minút po dvanástej. Príchod pre posledné osobné veci z domu rodičov chvíľu potom, ako vstup na pozemok zrámoval mládenec, ktorý nezvládol jazdu na aute svojho otca počas hmlistej noci. Symbolický obraz astrálneho útoku s názvom: “Otvor tú bránu, lebo ju rozbijem” v momente, kedy zatvorím  prísun lásky pre tých, ktorých sprevádzam zo žiaľu nad odchodom milovanej mačky odo mňa. Osem rokov od jej príchodu do môjho života.

Na kompase smer láska

Na kompase smer láska

Láska je silnejšia ako smrť

“Životnej energie stále pod 10%, ale zato naplnenej bezpodmienečnou láskou. Poslanie splnené už pred siedmymi rokmi, tak si idem vegetovať a sprevádzať tých, ktorí o to požiadajú.” prečítala som si vlastný komentár fotky aury z 28.11.2013 na fb. Po dvoch dynamických rokoch plných udalostí konštatujem, že vegetovanie a sprevádzanie iných (prenoso-protiprenosovo) je u konca. Teraz sa venujem už len svojmu rastu, odhodila som balvany, zrušila zaťažujúce telepatické prepojenia a žijem krásou a láskou. Idealistické želanie? Možno aj reálne.

Veď ako píše Robert Fulghum v knihe “Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole”:

“Verím, že predstavivosť je silnejšia ako vedomosť.
Verím, že sny majú väčšiu moc ako skutočnosť.
Verím, že láska je silnejšia ako smrť.”

Preto sa vraciam k sebe. Žijem krásou a láskou k sebe. A bez naivity, no s autenticitou znova súhlasím s Fulghumom:

“Nešetrite sebou. Existujú ľudia, ktorí od váš závisia, sledujú vás, učia sa od vás a berú si od vás. A vy to neviete. Možno nikdy neuvidíte dôkaz svojej dôležitosti, no ste dôležitejší ako si myslíte.”

V stridžie dni balím bylinkové vrecúška, získavam opätovne intuitívne vnímanie, pripravujem sa na anjelský seminár a plánujem v predvečer Lucie rituál ľúbostnej mágie. Sama. Chcete sa pridať? Nech sa páči. Lásky nikdy nie je dosť. Verím totiž v rozprávkové šťastné začiatky aj konce.

Zaradené v Knižné príbehy, O mne, Ženský svet | 2 Komentárov

Karma skončila, tvorím domov


Iné dimenzie

Iné dimenzie

Poznáte tie fotky, ktoré sú zaznamenané len v hlave. Dospelá blonďatá dcéra so slnečnými okuliarmi vystupuje z nového auta. Vo svetle zapadajúceho slnka pohodí hlavou a vyzve môjho otca a svojho deda: „No čo!“ A on: „To je golf! To je golf!“ “Karma mama a dcéra skončila.” poznačila som si do diára 13.9.2015 v lunárny deň nových začiatkov. Tento deň som si na jar 1.5.2015, v prvý deň vo svetlej časti roka po Valpurginej noci vyznačila ako významný pre mňa, ale bez obsahu.

Na pohrebe 52-ročného maminho bratranca v začiatku októbrového lunárneho cyklu zažívame ženskú pospolitosť nás sesterníc s mojou mamou na ceste do kostola a bratranci s ujom tú svoju chlapskú na posedení v miestnej dedinskej krčme. Vraj, žena nebohému bratrancovi v noci povedala: “Prestaň chrápať!” a on poslednýkrát vydýchol a zomrel. Tretí a posledný nezistený infarkt. Druhý pohreb v krátkej dobe v rodine, po smrteľnej autonehode mladého muža.

“Dvaja pýtajú tretieho.” dodáva mama optimisticky.

***

Sťahovanie

Sťahovanie

Sťahovanie v etapách

V myšlienkach o zániku, rastovo vytváram domov. Detekcia geopatogénnych zón, očistenie od zvyškov energo-informačného smogu soľou a šalviou, feng šuej, zemská pečať. Bežné techniky, o ktorých snáď je aj zbytočné hovoriť.

Na chvíľu padám z päťdimenzionálnej reality do tej trojdimenzionálnej hrubohmotnej. Všetko sa tam meria. Že v centimetroch. Zo zistenia, že veci tvoriace kulisu na ceste životom majú tri rozmery, podobne ako na geometrii a fyzike, mi treští v hlave. Pavúky púšťajú babie leto a ja zisťujem rozličnú šírku, výšku a hĺbku kníh ukladajúc ich z políc do prepraviek. Vraj zoraď podľa žánru.

Keď zvládnem prvú časť s dodávkou vecí do bytu, nastáva tá druhá – montáž. Aj táto etapa má svoje úskalia a je mimoriadne poučná. Naučí ma napríklad, že do stropného svietidla vedie trojžilový kábel, na zapojenie umývačky je potrebný medziventil, len už si nezapamätám, ktorý typ a hmoždinky sú najlepšie osmičky a šestky – skoro ako veľkosť topánky.

“Potrebujem hodinového manžela,” povzdychnem si mimochodom. Jedna zručná klientka ma upokojuje: “Zvládnu to chlapi so základnou školou, tak to zvládneme aj my ženy.” stačí pustiť video na youtube a môžeme vŕtať s príklepkou do steny. Určite áno. Zvolím však inú alternatívu. Za krátky čas sa v novom byte vystrieda toľko chlapov – sťahováci, dovozcovia nábytku, vodári, údržbári, kutilovia, nábytkári – že možno aj utrpí moja dobrá povesť v tomto malom meste.

Múdry človek, čo povedal: “Radšej vyhorieť ako sa sťahovať.”

V tretej etape má sťahovanie výhodu v tom, že objavíte veci, o ktorých ste ani netušili, že ich vlastníte. Veci sa množia. Zákon rozmnožovania počas zmeny bydliska. Nevýhodou je, že ich treba vyložiť zo systému ukladacích skríň a zásuviek v jednom priestore a uložiť opätovne do iného nového systému v novom priestore.

***

Tvorím šatkami

Tvorím šatkami

Vytváram domov

Domov tvoria drobnosti. Vyťahovacie papierové vreckovky (na utretie sĺz za starým domovom), nočná lampa pri matrac (keď ešte nie je posteľ) na dočítanie “Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť som sa naučil v materskej škole”, porcelánový hrnček, čaj, med a lyžička, malý odpadkový kôš, odličovač a odličovacie tampóny, šamlík a štipka fantázie v prázdnom byte.

Zariaďujem byt a skúšam koľko existuje odtieňov bielej. Domov je zvuk mora z umývačky riadu. Domov je štart kozmickej lode v práčke. Domov je štipcami prichytené opraté prádlo na šnúre. Domov je tikot hodín v kuchyni na stene. Domov je ranné smoothie vlastnoručne zmixované. Domov je tam, kde je teplo. Domov je pokoj a ticho za zatvorenými dverami. Domov je celý svet. Môj svet.

***

Pánbožkove kravičky lozia po slnečných miestach na cintoríne a starší hovoria, že bude tuhá zima. Mama zapaľuje sviečky na, od januára stále čerstvom, hrobe nebohej kamarátky. Posledná návšteva zosnulej v rámci nekroturistiky. Mamu berie brat znova po poldruha roku oddychovať do kúpeľov a otca veziem prvý a možno poslednýkrát v mojom aute na doliečovák. Starým rodičom začínajú prázdniny.

Dnes je posledný deň pred Samainom, deň rozlúčky so svetlom. Okamih smrti a znovuzrodenia. Deň môjho odsťahovania sa z domu rodičov na dedine do mestského bytu. Mne prázdniny definitívne skončili. Pololežmo na matraci hladkám moju čiernu mačku Murku úzkostnú  z presťahovania a vykladám karty z Witch Tarot. Ako sa nám bude dariť v novom bydlisku? Pekne a dobre. Jasné, že takto jednoznačne mi neodpovedali. Len, že končí obdobie rozumu a začína znova čas symboliky a sveta mágie. Tak vitajte znova po dlhšom čase na mojom blogu!

 

Zaradené v O mne, Ženský svet | Zanechať komentár